Bibliografia niektorých kňazov

Formánek, Oskár, SJ

Tituly:

teológ, liturgista, cirkevný historik, prekladateľ, trpiteľ za vieru

Životopisné dáta:

* 7. septembra 1915, Lysá pod Makytou, okr. Púchov – † 21. júla 1991, Prešov

Životopis:

Pochádzal z chudobnej roľníckej rodiny. Študoval na gymnáziu v Trenčíne. Za účasť na Pribinových slávnostiach v r. 1933 musel opustiť gymnázium v ôsmej triede. Do Spoločnosti Ježišovej vstúpil v Ružomberku 29. januára 1934. V r. 1936 si dokončil gymnaziálne štúdiá v Kláštore pod Znievom. Potom ho predstavení poslali študovať filozofiu do Innsbrucku (1936-1939). Keď sa ako magister vrátil na Slovensko, pomáhal v redakcii časopisu Apoštolát a Naše noviny, začal aj publikovať a prekladať. V štúdiu teológie pokračoval v Banskej Bystrici (1942-1945) a v Ružomberku (1945-1946), kde ho vysvätili za kňaza 25. januára 1945.
Keď sa osvedčil ako moderátor exercičného domu v Piešťanoch v rokoch 1946-1947, pokračoval ďalej v štúdiu teológie vo francúzskom Paray-le-Monial a špecializoval sa na spirituálnu teológiu. V rokoch 1948-1949 opäť pôsobil v pastorácii na Slovensku. Vyučoval náboženstvo na učňovských školách v Bratislave. Zároveň pracoval ako pomocník (sócius) magistra novicov v Ružomberku. Počas likvidácie mužských reholí ho v máji 1950 internovali najprv do Jasova, potom do Podolínca. Na základe zlého zdravotného stavu bol hospitalizovaný v Levoči, odkiaľ po siedmich mesiacoch na Veľkú noc 1951 ušiel. Skrýval sa v Trenčíne. Po prezradení tajného pobytu ho r. 1955 zatkli. Spolu so skupinou ďalších slovenských jezuitov ho Najvyšší súd v Prahe odsúdil v apríli 1956 na desať rokov väzenia. Väznili ho na Pankráci a vo Valdiciach a prepustili ho na prezidentskú amnestiu r. 1960. Pracoval v Geodézii Púchov, neskôr v Žiline, v r. 1965 odišiel do Prešova.
Počas politického uvoľňovania r. 1968 začal verejne účinkovať ako kňaz. Zapojil sa do prác liturgickej jazykovej komisie pod vedením spišského vikára J. Ligoša. Jeho kázne - praktický výklad Svätého písma - pritiahli najmä mladých. Preto mu úrad pre cirkevné záležitosti odňal v r.1971 štátny súhlas. V r. 1972 ho biskup F. Davídek tajne vysvätil za biskupa. S liturgickou komisiou spolupracoval ďalej súkromne.
Venoval sa i prekladom z hebrejčiny a latinčiny. Pracoval v rôznych prešovských podnikoch (Poľnohospodárske stavby, Liečivé pramene a i.). V r. 1976 odišiel do dôchodku. Pre jeho náboženské aktivity v tajnej Cirkvi na východnom Slovensku, najmä za vydávanie a rozširovanie samizdatov, mu Štátna bezpečnosť r. 1978 niekoľkokrát neoprávnene vnikla do bytu (pri domovej prehliadke v novembri mu odcudzila asi 80 rukopisov). Podobnú prehliadku vykonala u jeho známych aj u kňazov. Nasledovali výsluchy a obvinenia z marenia štátneho dozoru nad cirkvami a poburovania, napokon proces pred Okresným súdom v Prešove v júni 1980, opäť v r. 1982 a 1983 (12 mesiacov podmienečne). Jeho podlomené zdravie nevydržalo trvalý nátlak zo strany Štátnej bezpečnosti, v r.1985 dostal mozgovú porážku. Žil v domove dôchodcov v Prešove, ale aj stadiaľ ho premiestnili do nedôstojného bývania. Až v r. 1990 sa mohol vrátiť do domova dôchodcov.
Bol vzdelaným teológom a liturgistom. Napísal celý rad prác, ktoré ostali v rukopise. V oblasti liturgiky dôsledne rozpracoval závery Druhého vatikánskeho koncilu. Azda najviac koloval jeho samizdat Eucharistické modlitby, ktorý je súborom hlavných textov omšového poriadku podľa rímskeho kánonu a pokoncilovej úpravy misála. Cenný je úvod, v ktorom autor odôvodňuje nevyhnutnosť väčšej a aktívnej účasti veriacich na liturgii svätej omše v duchu Koncilu. Pred r. 1948 prispieval teologickými a spoločensky angažovanými úvahami do viacerých časopisov, najmä do Posla Božského Srdca Ježišovho, Apoštolátu, Našich novín a Katolíckych novín.
Knižne mu vyšli Dejiny pápežov, ktoré sú spracované na základe Pastorových cirkevných dejín, a spis Mariánska kongregácia v Žiline a v Banskej Bystrici, ktorý je cenným príspevkom k slovenským regionálnym cirkevným dejinám. Z jeho prekladov je najznámejšie dielo M. Schmidta Najčasovejšia úcta Božského Srdca Ježišovho (1941). Jeho listy verejným činiteľom uverejňoval český samizdat Informace o cirkvi. Informovala o nich rakúska agentúra Kathpress a zahraničné rozhlasové stanice.

Pramene:

Archív Gabriela Povalu SJ; Čarnogurský, J.: Väznili ich za vieru. Bratislava 1990, s. 35-45; Katolícke noviny, r. 108, 1993, č. 29: Lesňák, R.: Listy z podzemia. Bratislava 1998, s. 224.

Autor kníh

Por. č.	Zodpovednosť	Názov	Rok
941890	Formánek, Oskár, SJ	Dejiny pápežov	1941
941891	Formánek, Oskár, SJ	Mariánska kongregácia v Žiline a v Banskej Bystrici	1944?