Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Katolícke noviny |
| Autor : | VILIAM JUDÁK |
| Rok : | 2012 |
| Číslo : | 31 |
| Názov článku : | Baziliky sú aj chrámami mimoriadnych odpustkov |
| Text článku : | Bazilika je prvým typom kresťanského kostola. Po stavebnej stránke ju kresťania prevzali od Rimanov, ktorí názvom basilica označovali kráľovské a cisárske budovy. Titul basilica je od stredoveku aj čestným titulom V súčasnosti sa tento titul používa na označenie chrámov postavených v bazilikálnom architektonickom štýle (viac lodí na pozdĺžnom pôdoryse) alebo pre chrámy, ktorým sa tento názov dostal ako čestný titul vzhľadom na ich staroveký pôvod, význam, intenzitu a rozsah pastoračnej činnosti. Baziliky vo svete Cirkevné právo rozlišuje baziliky patriarchálne (dnes pápežské) – basilica maior (bazilika väčšia) a basilica minor (bazilika menšia). Titul basilica maior (bazilika väčšia) majú významné chrámy v Ríme, ktoré sú pôvodnými hlavnými kostolmi pápeža – rímskeho biskupa. V Ríme má Cirkev štyri patriarchálne baziliky – sv. Petra, sv. Pavla za hradbami, Lateránsku (sv. Jána v Lateráne) a Panny Márie Snežnej. Baziliky väčšie sa vyznačujú predovšetkým takzvanou svätou bránou, ktorá sa otvára iba počas svätých rokov (naposledy pri jubileu v roku 2000). Tieto baziliky sa donedávna nazývali tiež patriarchálnymi bazilikami, pretože symbolicky predstavujú jednotlivé staroveké patriarcháty: Bazilika sv. Jána v Lateráne je pápežovým katedrálnym kostolom ako patriarchu Západu; Bazilika sv. Petra (Vatikánska bazilika) je titulom konštantínopolského patriarchu; Bazilika sv. Pavla za hradbami je titulom alexandrijského patriarchu; Bazilika Panny Marie Väčšej (Santa Maria Maggiore) je titulom antiochijského patriarchu; Bazilika sv. Vavrinca za hradbami sa tiež niekedy radí medzi väčšie baziliky, pretože je titulárnym kostolom jeruzalemského patriarchu. Okrem týchto kostolov získalo privilégium patriarchálnej baziliky ešte niekoľko ďalších kostolov, napríklad Bazilika sv. Františka v Assisi a Panny Márie Anjelskej s kaplnkou Porciunkula. Je v nich umiestnený pápežský sedes a oltár, na ktorom sa slúži liturgia iba so súhlasom pápeža. Basilica minor (bazilika menšia) je pápežský čestný titul pre zvlášť významné kostoly v Cirkvi na celom svete. Ich počet značne prevyšuje počet bazilík s prívlastkom maior. Prvým chrámom s týmto titulom sa stal na základe apoštolského breve Pia VI. (27. júna 1783) Chrám sv. Mikuláša v Tolentíne. Kto udeľuje titul bazilika Normy v súvislosti s udelením titulu basilica minor po Druhom vatikánskom koncile stanovuje dekrét Domus Dei zo 6. júna 1968, ktorý promulgovala Posvätná kongregácia obradov. Uvádza sa v ňom, že bazilika má byť úzkym spojivom s Katedrou sv. Petra a osobitným centrom liturgických a pastoračných podujatí. Pápež Ján Pavol II. apoštolskou konštitúciou Pastor bonus (28. júna 1988) stanovil nové normy o rímskej kúrii. V 69. článku tejto konštitúcie sa kompetencia udeliť titul basilica minor určuje Kongregácii pre Boží kult a disciplínu sviatostí. Táto kongregácia – vzhľadom na najnovšie liturgické dokumenty a po skúsenostiach z predchádzajúcich rokov – uviedla 9. novembra 1989 (na sviatok výročia posvätenia Lateránskej baziliky) nové normy prispôsobené dnešným okolnostiam. Podmienky a dobrodenia titulu V apoštolskej konštitúcii Pastor bonus sa v prvej časti uvádzajú podmienky potrebné na dosiahnutie titulu basilica minor. V druhej časti sa uvádzajú dokumenty, ktoré treba predložiť, aby tento titul chrám získal. V ďalšej časti sú uvedené služby a úlohy vlastné bazilike v liturgii a pastorácii. V poslednej, štvrtej časti sú uvedené duchovné dobrodenia spojené s takýmto označením chrámu: „Veriaci, ktorí nábožne navštívia baziliku a majú účasť na nejakom posvätnom obrade, alebo recitujú aspoň Modlitbu Pána a Verím v Boha, za zvyčajných podmienok (sviatostná spoveď, eucharistické prijímanie a modlitba na úmysel najvyššieho veľkňaza) môžu získať úplné odpustky: a) na výročie posviacky tejto baziliky; b) v deň liturgického slávenia titulu kostola; c) na slávnosť svätých apoštolov Petra a Pavla; d) na výročný deň udelenia titulu baziliky; e) raz v roku v deň, ktorý určí miestny ordinár; f) raz v roku v deň, ktorý si každý veriaci slobodne vyberie.“ V bazilike sa má umiestniť znak Svätého Otca, znak Apoštolskej stolice a celé znenie apoštolského breve, ktorým sa udelil titul baziliky. Postavenie baziliky menšej umožňuje používať pápežský znak skrížených kľúčov na zástavách chrámu a pečiatke. Aby sa zjavnejšie prejavilo puto spoločenstva baziliky menšej s rímskou Petrovou katedrou, každý rok sa v nej osobitne slávia v tomto zmysle významné liturgické dni, a to: sviatok Katedry sv. Petra (22. februára); slávnosť svätých apoštolov Petra a Pavla (29. júna); výročie voľby alebo začiatok pastierskej služby najvyššieho veľkňaza (počas pontifikátu pápeža Benedikta XVI. ide o dni: 19. apríl – výročný deň zvolenia v roku 2005; 24. apríl – začiatok pastierskej služby v tom istom roku). Na Slovensku je titulom basilica minor ozdobených 11 chrámov. Bazilika Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne Ide o národnú svätyňu. Dejiny milostivej sochy Sedembolestnej siahajú až do roku 1564. Arcibiskup Imrich Esterházy dal v roku 1733 postaviť dôstojný chrám v barokovom štýle. Pápež Pavol VI. poctil túto mariánsku svätyňu titulom basilica minor 23. novembra 1964 a v roku 1966 riadne ustanovil a vyhlásil (už dávnejšie uctievanú ako patrónku) Sedembolestnú Pannu Máriu za patrónku Slovenska. Najväčšie púte tam bývajú na turíčne sviatky a na sviatok Sedembolestnej. Kostol Narodenia Panny Márie v Marianke Zatiaľ posledne vyhlásenou bazilikou na Slovensku je najstaršie pútnické mariánske miesto na Slovensku v Marianke pri Bratislave. Stalo sa tak rozhodnutím Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí z 31. júla 2011. V úcte je tam starobylá malá soška (vysoká 42 cm), ktorá znázorňuje Pannu Máriu s malým Ježišom v náručí. Dóm sv. Mikuláša v Trnave Titulom basilica minor bol ozdobený v roku 2008. Ako farský sa tento kostol spomína už v prvej písomnej zmienke o Trnave z roku 1211. Prosperujúcemu a vzmáhajúcemu sa mestu románsky kostol nevyhovoval, preto za podpory panovníkov Ľudovíta I. a neskôr Žigmunda Luxemburského mesto postavilo v rokoch 1380 – 1421 nový chrám. Na kamenných základoch románskeho trojlodia vyrástol kostol bazilikálneho typu. V severnej veži sa nachádza jeden z najväčších zvonov v Európe – Zvon sv. Mikuláš. Na impozantnom bočnom stĺpovom barokovom oltári pod baldachýnom od autora A. Huettera dominuje obraz žehnajúcej Panny Márie, známej ako zázračná Panna Mária Trnavská. Dielo pochádza zo začiatku 17. storočia a je kópiou milostivého obrazu Panny Márie v Chráme sv. Alexeja a Bonifáca v Ríme. Úcta k obrazu sa rozšírila od roku 1663, keď Panna Mária na obraze ronila slzy pri tragických udalostiach v meste počas tureckých nájazdov. Trnavskú novénu, ktorá sa koná v novembri na jej počesť, navštevujú tisíce mariánskych ctiteľov. Dóm sv. Mikuláša ako pútnické marián-ske miesto Trnavskej arcidiecézy ozdobil titulom bazilika 9. novembra 2008 pápež Benedikt XVI. Kostol Povýšenia Svätého kríŽa v KeŽmarku Najstaršie kamenné časti (časť prízemia veže) pochádzajú z prvotného románskeho kostola z polovice 13. storočia v slovanskej osade. Dnešná podoba kostola pochádza z veľkolepej gotickej prestavby v rokoch 1444 – 1498. Kostol je trojloďový a raritou z jeho prestavieb je aj trojaká klenba – sieťová, hviezdicová a krížová. Interiér kostola je prevažne gotický: cyklus tabuľových malieb na hlavnom oltári sa datuje do rokov 1450 – 1460. Centrálny výjav dnešného hlavného oltára Ukrižovaný Kristus stál pôvodne na prekladovom stropnom tráme v strede kostola. Na hlavný oltár sa dostal až v roku 1868. Ide zrejme o najvzácnejšiu časť kostola. Predpokladá sa, že ide o dielo z dielne krakovského majstra Veita Stossa z konca 15. storočia, alebo je to raná práca Majstra Pavla z Levoče. Tento farský kostol bol povýšený na baziliku 29. júla 1998. Stal sa tak prvou nemariánskou bazilikou na Slovensku. Katedrála sv. Emeráma v Nitre Stojí na základoch prvého písomne doloženého kostola na našom území, ktorý kniežaťu Pribinovi kon- sekroval salzburský arcibiskup Adalrám okolo roku 830. V 11. storočí sa spomína ako „bazilka“, kde boli uložené telá pustovníkov sv. Svorada a sv. Beňadika. Pápež Ján Pavol II. na žiadosť nitrianskeho biskupa kardinála Jána Chryzostoma Korca 21. októbra 1998 tento starodávny titul obnovil. Dnešný chrám má tri časti – románsku, gotickú a barokovú – a v súčasnosti v ňom prebieha generálna rekonštrukcia. Kostol Návštevy Panny Márie v Levoči Bol postavený v roku 1908 v neogotickom slohu na mieste starodávnej kaplnky. Na tomto mieste sa okolo Božej Matky zhromažďuje veriaci ľud po celý rok, predovšetkým však na púti v okruhu sviatku Návštevy Panny Márie, keď tam prichádza najviac pútnikov (okolo pol milióna veriacich). Milostivá socha Panny Márie Levočskej pochádza z osemdesiatych rokov 15. storočia, kým o kaplnke na Mariánskej hore je zmienka už v roku 1311 a tradícia pútí siaha do začiatku 14. storočia. Pápež Ján Pavol II. vyhlásil chrám na Mariánskej hore za baziliku menšiu 26. januára 1984. Bazilika sv. Egídia v Bardejove Miesto, na ktorom dnes stojí tento chrám, bolo pôvodne v 13. storočí kláštorom cisterciánov. Dnešný rímskokatolícky farský kostol pochádza z 15. storočia a je trojloďový. V rokoch 1979 – 1999 bol regotizovaný. Z veľmi cenného inventára najvýznamnejším je súbor 11 neskorogotických krídlových oltárov z 15. storočia. Tabuľové maľby sú z 15. a 16. storočia. Šesťposchodová, 72 m vysoká veža dnes slúži na vyhliadku. Dóm sv. Egídia povýšil na baziliku 23. novembra 2000 pápež Ján Pavol II. Bazilika sv. Egídia je spolu s klenotmi historickej časti mesta Bardejov zapísaná aj v Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Kostol Návštevy Panny Márie na Starých Horách Chrám dal v rokoch 1448 – 1499 v gotickom slohu postaviť správca starohorských baní Michal Königsberg. Magnetom pre veriacich je milostivá socha Panny Márie na hlavnom oltári. Hlavu má ozdobenú pozlátenou korunkou. Podobnú korunku má i Ježiš, ktorého Panna Mária drží v ľavej ruke, kým v pravej má žezlo. Socha vyšla z rúk umelca pravdepodobne v prvej polovici 15. storočia. Pútnici tam chodia predovšetkým na Turíce, v nedeľu po sviatku Návštevy Panny Márie a na slávnosť Nanebovzatia Panny Márie. Okrem toho sa tam pravidelne slávia fatimské soboty. Úplné odpustky za púť na Staré Hory sa udeľujú podľa listiny Pia VI. datovanej 10. augusta 1780 v Bazilike Santa Maria Maggiore. Kostol Návštevy Panny Márie bol vyhlásený za baziliku menšiu 1. augusta 1990. Bazilika Nanebovzatia presvätej Bohorodičky v Ľutine Nachádza sa v Prešovskej archieparchii a patrí medzi najvýznamnejšie svätyne gréckokatolíkov na Slovensku. Mimoriadne udalosti sa tam datujú od roku 1851. Pútnikom do ľutinskej kaplnky s milostivou ikonou Panny Márie udelil úplné odpustky pápež Pius IX. v roku 1855. V roku 1878 sa začalo s výstavbou kaplniek Usnutia Panny Márie, sv. Anny, Svätého kríža a Kaplnky sv. Mikuláša. V roku 1908 bol v Ľutine posvätený nový kamenný chrám, ktorý 22. júna 1988 povýšil pápež Ján Pavol II. na baziliku menšiu. Stojí na mieste dnes už neexistujúceho jedinečného dreveného chrámu. Hlavná púť je pri príležitosti sviatku Zosnutia (Nanebovzatia) presvätej Bohorodičky (15. augusta). Kostol Narodenia Panny Márie v Rajeckej Lesnej Tento farský kostol bol povýšený na baziliku 11. marca 2002 pápežom Jánom Pavlom II. Chrám pochádza z roku 1866 (predchádzajúci kostol, ktorého časť sa v blízkosti zachovala, je z roku 1400). Miesto je vyhľadávané pútnikmi zo širokého okolia už od začiatku 17. storočia pre milostivú sochu Panny Márie umiestnenú na hlavnom oltári. Postava Panny Márie v pravej ruke drží Božie Dieťa, v ľavej má kráľovské žezlo. Dieťa Ježiš drží v ľavici zemeguľu, pravicou žehná. Neďaleko baziliky je kalvária z rokov 1920 – 1921. Od roku 1995 je v pútnickom areáli vyrezávaný pohyblivý Slovenský betlehem, ktorý okrem ústredného motívu – Narodenia Pána – zobrazuje jednotlivé časti Slovenska s ich typickými črtami. Hlavná púť býva na slávnosť Najsvätejšej Trojice a v okruhu sviatku Narodenia Panny Márie. Kostol Narodenia Panny Márie vo Vranove nad Topľou Tento pútnický rehoľný kostol má za sebou už vyše 550-ročnú históriu. Jeho založenie sa spája s rádom františkánov, ktorí už pred rokom 1440 mali vo Vranove kláštor. Keď ich zemepán Juraj Bátori okolo roku 1540 prinútil odísť z Vranova, kostol užívali evanjelici. Od roku 1672 boli jeho správcami rehoľníci rádu pavlínov – pôsobia tam aj po roku 1990. Pôvodne gotický sloh si kostol zachoval do 18. apríla 1718, keď spolu s mestom vyhorel. Zrenovovaný, ale už v barokovom slohu, ho 21. septembra 1756 opäť konsekroval jágerský biskup František Barkóci. Zdobí ho i dielo vynikajúceho maliara európskeho formátu Jána Lukáša Krackera. Z jeho fresiek však po ďalšom požiari v roku 1873 zostali len fragmenty. Dodnes sa však zachovalo sochárske a rezbárske dielo Jozefa Hartmanna, a to hlavný oltár, kazateľnica a tri bočné oltáre. Interiér kostola zdobí aj zázračný obraz Panny Márie, uchránený pred požiarom, ktorý pred 300 rokmi ronil krvavé slzy. Titul basilica minor bol chrámu udelený 19. júna 2008. |