Vyhľadávanie v zozname kňazov

Marsina Andrej, Mons.

Iné mená:

M., A. M.

Tituly:

Mons., redaktor, publicista, politik, trpiteľ za vieru

Životopisné dáta:

* 28. novembra 1885, Žilina – † 12. októbra 1985, Beckov, okr. Nové Mesto nad Váhom, poch. v Žiline

Životopis:

Pochádzal z rodiny remeselníka. Základné vzdelanie získal v rodisku, študoval na gymnáziu v Žiline a v Nitre. Štúdium teológie absolvoval v Budapešti v rokoch 1905-1909. Kňazskú vysviacku prijal v Nitre 1. júla 1909.
Ako kaplán pôsobil v Skačanoch, v r. 1910 ho vymenovali za administrátora farnosti v Klátovej Novej Vsi. V tom istom roku sa stal kaplánom a katechétom v Trenčíne. V r. 1931 dostal menovanie za monsignora. V r. 1935 sa stal trenčianskym farárom, o rok neskôr začal vykonávať funkciu cirkevného škôldozorcu. V r. 1943 ho vymenovali za pápežského preláta. Z politických dôvodov bol od r.1945 vo vyšetrovacej väzbe, potom mimo pastorácie. V r. 1953 sa stal farárom v Staškove, kde pôsobil desať rokov. V r. 1963 odišiel do dôchodku, v r. 1971 žil na odpočinku v Staškove, od r. 1976 žil v Charitnom domove v Beckove.
Po celý život patril do skupiny národne uvedomelých slovenských bohoslovcov. Živo sa zaujímal o slovenskú literatúru. Spolupracoval so Spolkom sv. Štefana v Budapešti, odkiaľ mu posielali niektoré slovenské diela na pravopisnú korektúru. Cez letné prázdniny navštevoval Turčiansky Svätý Martin, kde si kupoval slovenské knihy. Slovenské deti vyučoval náboženstvo po slovensky aj napriek zákonu, ktorý to zakazoval. V r. 1913 založil v Trenčíne Katolícky tovarišský spolok a ujal sa vedenia Katolíckeho spolku sociálnej misie.
Pri vzniku prvej Československej republiky v r.1918 pôsobil v miestnej Slovenskej národnej rade v Trenčíne ako zapisovateľ. Medzi Trenčanmi bol známy ako vzorný a obetavý kňaz, každoročne viedol púte na Skalku. V r. 1918 založil Slovenský kruh v Trenčíne, kde nacvičoval divadelné predstavenia a prednášal, v r. 1919 pobočku mládežníckej organizácie Orol. Osvetovej činnosti venoval veľa voľného času. V r. 1934 vznikla z jeho iniciatívy národopisná skupina Kubrá. Usiloval sa ideovo získať trenčianskych robotníkov. Od r. 1918 patril k aktívnym členom Slovenskej ľudovej strany, usilujúcej sa o autonómiu Slovenska, v r. 1920 založil jej miestnu organizáciu v Trenčíne a vykonával v nej tajomníčke práce. Bol spoluzakladateľom, vydavateľom a zodpovedným redaktorom týždenníka Trenčan, regionálneho orgánu ľudovej strany, ktorý vychádzal v rokoch 1923-1945. V 30tych rokoch pôsobil ako člen širšieho výboru Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS). Zúčastnil sa na vyhlásení autonómie Slovenska v Žiline 6. októbra 1938. Od r. 1938 pôsobil ako duchovný poradca Hlinkovej gardy.
Vznik Slovenskej republiky r. 1939 ovplyvnil jeho ďalšiu životnú dráhu. V r. 1940 sa stal sociálnym referentom miestnej organizácie HSĽS v Trenčíne, zároveň začal vykonávať funkciu župného predsedu HSĽS. Stal sa členom správnych rád a dozorných výborov viacerých podnikov, príjmy, ktoré mu z členstva v nich plynuli, použil na stavbu kultúrneho domu v Trenčíne aj na cirkevné a charitatívne ciele. V auguste 1940 bol vymenovaný za člena Štátnej rady (členstva v tomto reprezentatívnom orgáne sa vzdal 1. februára 1945). Od začiatku patril k umiernenému krídlu HSĽS, odmietal radikálne riešenie židovskej otázky, vymáhal výnimky, v kázňach odsudzoval rasizmus, presadil, aby mohli aspoň pokrstené židovské deti v Trenčíne študovať na trenčianskych rehoľných stredných školách.
Po príchode nemeckej armády na Slovensko v r. 1944 pomáhal ľuďom zaisteným bezpečnosťou či Nemcami. Tak sa dostalo na slobodu asi 50 osôb. Opakovanými priamymi intervenciami u prezidenta J. Tisa dosiahol prepustenie zajatých slovenských vojakov z nemeckých táborov. Po prechode frontu ho prvý raz zatkli 30. mája 1945, neskôr 2. júla 1945 v Žiline, odkiaľ ho previezli do Bratislavy a podrobili výsluchom. Vo väzení ostal až do 23. decembra 1947, leto a jeseň strávil u svojho brata Alojza Marsinu, farára v Rajci. Ľudový súd v Bratislave ho 27. novembra 1948 odsúdil na štyri roky straty občianskych práv. Do pastorácie sa mohol vrátiť až v r. 1953 ako farár v kysuckej obci Staškov. Aj v ťažkých rokoch prenasledovania Cirkvi dokázal duchovne povzniesť túto chudobnú farnosť. Farníci mu z vďaky venovali pamätnú tabuľu, ktorú umiestnili na jeho hrob v Žiline.
Počas prvej svetovej vojny r. 1915 na žiadosť maďarských dôstojníkov napísal maďarskú brožúru povzbudzujúcich kázní pre vojakov odchádzajúcich na front. Bola to zbierka jeho krátkych príhovorov k vojakom, ktoré ako kaplán v Trenčíne povedal v slovenčine a v maďarčine. V rokoch 1923-1945 prispieval stovkami článkov do regionálneho týždenníka Trenčan. Išlo najmä o úvodníky, komentáre k aktuálnym politickým udalostiam a správy z rôznych akcií.

Pramene:

Zaťko, J.: Kňaz - politik. Trenčan, r.20,1943, č. 19; Rekem, J.: Kaleidoskop práce. Trenčan, r. 20, 1943, č. 19; Ercé: Slovenská krv. Bratislava 1942, s. 316; Schématizmus slovenských katolíckych diecéz. Trnava-Bratislava 1971, s. 155; Slovenský biografický slovník IV. Martin 1990, s. 85-86; Marsinová, M.: Pápežský prelát Andrej Marsina. Kysucký kalendár, 1996, s. 64-68.

Zobrazenie citátov ku kňazovi

Schematické zobrazenie pôsobenia kňaza:

Farnosť:	Od:	Do:	Meno	Funkcia	Poznámka
Skačany	1909 - -	1910 - -	Marsina Andrej, Mons.	kaplán
Klátova Nová Ves	1910 - -	1910 - -	Marsina Andrej, Mons.	správca farnosti
Trenčín	1910 po -	1935 - -	Marsina Andrej, Mons.	kaplán	1931 páp. kaplán
Trenčín	1935 - -	1945 - -	Marsina Andrej, Mons.	správca farnosti, farár	1936 hl. školdozorca, 1943 páp. prelát
	1945 - -	1953 - -	Marsina Andrej, Mons.	mimo pastorácie
Staškov	1953 - -	1963 - -	Marsina Andrej, Mons.	správca farnosti
	1963 - -	1971 - -	Marsina Andrej, Mons.	dôchodok
Staškov	1971 - -	1976 - -	Marsina Andrej, Mons.	dôchodok
Beckov	1976 - -	+1985 okt. 12.	Marsina Andrej, Mons.	dôchodok	CHD

Stručná bibliografia:

Autor článkov

Por. č.	Časopis	Rok	Číslo	Zodpovednosť	Názov
44865	Svätá rodina	1934	6-7	A. M. — Školský brat.	Šestnáste zjavenie v Lurde