Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Hlasy z Ríma |
| Autor : | A. Paulíny - R. Černý. |
| Rok : | 1977 |
| Číslo : | 7 |
| Názov článku : | Prečo sú Jehovovi svedkovia falošnými svedkami. |
| Text článku : | Zaiste ste už o nich počuli. Ba prišli azda k vám do domu a veľmi láskavo sa vás pýtali, či by ste sa nechceli zaujímať o Bibliu, či ju poznáte a či ju čítate. Potom vás možno obdarovali rozličnými « biblickými » knižočkami, letáčkami a vyzvali vás, aby ste sa zúčastnili na ich stretnutiach, kde sa bude hovoriť o Biblii. A tak ste objavili, že tieto horlivé osoby, dakedy až fanatické, s Bibliou v ruke dokazujú, že niektoré pravdy, ktoré ste pokladali za základné, v skutočnosti sa nenachádzajú doslovne v Biblii, a preto sú vraj vymysleninami Cirkvi, či už katolíckej alebo evanjelickej. Keď sa pýtate, kto sú tie osoby, dozviete sa, že sú to Jehovovi svedkovia. Ak chceme žiť zodpovedne svoju vieru, je len logické, že sa najprv chceme presvedčiť, kto sú títo ľudia, čo učia a potom sa rozhodnúť či ich počúvať alebo nie. A tak stretnutie s Jehovovými svedkami môže sa stať výzvou k znovuobjaveniu našej viery. Prečo « Jehovovi svedkovia » Všimnite si predovšetkým ich pomenovania. Slovo Jehova je prepis svätého Božieho mena, ako sa ono nachádza v Biblii; no žiaľ, je to pomýlený prepis. Dnes nijaký vážny biblista neprijme tento prepis. Jehova je vlastne prepis písmen nevysloviteľného mena YHWE, ktoré sa v nesemitskvch rečiach môže vysloviť YAHWE. Teda nie JEHOVA ale JAHWE. Táto nepresnosť v pomenovaní sekty sa môže zdať maličkosťou, no pre tých, ktorí, ako sami hovoria, všetko zakladajú jedine na Biblii, je tento omyl ťažko odpustiteľný. Táto a iné nepresnosti s Bibliou nám odhalia veľmi závažnú skutočnosť. Jehovovi svedkovia nemajú vôbec Bibliu preloženú z pôvodných hebrejských textov, ako všetky ostatné cirkevné spoločenstvá. Predstavujú « nepopierateľný preklad » z angličtiny, bez kritických poznámok. Vyhlasujú ho za najvyššiu autoritu, no nevedia dokázať, odkiaľ tomuto textu táto najvyššia autorita prichádza. Je zaujímavé, že Jehovovi svedkovia sa priam úzkostlivo vyhýbajú každej diskusii s biblistami alebo s osobami, ktoré dobre poznajú hebrejský text Starého zákona a grécky text Nového zákona. Radšej diskutujú s osobami, ktoré nemajú biblickú prípravu a presviedčajú ich, že druhí ich oklamali a že jediný bezpečný text Biblie majú oni a jedine oni ho vedia správne vysvetľovať. Aká je ich metóda. Nuž, dajú vám do rúk Bibliu. Prehlásia, že Boh nikdy nikomu neprehovoril, a tým menej Cirkvi. Preto jediný spôsob ako sa dozvedieť pravdu, je čítať Bibliu. No, akú Bibliu? Aký text Biblie? Jedine ten, čo vám oni dávajú do rúk. Keď potom začnete čítať ich text a napadne vám niečo si vysvetliť podľa svojej mienky, hneď vás upozornia, že to nie je dovolené, že jedine oni môžu správne vysvetľovať Bibliu. Potom začnú nástojčivo omieľať tie isté citáty, začnú citovať aj iné texty, vždy však z ich Biblie, aby vzbudili dojem, že poznajú do hĺbky Písmo sväté. Keď sa niekto ukáže len trochu nerozhodný alebo trochu zvedavý, čoskoro ho Jehovovi svedkovia vtiahnu po psychologickej situácie, z ktorej sa ťažko vymotať. Časté schôdzky, neustále vtĺkanie tých istých ideí, psychológia skupiny, vedenej s určitým oduševnením, určitý náboženský fanatizmus, ľahko strhnú jednoduchého človeka do začarovaného kruhu, v ktorom autorita Biblie je jediným základom. Potom nahovoria ľuďom, že ak neprijmú ich vysvetľovanie Biblie, sú zatratení, Bohom odvrhnutí, predurčení na večné zatratenie. A všetko sa to začalo zlým textom Biblie, povrchným a doslovným vysvetľovaním Biblie a určitou psychologickou situáciou, ktorú vyvolala zvedavá túžba poznať čosi nové. Dnes, v ovzduší ekumenizmu, čiže dialógu medzi rozličnými cirkevnými spoločenstvami, Biblia sa stala stredom záujmov a príležitosťou dialógu, a nie oddeľovania a vzájomného odsudzovania, ako to robia Jehovovi svedkovia. Jehovovi svedkovia nie sú cirkvou; naopak sú proti všetkým cirkvám. Tento odpor Jehovových svedkov proti každej cirkvi sa zakladá práve na skutočnosti, že popri rôznych rozdieloch, takmer všetky cirkvi sa zhodujú na niektorých základných bodoch, vyvodených práve z Biblie. Jehovovi svedkovia bojujú práve proti týmto základným styčným bodom. Zatiaľ, čo sa cirkvi usilujú spoločne prehĺbiť Bibliu, jej originálny text, jej dejiny, zatiaľ čo spoločne a pokorne hľadajú pravdu, Jehovovi svedkovia si posluhujú Bibliou, aby prehlasovali, že všetky cirkvi a najmä katolícka, sú satanovým dielom. Čo učia. Čo teda učia Jehovovi svedkovia? Opíšeme v krátkosti len ich hlavné pozície. Základnou vecou pri vysvetľovaní Biblie, ktorá uniká Jehovovým svedkom, je nasledovná: božské zjavenie sa rozvíjalo počas celých dejín, do ktorých Boh často zasahoval; no v biblickom texte treba rozlišovať medzi zjavenou pravdou a « obalom », akým sú historické fakty, obyčaje, zvyky do ktorých Boh zasiahol, aby zjavil svoju vôľu. Jehovovi svedkovia vysvetľujú celú Bibliu doslovne. Pretože sa čias biblických patriarchov bolo prípustné mnohoženstvo, teda mali by sme ho pripustiť aj my dnes? Pretože sám Boh viedol svoj vyvolený národ do Palestíny, aby ju vydobyl, mali by sme dnes pripustiť agresívnu vojnu? Okrem toho mnohé skutočnosti, ktoré Jehovovi svedkovia berú doslovne, ako nepopierateľné historické skutočnosti, sú v pravde antické mýtické rozpravy, ktoré použili biblickí spisovatelia, aby do nich vložili niektoré dôležité náboženské pravdy. Keď toto pripustíme, nezneuctíme tým Bibliu, ba naopak, vysvetľujeme ju a hľadáme cenné hodnoty a podstatné pravdy v nej obsažené. Vážna skutočnosť, ktorá hneď od začiatku zbavuje hodnovernosti postoje Jehovových svedkov, je ich globálny postoj, akým sa približujú k zjaveniu. Miesto toho, aby ho študovali a rozjímali o ňom a tak z neho ťažili hodnoty, smernice, silu, aby dobre, sväto a rozumne žili, aby premieňali svet i v jeho sociálnych štruktúrach, podľa požiadaviek spravodlivosti a lásky, oni sa vrhajú na skúmánie koľko času ešte chýba do konca sveta, koľko bude vyvolených (algebrickými počítaniami chcú určiť matematicky presné číslo); naplno odvrhujú dejiny a svet, zdráhajú sa konať sociálne služby, j ku ktorým biblické posolstvo neustále pozýva veriacich. Odmietajú náuku o Trojici. Čo sa týka hlavných náboženských právd, podľa Jehovových svedkov nejestvuje tajomstvo Trojice: čiže Boh nie je jeden v troch osobách, ako to verí a od počiatku verila kresťanská pospolitosť. Jehovovi svedkovia sa vzpierajú tajomstvu Trojice, pretože podľa nich tu ide o troch bohov, čiže o určitú formu mnohobožstva, čo Biblia vylučuje. Táto ich zaujatosť prezrádza nielen veľmi slabé poznanie dvoj tisícročného teologického skúmania a štúdia (veľkí cirkevní Otcovia, ktorí písali o trojičnom tajomstve), ale aj normálnych pojmov filozofického uvažovania. Chýba im napríklad základné rozlišovanie medzi bytosťou (Jediný Boh) a podstatou (trojica). Teda nejde o tri božstvá, ale o jedinú božskú podstatu, ktorá sa vyjadruje v troch osobách. Popierajú božstvo Ježiša Krista, a preto sa Jehovovi svedkovia nemôžu nazývať kresťanmi, ale práve, ako sa sami definujú, svedkovia jediného Boha ( Jehova), v ktorom sa úplne stotožňuje Ježiš Kristus. Keď Písmo sväté výslovne hovorí, že « Slovo bolo Bohom » (Jn 1,1), oni odpovedajú, že to preto, lebo Jehova a Kristus sú tá istá vec. Tu jasne vidieť hrubý prípad znásilnenia biblických textov vopréd určeným presvedčením. Svedkovia Jehovovi popierajú zmŕtvychvstanie Ježiša Krista aj v jeho tele. A predsa novozákoné texty sú veľmi jasné (Lk 24,39-43; Sk 10,41). Samozrejme, keď raz svedkovia odvrhli tajomstvo Trojice, viac nemôžu pripustiť, že Ježiš Kristus je Boh, a tak odvrhujú celú kristológiu a spolu s ňou vtelenie, umučenie a vykúpenie. Popierajú nesmrteľnosť duše, zabúdajúc na jasné biblické texty, ktoré nástoja, že po smrti tela bude súd a Boh odmení alebo potresce naveky ľudí, podľa toho, ako žili na tomto svete (pozri napr. Mt 19,17; 25,46; Rim 2,6; Žid 9,27). Popierajú skutočnú prítomnosť Krista v Eucharistii. Aby mohli odvôvodniť svoje učenie, menia dokonca biblické texty, uisťujúc, že iba ich text je bezpečný a pravdivý. Podľa nich Kristus nepovedal pri Poslednej večeri: «Toto je moje telo », ale: « Toto znamená moje telo ». Mohlo by sa zdať, že ide o filologické alebo teologické vysvetľovanie, no žiaden filológ alebo teológ by neuviedol ako preklad starodávneho textu svoju mienku, tvrdiac, že ona je jedine možná. Toto je len jeden z mnohých prípadov zmätku medzi textom, učením a vysvetľovaním Jehovových svedkov. Chcú vypočítať dátum konca sveta. Chceme sa pozastaviť nad dôležitým prvkom učenia Jehovových svedkov, ktorý je azda najsenzačnejší: chápanie spásy vo večnom živote. Podľa nich sa spasí iba malá skupina vyvolených a presne 144.000, ku ktorým patria práve oni. Svoje učenie zakladajú na texte svätého Jána, ktorý vo svojom Zjavení hovorí o 144.000 « poznačených » pečaťou Baránka. Aj v tomto bode sa javí ich povrchná exegetická metóda. Zjavenie svätého Jána je « apokalyptickým literárnym druhom », ktorý používa symboly. Týmto symbolom nemožno vždy pripisovať ich vecnú hodnotu. Keď v Zjavení svätého Jána všetko chceme chápať doslovne, nepochopíme nič z tejto knihy. Zjavenie je prorockou knihou, ktorá chce opísať prenasledovanie, utrpenie a zápas nového Božieho vyvoleného ľudu vo svete a jeho definitívne víťazstvo skrze Krista-Baránka. Na popretie vysvetľovania týchto sektárov stačí si len uvedomiť, že Jehovových svedkov je vo svete azda pár miliónov. Čo bude teda s tými, čo presahujú « uzavreté číslo » 144.000 vyvolených? Čo sa týka konca sveta a druhého príchodu Krista, ten mal nastať už roku 1874. Keď sa však nič nestalo, aby sa Jehovovi svedkovia nerozute-kali, zakladateľ vyhlásil, že Kristus už vlastne prišiel z nebies do vzdušného priestoru. Roku 1914 mal prísť Kristus zo vzdušného priestoru na tento svet. Keď aj rok 1914 prešiel, Jehovovi svedkovia začali prekladať Kristov príchod a koniec sveta na rok 1916, 1918, 1924, 1928 a najnovšie na rok 2014. Prečo taký úspech? Zoči-voči s toľkými evidentnými protirečeniami a nedostatkami, ktorými sú preplnené učenie i metódy Jehovových svedkov, samočinne sa pýtame: Zkadiaľ také úspechy tejto sekty? Lebo sú prítomní všade, získavajú početných prívržencov, disponujú tlačou, ktorá počíta na milióny výtlačky kníh a rôznych iných publikácií, majú veľmi dobre vybavené organizačné a propagačné centrá. Azda najlepšie vysvetlenie nájdeme v súhrne všetkých týchto prvkov, ktoré sme spomenuli. Sekta je amerického pôvodu. Zakladateľom bol americký obchodník Karol Taze Russel, narodený v Pennsylvánii roku 1852. Bol vychovaný v kalvinizme. Mal úzkostlivé svedomie a v rozličných vierovyznaniach hľadal posilu pre svoje duševné krízy. Ako dvadsaťročný počul istého skeptika, ktorý cynicky popieral každú myšlienku na peklo, nebo a vôbec na budúci život. Russela to veľmi prekvapilo; no najväčšou bolesťou preňho bolo, že mu chýbalo potrebné vzdelanie, aby vyvrátil tvrdenia tohto drzého neverca .Vtedy sa Russel rozhodol založiť s niekoľkými priateľmi biblický krúžok. Títo ľudia boli však nepripravení z vedeckého i náboženského hľadiska na štúdium Biblie. Začali všetko vysvetľovať doslovne a ľahko sa nadchli prehnanou domýšľavosťou, že nikto pred nimi nepochopil Bibliu, a že ich Boh povolal, aby zjavili ľudstvu jej pravý zmysel. Russel si myslel, že v Biblii objavil všetko. Začal tvrdiť, že Kristus po prvej návšteve « incognito » v roku 1874 sa vráti na zem roku 1914, aby súdil svet a zahubil zatratencov. Tak sa mali začať « tisícročné zore » ako príprava na tisícročné pokojné kraľovanie Krista na zemi s vyvolenými. No roku 1914 vypukla veľká vojna a neukazovala sa nijaká nálej na tisícročné blaženosti. Vtedy Russel vysvetlil, že Boh oddialil hrozný súd. Medzitým oznámil, že identifikoval beštiu, o ktorej hovorí Zjavenie svätého Jána (Zjv 1,13), s pápežom, označeným práve číslom 666. Aby dosiahol toto číslo, vzal číslo bežného roku, odpočítal rok pápežovho narodenia, pridal číslo počtu amerických lodí v službe a dostal práve hľadané číslo 666! Russel zomrel roku 1916. Bol skvelým hýbateľom más, veľmi horlivým a oduševným za svoje učenie. Jeho dedičstvo prebral Jozef Franklin Rutherford, Russelov advokát, ktorý ho musel brániť pre jeho neúspešnosť ohľadom mnohých proroctiev a tiež pre odpredaj akejsi « zázračnej pšenice », o ktorej sa pri súde zistilo, že je len obyčajnou pšenicou, ktorá nemá s v sebe nič zázračného. Ruther-ford pridal k Russelovmu dedičstvu obrovskú schopnosť organizovať a hospodáriť. Aj on napísal viacero spisov plných proroctiev o hroziacom Kristovom príchode. Tajomstvo úspechu Jehovových svedkov sa zakladá na niektorých prvkoch, ktoré je dobré vyzdvihnúť: V prvom rade sú to obrovské finančné možnosti dosť tajomného pôvodu, ktoré im dovoľujú tlačiť knihy a publikácie v rozličných rečiach v miliónových nákladoch, udržovať tisícky bojovníkov a propagandistov naplno zamestnaných, financovať stretnutia, rozličné manifestácie a podobne. Majú za sebou veľké finančné skupiny. Ekonomická dôkladnosť, ktorú dal sekte Rutherford a potom jeho nástupca Nathan Knorr, ju dáva do styku s veľkými americkými finančnými skupinami, ktoré pokladajú za užitočné vynaložiť peniaze na túto akciu. Prečo? Záujem finančných skupín sa dá ľahko vysvetliť: učenie sekty Jehovových svedkov privádza prívržencov k nezáujmu o sociálne, politické a hospodárske problémy, ktoré iné cirkvi pokladajú za dôležité a podstatné. Veľké finančné strediská hospodárskej a politickej moci podporujú práve túto sektu, lebo im nepriamo pomáha využívať a potlačovať chudobné vrstvy. Druhou príčinou je to, že kázanie Jehovových svedkov je sústredené na koniec sveta a na apokalyptické témy, ktoré veľmi zaberajú v masách jednoduchých ľudí. Ľudia sú často dezorientovaní a rozčarovaní aktuálnou situáciou a tak hľadajú útek v téme konca sveta. A potom ie omnoho ľahšie a istejšie všetko ponechať na blízky Boží súd, ako zasahovať do dejín sveta a snažiť sa ich usmerňovať svojou vierou a prácou, ako to káže kresťanská viera. Slovom, učenie Jehovových svedkov ponúka možnosť « náboženského úniku » pred sociálnymi záväzkami. Ďalším podnetom pre šírenie učenia Jehovových svedkov je nespokojnosť a reakcia proti Cirkvi a proti všetkým organizovaným cirkevným spoločnostiam. Nájdu sa ľudia, ktorí sú nespokojní so svojou cirkvou. Tu prídu Jehovovi svedkovia, dajú týmto ľuďom do rúk Bibliu (no takú, ako sme vyššie opísali), urobia dojem, že ich zbavia útlaku Cirkvi, že týchto ľudí urobili dospelými, že nič iného viac nepotrebujú iba slovo Božie. Samozrejme, že takéto postupovanie je nesprávne. Správnejšie je riešiť problémy, hoci aj konštruktívnou kritikou, ako stavať takúto falošnú doktrinálnu stavbu, ktorá odvádza ľudí od Cirkvi (ba od každej cirkvi). Ďalej Jehovovi svedkovia sa vtierajú najradšej do prostredí s veľmi nízkym alebo nijakým kultúrným a náboženským vzdelaním a výchovou. Osobitne sa vtierajú do kruhov, ktoré si zachovali ešte schopnosť oduševniť sa za náboženské ideály. Tu môžu, ako sa povie, ľahšie loviť. Ako sa chovať k Jehovovým svedkom? Počúvajme Jehovových svedkov s tou úctou, aká patrí každej ľudskej osobe. Nevysmievajme ich, ale vedzme, že nás čoskoro zavedú na cestu bez návratu, ak čo len najmenej prijmeme ich ponuky. Prijmime ich pozvanie čítať a študovať Bibliu, 1 no vedzme, že sa nemôžeme spoliehať na biblické texty, ktoré nám predkladajú. Dnes jestvujú v Cirkvi veľmi rozšírené biblické hnutia, ktoré ponúkajú veriacim, aj menej pripraveným, tisícoraké spôsoby, aby pochopili pravú náboženskú náplň Biblie. Ak sa zaujímame o hnutia, ktoré chcú oživiť pokoncilovú Cirkev, nebudeme zvedaví na také popletené a absurdné téorie, bez najmenšej viery hodnosti, aké rozširuje sekta Jehovových svedkov, ale poprosme svojho duchovného, aby nám naznačil spôsoby, knihy, poprípade združenia, v ktorých sa možno poučiť o Písme svätom. |