Vyhľadávanie v zozname kňazov

Izakovič, Alexej

Iné mená:

Izakovič Alexius

Tituly:

priekopník kresťanského telovýchovného hnutia na Slovensku, náboženský a sociálno-politický publicista, trpiteľ za vieru

Životopisné dáta:

* 24. februára 1908, Borová, okr. Trnava – † 30. októbra 1995, Bratislava

Životopis:

Pochádzal z roľníckej rodiny. Ľudovú školu vychodil v rodisku a v rokoch 1919-1927 pokračoval v štúdiu na gymnáziu v Trnave; v 5. ročníku vstúpil do malého seminára. Teologické štúdiá absolvoval v Trnave (1927-1930) a v Olomouci, kde ho 3. júla 1932 vysvätili za kňaza. Doktorát teológie získal v r. 1939 na základe dizertačnej práce Sociologické prvky Genesis.
Ako kaplán pôsobil vo viacerých farnostiach, napr. v Slovenskom Mederi, v rokoch 1938-1944 ako farár v Trnave, kde s veľkou horlivosťou šíril mariánsku úctu. Zaslúžil sa o zavedenie novény pri príležitosti sviatku Panny Márie Trnavskej, konanej každoročne v tamojšom Dóme sv. Mikuláša. V r. 1943 sa zaslúžil o záchranu dvadsiatich utečencov z ruského zajatia. Keďže po potlačení povstania nepodpísal osvedčenie o poslušnosti vláde, zbavili ho všetkých funkcií, nepovolili mu habilitovať sa a nemohol byť ani prefektom bratislavského seminára. V r. 1947 sa mu ešte podarilo dokončiť štúdium na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave a bol promovaný na doktora filozofie.
Od septembra 1947 strávil celý rok neopodstatnene vo vyšetrovacej väzbe; v auguste 1950 sa opäť dostal do väzenia a zbavili ho občianskych práv. Väznili ho v Bratislave, Leopoldove, Ilave - až do augusta 1953. Štátne úrady ho určili na prácu v ostravských alebo v nováckych baniach, ale pre zlý zdravotný stav sa mohol zamestnať v trnavskej Kovoslužbe ako pomocný robotník. Postupne vystriedal viaceré podniky (Geometra, Agroprojekt, Stavoprava a i.); v r. 1961 ho uznali za čiastočného invalida s veľmi nízkym dôchodkom, takže musel pracovať na družstve vo Vajnoroch.
Od r. 1962 mu občas povoľovali vypomáhať v pastorácii, postupne v Seredi, Naháči a v Dolných Voderadoch, kde dochádzal k ťažko skúšanému Štefanovi Zlatošovi a čítal mu liturgické texty pri omšiach. Po jeho smrti pôsobil v rokoch 1964-1967 bez platu v Dolných Voderadoch ako správca farnosti, potom vypomáhal v Trnave.
Za tzv. normalizácie mu v r. 1970 odobrali štátny súhlas a hoci ho Krajský súd v Bratislave v r. 1972 rehabilitoval, prideľovali ho len na dočasnú výpomoc do farností, kde bol kritický stav. Až v r. 1979 mu povolili spravovať farnosť Vištuk; pôsobil tam pätnásť rokov a dožil sa veľkého uznania: Vištučania ho nazývali „Don Bosco“. Do monografie Vištuk - 750 rokov (1994) prispel kapitolou o tamojšom duchovnom živote. Koncom r. 1993 odišiel na odpočinok do kláštora Kongregácie dcér Najsvätejšieho Spasiteľa v Bratislave, kde pastoračne pôsobil až do smrti.
Popri intenzívnej práci duchovného pastiera v 20tych a 30tych rokoch prispel k rozvoju orolského telovýchovného hnutia. Od r. 1929 bol krajinským športovým referentom Orla na Slovensku, v polovici 30tych rokov jedným z jeho popredných predstaviteľov. Usiloval sa, aby orolské župy na Slovensku mali rovnoprávne postavenie so župami na Morave a v Čechách. Po zrušení slovenskej samosprávy Orla na Slovensku sa zasadzoval za ustanovenie Slovenského Orla; keď v r. 1936 začal vychádzať časopis Slovenský Orol, on sám ho redigoval. Ústredie Orla v Brne vylúčilo Izakoviča zo všetkých funkcií.
V tom čase bol aj literárne činný. V r. 1935 napísal Stručné dejiny Orla, od r. 1937 redigoval v Nových Zámkoch Ročenku Slovenského Orla, z krajinského orolského zletu v Žiline zostavil a vydal osobitný zborník III. krajinský slet slovenského orolstva (1938). Stanovy Slovenského Orla boli schválené v októbri 1938, ale už o mesiac boli všetky nezávislé spoločenské organizácie zrušené a Slovenský Orol sa postupne pretransformoval na organizáciu Hlinkovej mládeže. Izakovič najviac vykonal pre rozvoj Slovenského Orla počas svojho pôsobenia v Slovenskom Mederi (dnes Palárikovo) a v Nových Zámkoch, kde bol aj predsedom prípravného výboru na postavenie pomníka Antonovi Bernolákovi.
V Nových Zámkoch napísal štúdiu o živote a diele Jána Majzona (1849-1921), horlivého obrancu slovenskej reči a Slovákov pred maďarizáciou. Jeho neskoršia rozsiahla štúdia Ján Majzon - vodca novozámockých Slovákov (1974) zostala v rukopise. V rokoch 1938-1940 pôsobil ako redaktor Trnavských novín a dvojtýždenníka Naša telovýchova. Trnavské noviny však zanikli pre ich kritický postoj proti nemeckému národnému socializmu. Svoje organizačné schopnosti prejavil aj v organizácii Hlinkova mládež a vo funkcii diecézneho riaditeľa Združenia katolíckej mládeže a duchovného zboru Hlinkovej mládeže. Usiloval sa zabrániť vplyvu nekresťanskej ideológie nemeckého národného socializmu na slovenskú mládež.
Zanechal vzácnu spomienku na vlastné gymnaziálne roky, na spolužiakov a profesorov v práci Pamätnica maturantov Gymnázia Jána Hollého v Trnave (1978), ktorá je dodnes v rukopise. Bol trpiteľom za svoje národné a kresťanské presvedčenie.
Publikoval články: Má štátna autorita zachovávať mravné a právne normy? (Kultúra, r. 12, 1940, č. 1-2); Z katolíckeho hľadiska (Kultúra, r. 12, 1940, č. 5); Sestra Miriam, dcéra slovenských rodičov z Bardejova (Katolícke noviny, r. 86, 1971, č. 44); Slovenský Meder (1936).

Pramene:

Schématizmus slovenských katolíckych diecéz. Trnava-Bratislava 1971, s. 340; Pamätnica k 60-ročnému kňazskému jubileu. Trnava 1992; Debnár, J.: Alexej Izakovič. Viera a život, r. 8, 1998, č. 1, s. 55-61;
www.mariasoft.sk/knazi/bt-E-J.htm

Zobrazenie citátov ku kňazovi

Schematické zobrazenie pôsobenia kňaza:

Farnosť:	Od:	Do:	Meno	Funkcia	Poznámka
Holíč	1932 - -	1933 - -	Izakovič, Alexej	kaplán
Palárikovo	1933 - -	1936 - -	Izakovič, Alexej	kaplán
Nové Zámky	1936 - -	1937 - -	Izakovič, Alexej	kaplán
	1937 - -	1938 - -	Izakovič, Alexej	profesor náboženstva	duch. spr. nemocnice
Trnava	1938 - -	1944 - -	Izakovič, Alexej	kaplán
Majcichov	1944 - -	1945 - -	Izakovič, Alexej	správca farnosti	diec. riad. SKM
Bratislava - Svätý Martin	1945 - -	1947 - -	Izakovič, Alexej	kaplán	duch. spr. sirotinca
Bratislava - Najsvätejšej Trojice	1947 - -	1947 - -	Izakovič, Alexej	správca kostola
	1947 - -	1949 - -	Izakovič, Alexej	mimo pastorácie
Skalica	1949 - -	1950 - -	Izakovič, Alexej	kaplán
	1950 - -	1962 - -	Izakovič, Alexej	mimo pastorácie	1961 inv. d.
Sereď	1962 - -	1962 - -	Izakovič, Alexej	výpomocný duchovný
Naháč	1962 - -	1962 - -	Izakovič, Alexej	výpomocný duchovný
Dolné Voderady	1964 - -	1967 - -	Izakovič, Alexej	správca farnosti
Trnava	1967 - -	1970 - -	Izakovič, Alexej	Výpomocný duchovný
	1970 - -	1979 - -	Izakovič, Alexej	mimo pastorácie
Vištuk	1979 - -	1993 - -	Izakovič, Alexej	správca farnosti
Bratislava	1993 - -	+1995 okt. 30.	Izakovič, Alexej	dôchodok	kláštor Kongregácie dcér Najsvätejšieho Spasiteľa

Stručná bibliografia:

Zodpovednosť (Autor, Editor, Redaktor, ...)

Por. č.	Zodpovednosť	Názov	Rok
898525	Izakovič, Alexej	Stručné dejiny Orla	1920 po
898527	Izakovič, Alexej	III. krajinský slet slovenského Orolstva	1938
945596	Izakovič, Alexej	Sociologické prvky Genesis	1939
942820	Izakovič, Alexej	Ján Majzon - vodca novozámockých Slovákov	1974
942819	Izakovič, Alexej	Pamätnica maturantov Gymnázia Jána Hollého v Trnave	1978

Autor článkov

Por. č.	Časopis	Rok	Číslo	Zodpovednosť	Názov
41716	Duchovný pastier	1942	2	Dr. A. Izakovič	Náboženská výchova v Hlinkovej mládeži.