Vyhľadávanie v zozname kňazov

Dúbravec, Štefan

Iné mená:

Dubravec Stephanus

Tituly:

Mons., ThDr., teológ a pedagóg, trpiteľ za vieru

Životopisné dáta:

* 14. júla 1899, Borová, okr. Trnava – † 20. novembra 1984, Bratislava, poch. v Borovej

Životopis:

Gymnázium absolvoval v Trnave, teológiu študoval v seminároch v Budapešti a Trnave. Za kňaza ho vysvätili 29. júna 1923 v Nitre.
V r. 1924 obhájil na Karlovej univerzite v Prahe dizertačnú prácu z dogmatickej teológie na tému De forma celebrationis matrimonii (O forme slávenia manželstva). V rokoch 1923-1925 pôsobil ako kaplán vo Vrábľoch i ako biskupský archivár v Trnave. V rokoch 1925-1937 vyučoval dogmatickú teológiu v trnavskom seminári, zároveň tam bol študijným prefektom. V r.1932 sa zúčastnil na Medzinárodnej tomistickej konferencii v Prahe, o čom referoval v stati Filozofický zjazd v Prahe (Kultúra, r. 4, 1932, č. 11). V Trnave zastával i ďalšie funkcie: prosynodálny examinátor (1937), promotor iustitiae a cirkevný sudca. Pôsobil ako profesor náboženstva na biskupskom gymnáziu v Trnave (1937-1940).
Už začiatkom akademického roka 1937/38 prešiel na bohosloveckú fakultu do Bratislavy, kde bol v r. 1940 suplentom fundamentálnej teológie, prefektom a neskôr vicerektorom tamojšieho veľkého seminára. Potom prešiel do Nitry, v seminári prednášal špeciálnu vierouku. V r. 1946 ho Svätá stolica poctila titulom monsignore. Od roku 1947 bol tajomníkom biskupského úradu v Nitre a správcom kostola v Nitre na Kalvárii (1950-1958). Súd ho 6. marca 1959 odsúdil za trestný čin podvracania republiky na odňatie slobody na 4 roky nepodmienečne (celá skupina dostala tresty v rozmedzí 1 až 8 rokov), stratu čestných občianskych práv na ďalšie tri roky po odpykaní trestu odňatia slobody a na desať rokov zákazu duchovnej činnosti.
Štefan Dúbravec bol potom uväznený v Mirove, 10. mája 1960 bol spolu s celou skupinou amnestovaný. Odsedel si teda aj s vyšetrovacou väzbou 17 a pol mesiaca.
Po krátkom pobyte v Nitre odišiel vtedy 61-ročný Dr. Dúbravec v septembri 1960 do Charitného domova v Pezinku. Koncom roku 1965 sa stal výpomocným duchovným v Nižnej pri Piešťanoch a po politickom uvoľnení na konci šesťdesiatych rokov sa mohol v roku 1968 vrátiť na Cyrilometodskú rímskokatolícku bohosloveckú fakultu do Bratislavy, kde prednášal najprv špeciálnu dogmatiku, potom aj cirkevné právo. Bol tiež vymenovaný najprv za čestného a potom aj za riadneho kanonika Družnej kapituly sv. Martina v Bratislave. Zomrel 20. novembra 1984, pochovaný je v rodisku.
Vo svojom pomerne rozsiahlom diele z fundamentálnej a dogmatickej teológie si kládol tie najnáročnejšie otázky a usiloval sa podať na ne jasnú a presvedčivú odpoveď. Svoj vlastný postoj k teológii vyjadril v stati Katolícke bohoslovie a veda (Kultúra, r. 3, 1931, č. 1). Podľa neho má teológ skúmať nejakú pravdu dovtedy, až kým sa pred ním neobjaví základná koincidencia medzi pravdou viery a pravdou rozumu. Pritom treba postupovať cestou pokory a dialógu a tak vopred vylúčiť každú neznášanlivosť či apriórne odmietavý postoj k stúpencovi iného názoru.
Jeho apologetika a kontroverzalistika mala teda dialogický charakter. Zaoberal sa viacerými okruhmi otázok, napr. pápežská neomylnosť: V stati Pas baránky moje... pas ovce moje (Smer, r. 2, 1942, č. 5) zdôrazňuje, že náuka o neomylnosti pápeža nie je proti rozumu. Vychádza pritom zo zásady, že správne uplatňovaný rozum je otvorený viere a pravá viera je otvorená rozumu. Rozum a viera v takomto základnom porozumení tvoria jednotu a nemôže byť medzi nimi rozpor. Ďalej je to náuka o Kristovi Kráľovi, ktorú rozviedol napr. v stati Jeho kráľovstvu nebude konca (Smer, r. 2, 1942, č. 5): Kristus je Kráľom celého stvorenstva, a to nielen ako Boh, ale aj ako človek, čo vyplýva z jeho ľudskej prirodzenosti zjednotenej s druhou božskou osobou v jeho bohočlovečenstve. Potom náuka o očistci (Očistec, Smer, r. 2, 1942, č. 9); problém pôvodu celého ľudského pokolenia z Adama a Evy (Smer, r. 4, 1944, č. 5); hlavný dôvod jednotného pôvodu celého ľudstva vidí v tom, že ním sa čo najprísnejšie zabezpečuje úplná jednota celého ľudského spoločenstva; z nej vyplýva aj učenie o rovnosti všetkých ľudí a ich povinnej vzájomnej pomoci a lásky.
V stati Život sa zjavil (Smer, r. 5, 1945, č. 1) dokazoval, že pravý Boh je od sveta úplne odlišný a nad svetom nevýslovne vyvýšený, teda aj Boží život je niečo celkom iné ako život sveta a človeka; Boží život je úplne imanentný, úplne zo seba, pre seba a v sebe, a to až po úplnú totožnosť božskej Bytosti a života; teda Boh nielenže má život, ale on sám je životom. Po r. 1945 si uvedomoval premenu doby, ktorá s osobitnou nástojčivosťou vyzývala k riešeniu sociálnej otázky národov i celého ľudstva. Vyslovil presvedčenie, že jedine v Kristovom učení má zaručene správne riešenie a že Cirkev sa má horlivo pričiniť o praktické uplatnenie tohto učenia podľa smerníc veľkých sociálnych encyklík pápežov našich čias (Nová práca, r. 1, 1945, č. 1).
Po r.1970 tajne kolovala jeho samizdatová Vierouka; išlo o vierouku určenú pre klerikov, koncipovanú ako vedecká sústava zjavených právd o Bohu a jeho dielach (O Bohu trojjedinom; O Bohu Stvoriteľovi a Povýšiteľovi; O Bohu Vykupiteľovi). Súhrn jeho teologických názorov možno nájsť v Malom teologickom lexikóne (Trnava 1977), v heslách z fundamentálnej a dogmatickej teológie.

Pramene:

Martinec, A.: Pozdrav vzácnemu jubilantovi. Katolícke noviny, r. 98,1983, č. 26; Tamtiež, r. 99, 1984, č. ;27, Trpiaci svedkovia viery, GORAZD N. F., Kňazský Seminár Sv. Gorazda, Nitra 2018, s. 121.
Schem. 1933

Zobrazenie citátov ku kňazovi

Schematické zobrazenie pôsobenia kňaza:

Farnosť:	Od:	Do:	Meno	Funkcia	Poznámka
Vráble	1923 - -	1925 - -	Dúbravec, Štefan	kaplán	archivár BÚ Trnava, 1924 ThDr.
Trnava	1925 - -	1940 - -	Dúbravec, Štefan	sem. a BÚ	profesor, štud. prefekt, exam. prosynod., promotor iust.
Bratislava	1940 - -	1947 - -	Dúbravec, Štefan	seminár	suplent fundament. teológie, prefekt, vicerektor, 1946 Mons.
Nitra	1947 - -	1950 - -	Dúbravec, Štefan	tajomník BÚ
Nitra-Kalvária	1950 - -	1958 - -	Dúbravec, Štefan	rektor kostola
	1958 - -	1960 sept. -	Dúbravec, Štefan	mimo pastorácie
Pezinok	1960 sept. -	1965 - -	Dúbravec, Štefan	dôchodok	CHD
Nižná pri Piešťanoch	1965 - -	1968 - -	Dúbravec, Štefan	výpomocný duchovný
Bratislava	1968 - -	+1984 nov. 20.	Dúbravec, Štefan	prof. CMBF	špeciálna dogmatika a cirkevné právo

Stručná bibliografia:

Zodpovednosť (Autor, Editor, Redaktor, ...)

Por. č.	Zodpovednosť	Názov	Rok
928410	Dúbravec, Štefan	De forma celebrationis matrimonii	1924
895156	Dúbravec, Štefan	Apologetika a kontroverzistika na bývalej katolíckej univerzite v Trnave na Slovensku	1935
400448	Dúbravec, Štefan	Katolícka dogmatika. 1. diel	1978

Príspevky v knihách

Por. č.	Zodpovednosť	Názov	Rok
435498	Višňovský, Mikuláš	Malý teologický lexikon	1977

Autor článkov

Por. č.	Časopis	Rok	Číslo	Zodpovednosť	Názov
49005	Kultúra	1926	10		CESTA SRDCA K BOHU
48972	Kultúra	1926	11		ATEIZMUS
48989	Kultúra	1926	9		CESTA ROZUMU K BOHU
41745	Duchovný pastier	1941	6	Dr. Štefan Dubravec, profesor dogmatiky.	Niekoľko poznámok k článku „Nadčlovek.“
41639	Duchovný pastier	1941	7	Dr. Dubravec	Poznámka o predestinácii
411	Smer	1942	5	Dr. Štefan Dúbravec	Pas baránky moje …, pas ovce moje
470	Smer	1942	8	Dr. Štefan Dúbravec	Jeho kráľovstvu nebude konca ...
491	Smer	1942	9	Dr. Štefan Dúbravec	Očistec
86	Smer	1943	1	Dr. Štefan Dúbravec	Zjavenie Pánovo
157	Smer	1943	4	Dr. Štefan Dúbravec	Vykúpenie
586	Smer	1944	5	Dr. Štefan Dúbravec	Prečo celé ľudské pokolenie pochádza od Adama a Evy
682	Smer	1945	1	Dr. Štefan Dúbrave c.	Život sa zjavíl