logo
bannermaria

Vyhľadávanie v zozname kňazov



Izakovič, Alexej

Iné mená:

Izakovič Alexius

Tituly:

priekopník kresťanského telovýchovného hnutia na Slovensku, náboženský a sociálno-politický publicista, trpiteľ za vieru

Životopisné dáta:

* 24. februára 1908, Borová, okr. Trnava – † 30. októbra 1995, Bratislava

Životopis:

Pochádzal z roľníckej rodiny. Ľudovú školu vychodil v rodisku a v rokoch 1919-1927 pokračoval v štúdiu na gymnáziu v Trnave; v 5. ročníku vstúpil do malého seminára. Teologické štúdiá absolvoval v Trnave (1927-1930) a v Olomouci, kde ho 3. júla 1932 vysvätili za kňaza. Doktorát teológie získal v r. 1939 na základe dizertačnej práce Sociologické prvky Genesis.
Ako kaplán pôsobil vo viacerých farnostiach, napr. v Slovenskom Mederi, v rokoch 1938-1944 ako farár v Trnave, kde s veľkou horlivosťou šíril mariánsku úctu. Zaslúžil sa o zavedenie novény pri príležitosti sviatku Panny Márie Trnavskej, konanej každoročne v tamojšom Dóme sv. Mikuláša. V r. 1943 sa zaslúžil o záchranu dvadsiatich utečencov z ruského zajatia. Keďže po potlačení povstania nepodpísal osvedčenie o poslušnosti vláde, zbavili ho všetkých funkcií, nepovolili mu habilitovať sa a nemohol byť ani prefektom bratislavského seminára. V r. 1947 sa mu ešte podarilo dokončiť štúdium na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave a bol promovaný na doktora filozofie.
Od septembra 1947 strávil celý rok neopodstatnene vo vyšetrovacej väzbe; v auguste 1950 sa opäť dostal do väzenia a zbavili ho občianskych práv. Väznili ho v Bratislave, Leopoldove, Ilave - až do augusta 1953. Štátne úrady ho určili na prácu v ostravských alebo v nováckych baniach, ale pre zlý zdravotný stav sa mohol zamestnať v trnavskej Kovoslužbe ako pomocný robotník. Postupne vystriedal viaceré podniky (Geometra, Agroprojekt, Stavoprava a i.); v r. 1961 ho uznali za čiastočného invalida s veľmi nízkym dôchodkom, takže musel pracovať na družstve vo Vajnoroch.
Od r. 1962 mu občas povoľovali vypomáhať v pastorácii, postupne v Seredi, Naháči a v Dolných Voderadoch, kde dochádzal k ťažko skúšanému Štefanovi Zlatošovi a čítal mu liturgické texty pri omšiach. Po jeho smrti pôsobil v rokoch 1964-1967 bez platu v Dolných Voderadoch ako správca farnosti, potom vypomáhal v Trnave.
Za tzv. normalizácie mu v r. 1970 odobrali štátny súhlas a hoci ho Krajský súd v Bratislave v r. 1972 rehabilitoval, prideľovali ho len na dočasnú výpomoc do farností, kde bol kritický stav. Až v r. 1979 mu povolili spravovať farnosť Vištuk; pôsobil tam pätnásť rokov a dožil sa veľkého uznania: Vištučania ho nazývali „Don Bosco“. Do monografie Vištuk - 750 rokov (1994) prispel kapitolou o tamojšom duchovnom živote. Koncom r. 1993 odišiel na odpočinok do kláštora Kongregácie dcér Najsvätejšieho Spasiteľa v Bratislave, kde pastoračne pôsobil až do smrti.
Popri intenzívnej práci duchovného pastiera v 20tych a 30tych rokoch prispel k rozvoju orolského telovýchovného hnutia. Od r. 1929 bol krajinským športovým referentom Orla na Slovensku, v polovici 30tych rokov jedným z jeho popredných predstaviteľov. Usiloval sa, aby orolské župy na Slovensku mali rovnoprávne postavenie so župami na Morave a v Čechách. Po zrušení slovenskej samosprávy Orla na Slovensku sa zasadzoval za ustanovenie Slovenského Orla; keď v r. 1936 začal vychádzať časopis Slovenský Orol, on sám ho redigoval. Ústredie Orla v Brne vylúčilo Izakoviča zo všetkých funkcií.
V tom čase bol aj literárne činný. V r. 1935 napísal Stručné dejiny Orla, od r. 1937 redigoval v Nových Zámkoch Ročenku Slovenského Orla, z krajinského orolského zletu v Žiline zostavil a vydal osobitný zborník III. krajinský slet slovenského orolstva (1938). Stanovy Slovenského Orla boli schválené v októbri 1938, ale už o mesiac boli všetky nezávislé spoločenské organizácie zrušené a Slovenský Orol sa postupne pretransformoval na organizáciu Hlinkovej mládeže. Izakovič najviac vykonal pre rozvoj Slovenského Orla počas svojho pôsobenia v Slovenskom Mederi (dnes Palárikovo) a v Nových Zámkoch, kde bol aj predsedom prípravného výboru na postavenie pomníka Antonovi Bernolákovi.
V Nových Zámkoch napísal štúdiu o živote a diele Jána Majzona (1849-1921), horlivého obrancu slovenskej reči a Slovákov pred maďarizáciou. Jeho neskoršia rozsiahla štúdia Ján Majzon - vodca novozámockých Slovákov (1974) zostala v rukopise. V rokoch 1938-1940 pôsobil ako redaktor Trnavských novín a dvojtýždenníka Naša telovýchova. Trnavské noviny však zanikli pre ich kritický postoj proti nemeckému národnému socializmu. Svoje organizačné schopnosti prejavil aj v organizácii Hlinkova mládež a vo funkcii diecézneho riaditeľa Združenia katolíckej mládeže a duchovného zboru Hlinkovej mládeže. Usiloval sa zabrániť vplyvu nekresťanskej ideológie nemeckého národného socializmu na slovenskú mládež.
Zanechal vzácnu spomienku na vlastné gymnaziálne roky, na spolužiakov a profesorov v práci Pamätnica maturantov Gymnázia Jána Hollého v Trnave (1978), ktorá je dodnes v rukopise. Bol trpiteľom za svoje národné a kresťanské presvedčenie.
Publikoval články: Má štátna autorita zachovávať mravné a právne normy? (Kultúra, r. 12, 1940, č. 1-2); Z katolíckeho hľadiska (Kultúra, r. 12, 1940, č. 5); Sestra Miriam, dcéra slovenských rodičov z Bardejova (Katolícke noviny, r. 86, 1971, č. 44); Slovenský Meder (1936).

Pramene:

Schématizmus slovenských katolíckych diecéz. Trnava-Bratislava 1971, s. 340; Pamätnica k 60-ročnému kňazskému jubileu. Trnava 1992; Debnár, J.: Alexej Izakovič. Viera a život, r. 8, 1998, č. 1, s. 55-61;
www.mariasoft.sk/knazi/bt-E-J.htm

Zobrazenie citátov ku kňazovi

Schematické zobrazenie pôsobenia kňaza:

Farnosť:Od:Do:MenoFunkciaPoznámka
Holíč 1932 - - 1933 - - Izakovič, Alexej kaplán
Palárikovo 1933 - - 1936 - - Izakovič, Alexej kaplán
Nové Zámky 1936 - - 1937 - - Izakovič, Alexej kaplán
1937 - - 1938 - - Izakovič, Alexej profesor náboženstva duch. spr. nemocnice
Trnava 1938 - - 1944 - - Izakovič, Alexej kaplán
Majcichov 1944 - - 1945 - - Izakovič, Alexej správca farnosti diec. riad. SKM
Bratislava - Svätý Martin 1945 - - 1947 - - Izakovič, Alexej kaplán duch. spr. sirotinca
Bratislava - Najsvätejšej Trojice 1947 - - 1947 - - Izakovič, Alexej správca kostola
1947 - - 1949 - - Izakovič, Alexej mimo pastorácie
Skalica 1949 - - 1950 - - Izakovič, Alexej kaplán
1950 - - 1962 - - Izakovič, Alexej mimo pastorácie 1961 inv. d.
Sereď 1962 - - 1962 - - Izakovič, Alexej výpomocný duchovný
Naháč 1962 - - 1962 - - Izakovič, Alexej výpomocný duchovný
Dolné Voderady 1964 - - 1967 - - Izakovič, Alexej správca farnosti
Trnava 1967 - - 1970 - - Izakovič, Alexej Výpomocný duchovný
1970 - - 1979 - - Izakovič, Alexej mimo pastorácie
Vištuk 1979 - - 1993 - - Izakovič, Alexej správca farnosti
Bratislava 1993 - - +1995 okt. 30. Izakovič, Alexej dôchodok kláštor Kongregácie dcér Najsvätejšieho Spasiteľa


Stručná bibliografia:

Zodpovednosť (Autor, Editor, Redaktor, ...)

Por. č.ZodpovednosťNázov Rok
898525Izakovič, AlexejStručné dejiny Orla1920 po
898527Izakovič, AlexejIII. krajinský slet slovenského Orolstva1938
945596Izakovič, AlexejSociologické prvky Genesis1939
942820Izakovič, AlexejJán Majzon - vodca novozámockých Slovákov1974
942819Izakovič, AlexejPamätnica maturantov Gymnázia Jána Hollého v Trnave1978

Autor článkov

Por. č.ČasopisRok ČísloZodpovednosťNázov
41716Duchovný pastier19422Dr. A. Izakovič Náboženská výchova v Hlinkovej mládeži.