Úvod

Treba povedať, že značnej časti z nich vyhovuje, že sú vonku a žobrú. Mnohí z nich nechcú zmeniť svoj život, vyhovuje im, že chodia po vonku, o nič sa nemusia starať a na živobytie si vyžobrú.
Otázkou je, prečo je to tak!
Ďalšia veľká časť z nich sú ľudia, ktorí sú závislí - najčastejšie na alkohole. Potrebujú si každý deň vypiť a ten život, ktorý žijú vonku, nevládzu alebo nechcú zmeniť.
A potom sú ešte psychicky chorí a mentálne zaostalí ľudia, o ktorých sa nemá kto postarať a preto skončia na ulici.

Sú organizácie, ktoré sa o nich starajú. V našom meste je to predovšetkým Katolícka charita. Stará sa o tých bezdomovcov, ktorí svoj život nechcú zmeniť a potrebujú len niekde v noci prespať a ráno sa potom zoberú a potulujú sa po meste. Niekedy niečo vyžobrú a dokonca Charita im dáva jedno teplé jedlo denne. Takmer zadarmo dostanú obed a potom chodia po meste a trávia svoj čas vonku, v obchodných centrách, v parkoch, .....

Keď niektorý z nich chce zmeniť svoj život, prípadne vážnejšie ochorie, potom sú tu dve organizácie, ktoré mu pomáhajú. V prvom rade sú to Sestry Matky Terezy - Misionárky lásky, ktoré zoberú bezdomovca k sebe, keď je chorý, alebo keď niekto zazvoní, chce ubytovanie a chce naozaj zmeniť svoj život. Chcú tomu človeku pomôcť, vybavia mu doklady a zdravotné poistenie, snažia sa ho dať na poriadok, aby sa zmenil a začlenil znovu do spoločnosti.

Druhou takou organizáciou je azylový dom - je to zariadenie patriace pod VÚC. Sú tam zamestnanci a klienti. Keď niekto chce a môže zazvoniť a povedať svoj problém a podobne mu pomôžu, aby sa z toho najhoršieho dostal a aby sa opäť začlenil do spoločnosti. V týchto zariadeniach sa nesmie piť, musí sa dodržiaviavať denný režim, denná hygiena a to nevyhovuje každému. Ozve sa aj závislosť, ten človek už nevládze alebo nechce s ňou bojovať, preto sa môže stať, že po mesiaci, po dvoch odíde opäť z azylového domu alebo od sestier a zasa sa vráti k bezdomovectvu. Začína opäť žobrať, chodiť po meste a o iný spôsob života nemá záujem.

Keď niekto chce zmeniť svoj život, tak si po čase nájde podnájom a prácu a snaží sa začleniť do spoločnosti.
Veľkým problémom je, že keď ten človek je závislý na alkohole alebo hazardných hrách a začne bývať sám na nejakej ubytovni. Obvykle sa stretne s inými závislými, alebo ho niekto "dobromyselne" ponukne a tak potom začne piť znovu. Pije tak veľa, že opäť všetko prepije a kolobeh začína od začiatku. Opäť sa vráti do azyláku. Týchto recidív je strašne veľa. On skutočne chce zmeniť svoj život, ale v spoločnosti a v reálnom živote to nedokáže a vracia sa späť. Rodina je prevažne rozbitá, nemá ho kto usmerniť, podporiť a preto sa väčšinou vracia na ulicu.

Pre tých, ktorí chcú zmeniť svoj život a uvedomujú si, že by to v tej ubytovni sami nezvládli, tak sme rozbehli projekt "dom na polceste", neďaleko nášho mesta. Majú svoje peniaze, sú slobodní, ale žijú v spoločenstve. Nesmie sa tam piť, majú spoločný program a dávajú na seba pozor, aby niekto nezačal opäť piť. Niektorí z nich chodia do práce a niektorí dokonca pracujú priamo v tom dome. Pomohlo im zriadenie chránenej dielne a takto si môžu zarobiť nejaké peniaze. Chránená dielňa digitalizuje knihy a časopisy.

Niekto by mohol povedať, že tieto príbehy sa na našu stránku nehodia. Sú tu knižnice, časopisy, schematizmy a rôzne dáta. Píšeme stručne životopisy kňazov, obvykle len základné informácie. Ale treba si uvedomiť, že veľa z toho urobili práve ľudia na okraji spoločnosti, ktorí dostali druhú šancu a zmenili svoj život. A potom ešte naše príbehy ukazujú na rôznosť ľudského života. Každý máme svoj osobný príbeh, svoje povstania a pády, zranenia a úspechy, každý sme jedinečný a neopakovateľný. A aj ten, ktorým ostatní pohŕdajú má svoj príbeh a je cenný v Božích očiach. Preto považujeme za potrebné tieto príbehy napísať.