Vyhľadávanie v zozname kňazov
|
Iné mená:
Izakovič AlexiusTituly:
priekopník kresťanského telovýchovného hnutia na Slovensku, náboženský a sociálno-politický publicista, trpiteľ za vieruŽivotopisné dáta:
* 24. februára 1908, Borová, okr. Trnava – † 30. októbra 1995, BratislavaŽivotopis:
Pochádzal z roľníckej rodiny. Ľudovú školu vychodil v rodisku a v rokoch 1919-1927 pokračoval v štúdiu na gymnáziu v Trnave; v 5. ročníku vstúpil do malého seminára. Teologické štúdiá absolvoval v Trnave (1927-1930) a v Olomouci, kde ho 3. júla 1932 vysvätili za kňaza. Doktorát teológie získal v r. 1939 na základe dizertačnej práce Sociologické prvky Genesis.Ako kaplán pôsobil vo viacerých farnostiach, napr. v Slovenskom Mederi, v rokoch 1938-1944 ako farár v Trnave, kde s veľkou horlivosťou šíril mariánsku úctu. Zaslúžil sa o zavedenie novény pri príležitosti sviatku Panny Márie Trnavskej, konanej každoročne v tamojšom Dóme sv. Mikuláša. V r. 1943 sa zaslúžil o záchranu dvadsiatich utečencov z ruského zajatia. Keďže po potlačení povstania nepodpísal osvedčenie o poslušnosti vláde, zbavili ho všetkých funkcií, nepovolili mu habilitovať sa a nemohol byť ani prefektom bratislavského seminára. V r. 1947 sa mu ešte podarilo dokončiť štúdium na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave a bol promovaný na doktora filozofie.
Od septembra 1947 strávil celý rok neopodstatnene vo vyšetrovacej väzbe; v auguste 1950 sa opäť dostal do väzenia a zbavili ho občianskych práv. Väznili ho v Bratislave, Leopoldove, Ilave - až do augusta 1953. Štátne úrady ho určili na prácu v ostravských alebo v nováckych baniach, ale pre zlý zdravotný stav sa mohol zamestnať v trnavskej Kovoslužbe ako pomocný robotník. Postupne vystriedal viaceré podniky (Geometra, Agroprojekt, Stavoprava a i.); v r. 1961 ho uznali za čiastočného invalida s veľmi nízkym dôchodkom, takže musel pracovať na družstve vo Vajnoroch.
Od r. 1962 mu občas povoľovali vypomáhať v pastorácii, postupne v Seredi, Naháči a v Dolných Voderadoch, kde dochádzal k ťažko skúšanému Štefanovi Zlatošovi a čítal mu liturgické texty pri omšiach. Po jeho smrti pôsobil v rokoch 1964-1967 bez platu v Dolných Voderadoch ako správca farnosti, potom vypomáhal v Trnave.
Za tzv. normalizácie mu v r. 1970 odobrali štátny súhlas a hoci ho Krajský súd v Bratislave v r. 1972 rehabilitoval, prideľovali ho len na dočasnú výpomoc do farností, kde bol kritický stav. Až v r. 1979 mu povolili spravovať farnosť Vištuk; pôsobil tam pätnásť rokov a dožil sa veľkého uznania: Vištučania ho nazývali „Don Bosco“. Do monografie Vištuk - 750 rokov (1994) prispel kapitolou o tamojšom duchovnom živote. Koncom r. 1993 odišiel na odpočinok do kláštora Kongregácie dcér Najsvätejšieho Spasiteľa v Bratislave, kde pastoračne pôsobil až do smrti.
Popri intenzívnej práci duchovného pastiera v 20tych a 30tych rokoch prispel k rozvoju orolského telovýchovného hnutia. Od r. 1929 bol krajinským športovým referentom Orla na Slovensku, v polovici 30tych rokov jedným z jeho popredných predstaviteľov. Usiloval sa, aby orolské župy na Slovensku mali rovnoprávne postavenie so župami na Morave a v Čechách. Po zrušení slovenskej samosprávy Orla na Slovensku sa zasadzoval za ustanovenie Slovenského Orla; keď v r. 1936 začal vychádzať časopis Slovenský Orol, on sám ho redigoval. Ústredie Orla v Brne vylúčilo Izakoviča zo všetkých funkcií.
V tom čase bol aj literárne činný. V r. 1935 napísal Stručné dejiny Orla, od r. 1937 redigoval v Nových Zámkoch Ročenku Slovenského Orla, z krajinského orolského zletu v Žiline zostavil a vydal osobitný zborník III. krajinský slet slovenského orolstva (1938). Stanovy Slovenského Orla boli schválené v októbri 1938, ale už o mesiac boli všetky nezávislé spoločenské organizácie zrušené a Slovenský Orol sa postupne pretransformoval na organizáciu Hlinkovej mládeže. Izakovič najviac vykonal pre rozvoj Slovenského Orla počas svojho pôsobenia v Slovenskom Mederi (dnes Palárikovo) a v Nových Zámkoch, kde bol aj predsedom prípravného výboru na postavenie pomníka Antonovi Bernolákovi.
V Nových Zámkoch napísal štúdiu o živote a diele Jána Majzona (1849-1921), horlivého obrancu slovenskej reči a Slovákov pred maďarizáciou. Jeho neskoršia rozsiahla štúdia Ján Majzon - vodca novozámockých Slovákov (1974) zostala v rukopise. V rokoch 1938-1940 pôsobil ako redaktor Trnavských novín a dvojtýždenníka Naša telovýchova. Trnavské noviny však zanikli pre ich kritický postoj proti nemeckému národnému socializmu. Svoje organizačné schopnosti prejavil aj v organizácii Hlinkova mládež a vo funkcii diecézneho riaditeľa Združenia katolíckej mládeže a duchovného zboru Hlinkovej mládeže. Usiloval sa zabrániť vplyvu nekresťanskej ideológie nemeckého národného socializmu na slovenskú mládež.
Zanechal vzácnu spomienku na vlastné gymnaziálne roky, na spolužiakov a profesorov v práci Pamätnica maturantov Gymnázia Jána Hollého v Trnave (1978), ktorá je dodnes v rukopise. Bol trpiteľom za svoje národné a kresťanské presvedčenie.
Publikoval články: Má štátna autorita zachovávať mravné a právne normy? (Kultúra, r. 12, 1940, č. 1-2); Z katolíckeho hľadiska (Kultúra, r. 12, 1940, č. 5); Sestra Miriam, dcéra slovenských rodičov z Bardejova (Katolícke noviny, r. 86, 1971, č. 44); Slovenský Meder (1936).
Pramene:
Schématizmus slovenských katolíckych diecéz. Trnava-Bratislava 1971, s. 340; Pamätnica k 60-ročnému kňazskému jubileu. Trnava 1992; Debnár, J.: Alexej Izakovič. Viera a život, r. 8, 1998, č. 1, s. 55-61;www.mariasoft.sk/knazi/bt-E-J.htm
Zobrazenie citátov ku kňazovi
Schematické zobrazenie pôsobenia kňaza:
Farnosť: | Od: | Do: | Meno | Funkcia | Poznámka |
---|---|---|---|---|---|
Holíč | 1932 - - | 1933 - - | Izakovič, Alexej | kaplán | |
Palárikovo | 1933 - - | 1936 - - | Izakovič, Alexej | kaplán | |
Nové Zámky | 1936 - - | 1937 - - | Izakovič, Alexej | kaplán | |
1937 - - | 1938 - - | Izakovič, Alexej | profesor náboženstva | duch. spr. nemocnice | |
Trnava | 1938 - - | 1944 - - | Izakovič, Alexej | kaplán | |
Majcichov | 1944 - - | 1945 - - | Izakovič, Alexej | správca farnosti | diec. riad. SKM |
Bratislava - Svätý Martin | 1945 - - | 1947 - - | Izakovič, Alexej | kaplán | duch. spr. sirotinca |
Bratislava - Najsvätejšej Trojice | 1947 - - | 1947 - - | Izakovič, Alexej | správca kostola | |
1947 - - | 1949 - - | Izakovič, Alexej | mimo pastorácie | ||
Skalica | 1949 - - | 1950 - - | Izakovič, Alexej | kaplán | |
1950 - - | 1962 - - | Izakovič, Alexej | mimo pastorácie | 1961 inv. d. | |
Sereď | 1962 - - | 1962 - - | Izakovič, Alexej | výpomocný duchovný | |
Naháč | 1962 - - | 1962 - - | Izakovič, Alexej | výpomocný duchovný | |
Dolné Voderady | 1964 - - | 1967 - - | Izakovič, Alexej | správca farnosti | |
Trnava | 1967 - - | 1970 - - | Izakovič, Alexej | Výpomocný duchovný | |
1970 - - | 1979 - - | Izakovič, Alexej | mimo pastorácie | ||
Vištuk | 1979 - - | 1993 - - | Izakovič, Alexej | správca farnosti | |
Bratislava | 1993 - - | +1995 okt. 30. | Izakovič, Alexej | dôchodok | kláštor Kongregácie dcér Najsvätejšieho Spasiteľa |
Stručná bibliografia:
Zodpovednosť (Autor, Editor, Redaktor, ...)
Por. č. | Zodpovednosť | Názov | Rok |
---|---|---|---|
898525 | Izakovič, Alexej | Stručné dejiny Orla | 1920 po |
898527 | Izakovič, Alexej | III. krajinský slet slovenského Orolstva | 1938 |
945596 | Izakovič, Alexej | Sociologické prvky Genesis | 1939 |
942820 | Izakovič, Alexej | Ján Majzon - vodca novozámockých Slovákov | 1974 |
942819 | Izakovič, Alexej | Pamätnica maturantov Gymnázia Jána Hollého v Trnave | 1978 |
Autor článkov
Por. č. | Časopis | Rok | Číslo | Zodpovednosť | Názov |
---|---|---|---|---|---|
41716 | Duchovný pastier | 1942 | 2 | Dr. A. Izakovič | Náboženská výchova v Hlinkovej mládeži. |