Bibliografia niektorých kňazov

Ján z Benátok

Iné mená:

Benátsky, Ján, Joannes de Venetiis

Tituly:

cirkevný diplomat

Životopisné dáta:

9. storočie

Životopis:

Tento veľkomoravský diplomat, kňaz a presbyter absolvoval štúdiá asi v Taliansku. Ako kňaz sa dostal na veľkomoravský panovnícky dvor. Niektorí historici ho pokladajú za povereníka pápežskej stolice, ktorý mal sledovať
vývoj na Veľkej Morave a podávať o ňom správy.Bol poradcom kniežaťa Svätopluka. V jeho službách viedol v r. 874 delegáciu na rokovaní s východofranským panovníkom Ľudovítom Nemcom vo Forchheime. Uzavretie forchheimského mieru umožnilo Svätoplukovi expanziu do oblastí, ktoré Východofranská ríša nepovažovala za svoju záujmovú sféru, a zároveň konsolidáciu vnútorných pomerov na Veľkej Morave. Mierové spolunažívanie s Východofranskou ríšou malo za následok i ďalší príliv franských kňazov na Veľkú Moravu. Títo kňazi boli tolerantnejší voči pretrvávajúcim pozostatkom pohanstva na Veľkej Morave; teda aj obľúbenejší než nekompromisný Metod, ktorý neváhal kritizovať aj vládnuce vrstvy. Metodovi odporcovia, medzi nimi aj Ján z Benátok, ho obvinili z bludu v učení o Trojici a vytýkali mu používanie slovienskeho jazyka pri bohoslužbe. V r. 879 viedol posolstvo do Ríma k pápežovi Jánovi
VIII., v ktorom Svätopluk obžaloval arcibiskupa Metoda, že jeho učenie je v rozpore s oficiálnym učením Cirkvi; žiadal pápežské rozhodnutie v spore o tzv. filioque, o ktorom sa viedli spory medzi prívržencami latinského rítu a zástancami slovienskej liturgie na Veľkej Morave.

Pramene:

Marsina. R.: Metodov boj. Bratislava 1985, s. 72, 74; Ratkoš, P.: Pramene k dejinám Veľkej Moravy. Bratislava 1968, s. 98, 175; Stránsky, A. - Cserenyey, Š.: Dejiny biskupstva nitrianskeho. Trnava 1933, s. 51, 58; Slovenský biografický slovník II. Martin 1987, s. 516, Dvorník, F.: Byzantské misie u Slovanä. Praha 1970, s. 167, 172,176, 179, 325, 339.