Vyhľadávanie v zozname kňazov

Duchnovič, Alexander

Iné mená:

Duchnovič, Duchovič, Alexander

Tituly:

kanonik, pedagóg, publicista, kultúrny pracovník

Životopisné dáta:

* 24. mája 1803, Topoľa, okr. Snina – † 30. marca 1865, Prešov

Životopis:

Narodil sa ako najstarší syn zo siedmich detí gréckokatolíckeho kňaza. Po absolvovaní gymnázia študoval od r. 1821 filozofiu v Košiciach a od r. 1823 teológiu v Užhorode; za kňaza ho vysvätili v r. 1827. Pôsobil na biskupskom úrade v Prešove, neskôr ako vychovávateľ v Užhorode, potom na farách v Chmeľovej a Beloveži. Od roku 1838 sa stal sa notárom biskupského poradného zboru v Užhorode a od r. 1843 kanonikom biskupstva v Prešove. V r. 1847 vstúpil aj do politiky: ako zástupca Prešovskej kapituly - sa zúčastnil na poslednom zasadnutí Uhorského snemu v Bratislave. Po vypuknutí revolúcie sa sústavnejšie zaujímal o politické, spoločenské a národnostné pomery Rusínov v Uhorsku. Nadviazal kontakty s predstaviteľmi rusínskeho politického života. V r. 1848 sa stal členom prešovskej skupiny Adolfa Dobrianskeho, ktorá bola na čele národnostných a politických aktivít Rusínov v Uhorsku a vypracovala ich prvý národný politický program v duchu zjednotenia s Rusínmi v Haliči. V apríli 1849 ho uhorské úrady na krátky čas zatkli. Stal sa však členom župného výboru Šarišskej stolice.
Po revolúcii výrazne prispel k organizačnému a kultúrnemu rozvoju národného života Rusínov v Uhorsku. Kritizoval vlažné národné cítenie a maďarizáciu rusínskej inteligencie, najmä rusínskych kňazov. Uznával príslušnosť Rusínov k východným Slovanom, ale nie k ukrajinskému národu. Bol jedným z hlavných tvorcov koncepcie samostatného rusínskeho národa na východnom Slovensku, Podkarpatskej Rusi a v Haliči. Odmietol prijať ukrajinčinu, ale taktiež odmietal povýšiť niektoré rusínske nárečie na spisovný jazyk. Presadzoval používanie liturgického jazyka doplneného nárečovými výrazmi. Jeho zásluhou sa Prešov na začiatku 50tych rokov 19. storočia stal strediskom národného života Rusínov. V r. 1850 tu založil spolok Literaturnoje zavedenije prjaševskoje, ktorý viedol do r. 1853. Spolok mal významné vzdelávacie poslanie. V rámci jeho činnosti založil prvú požičovňu kníh.
Vydal tri ročníky almanachu Pozdravlenje uhorskich Rusinov (Pozdrav uhorským Rusínom) a prvý rusínsky kalendár Misjacoslav dľa uhorskich Rusinov (Kalendár pre uhorských Rusínov). Pôsobil aj v múzejníctve, chcel založiť pre Rusínov divadlo a tlačiareň. Jeho melodráma Dobrodeteľ prevyšajet bogatstvo čerpala z ľudového prostredia a stala sa veľmi obľúbenou medzi Rusínmi. Keď sa v r. 1853 upevnil v Uhorsku absolutizmus, orientoval sa na literatúru. Veľkú pozornosť venoval vzdelávaniu pospolitého ľudu, najmä mladých. Jeho učebnice - takmer ako jediné - dlhý čas používali v rusínskych školách. Napísal prvý rusínsky šlabikár Knižnica čitaľnaja dľa načinajuščich.
Vo svojom najvýznamnejšom pedagogickom diele Narodnaja pedagogija v poľzu učilišč i učitelej seľskich (Ľudová pedagogika pre potreby dedinských škôl a učiteľov, Ľvov 1857) podal základné poznatky zo zemepisu, z gramatiky, katechizmu a iných predmetov. Vydal aj učebnicu zemepisu Kratkij zemljepis dlja molodych Rusinov a rusínsku gramatiku Sokraščennaja grammatika pismennogo russkogo jazyka. Vo svojich pedagogických prácach zdôrazňoval potrebu spojenia rodinnej a školskej výchovy, práce a výchovy, či telesnej a duševnej výchovy. Presadzoval aj potrebu vzdelávania sa v prírodných vedách. Prispel k posilneniu demokratickosti národného a spoločenského povedomia Rusínov. Osvetovou činnosťou prehĺbil vzdelanie roľníkov, prispel k zavádzaniu racionálnejších foriem v hospodárení a zlepšil hygienické pomery. Pre rusínske deti vypracoval a vydal modlitbovú knižku Molitvenik dlja russkich detej.
Vydal prácu o dejinách Prešovskej gréckokatolíckej diecézy Chronologičeskaja istorija prjaševskoj eparchii (Chronologické dejiny Prešovského biskupstva, Petrohrad 1877). Písal v nej aj o vývoji eparchiálnej knižnice. V rukopise zostali jeho dejiny karpatských Rusínov Istinnaja istorija karpatorusov (Pravdivé dejiny karpatských Rusínov). Svojou poéziou vyjadril lásku k rodnému kraju a k prostému ľudu. Preto si rusínsky ľud obľúbil jeho básne: ešte aj v 20. storočí posilňovali jeho národné povedomie. V r. 1862 založil v Prešove Spoločnosť sv. Jána Krstiteľa, ktorá pre národný život získala mladých ľudí. Bol úprimným prívržencom slovenského národného hnutia. Čerpal z neho skúsenosti a podnety. Udržiaval styky s jeho poprednými predstaviteľmi, najmä na východnom Slovensku. Viacerí z nich boli členmi jeho literárneho spolku. Prispieval do slovenskej tlače, hlavne do Pešťbudínskych vedomostí. Na počesť Slovákov napísal po slovensky báseň Toast (Prípitok).

Pramene:

Pasiar, Š.: Dejiny knižníc na Slovensku. Bratislava 1977, s. 94; Rezník, J.: Po literárnych stopách na Slovensku. Bratislava 1982, s. 210, 214-215.

Zobrazenie citátov ku kňazovi

Stručná bibliografia:

Zodpovednosť (Autor, Editor, Redaktor, ...)

Por. č.	Zodpovednosť	Názov	Rok
1029524	Duchnovič, Alexander	Corpus juris in compendio exhibens 1-2	1847
928448	Duchnovič, Alexander	Dobrodeteľ prevyšajet bogatstvo	1850
928454	Duchnovič, Alexander	Kratkij zemljepis dlja molodych Rusinov	1851
928455	Duchnovič, Alexander	Sokraščennaja grammatika pismennogo russkogo jazyka	1853
928456	Duchnovič, Alexander	Molitvenik dlja russkich detej	1854
928453	Duchnovič, Alexander	Narodnaja pedagogija v poľzu učilišč i učitelej seľskich	1857
928457	Duchnovič, Alexander	Chronologičeskaja istorija prjaševskoj eparchii	1877
1029525	Duchnovič, Alexander	Chljebi duši ili nabožnj molitbi i pjesni	1883
1029526	Duchnovič, Alexander	Chljebi duši ili nabožnj molitbi i pjesni	1886
24867	Duchnovič, Alexander	Knyžnycja čytalnaja dlja načynajuščych	2003