Bibliografia niektorých kňazov

Oláh, Mikuláš

Iné mená:

Olahus

Tituly:

arcibiskup, humanistický vzdelanec, krajinský hodnostár

Životopisné dáta:

* 10. januára 1493, Sibiu, Rumunsko – † 14. januára 1568, Bratislava, poch. v Trnave

Životopis:

V rokoch 1505-1510 absolvoval kapitulskú školu vo Veľkom Varadíne. V r. 1510 nastúpil do dvorských služieb kráľa Vladislava II. Jagelovského ako páža. Rušný život nezodpovedal jeho vážnemu charakteru. Pri zmene na kráľovskom tróne dvor opustil. V r. 1516 sa stal sekretárom päťkostolského biskupa Juraja Satmáriho. Za dva roky dokončil potrebné štúdiá, v r. 1518 ho vysvätili za kňaza a čoskoro vymenovali i za päťkostolského kanonika. Keď sa Satmári 19. mája 1523 stal ostrihomským arcibiskupom, vymenoval Oláha za ostrihomského kanonika a komárňanského archidiakona. Bol i stoličnobelehradským kanonikom. V listine z 21. septembra 1524 vystupoval ako farár v Miškolci.
V r. 1523 sa často objavoval na kráľovskom dvore. Svojím správaním a vedomosťami upútal kráľovský manželský pár a 16. marca 1526 sa objavil ako tajomník kráľa Ľudovíta II., 21. marca 1526 aj ako tajomník kráľovnej Márie. Dňa 12. októbra 1526 ho kráľovná Mária vymenovala za rábskeho kustóda. Kapitula ho odmietla, ale kráľovná neustúpila, spor sa tiahol niekoľko rokov. V r. 1531 sa s ním stretávame už ako s rábskym kustódom.
Po moháčskej bitke sa snažil o uvoľnenie zo služby pre kráľovnú a dvor. Vedomý si svojich kvalít túžil po výkone biskupského úradu. Ferdinand mu sľúbil biskupský stolec, ale ostalo len pri sľuboch. Na naliehanie jágerského biskupa Tomáša Salaházyho nakoniec opäť prijal úrad sekretára kráľovnej Márie. V rokoch 1528-1531 sa stal jej poradcom a spovedníkom počas jej pobytu v Nemecku. Ustavičné putovanie mu nevyhovovalo. Túžil po biskupskom úrade a pokojnejšom živote, aby sa mohol venovať i písaniu a štúdiu; kráľ Ferdinand však ani po troch rokoch nevypočul jeho želanie. Keď v r. 1531 kráľovná Mária prijala spravovanie nizozemských území, odišiel s ňou do Bruselu, hoci nebol tým nadšený. Tu žil až do r. 1542. Rozhodovanie mu malo uľahčiť i vymenovanie za prepošta v Tapolci. Dňa 31. marca 1542 mu kráľ daroval Jágerské prepoštstvo, poveril ho i správou oltára sv. Michala. Keď 10. februára 1543 umrel František Frangepán, Oláh sa obrátil na kráľa s prosbou, aby ho vymenovali za sedmohradského alebo jágerského biskupa. Jeho žiadosť podporoval aj ostrihomský arcibiskup Pavol Várdai. V tom čase bol už Oláh kráľovským radcom.
V r. 1543 ho vymenovali za záhrebského biskupa i kancelára a 30.12.1544 navrhol Pavol Várdai kráľovi, aby preložil Oláha na jágerský stolec. V r. 1548 sa Oláh stal jágerským biskupom, zároveň dostával tretinu príjmov zo Záhrebského biskupstva. Dňa 25. februára 1550 požiadal pápeža Júliusa III., aby ho potvrdil v úrade jágerského biskupa. Kladná odpoveď prišla 4. júla 1550 a 26. júla 1550 ho vysvätili za jágerského biskupa. Od r. 1553 účinkoval ako ostrihomský arcibiskup a uhorský prímas so sídlom v Trnave, Július III. ho potvrdil 3. augusta 1554. V r. 1560 sa stal hontianskym županom a v r. 1562 uhorským miestodržiteľom. Patril k prívržencom Habsburgovcov, stál na strane Ferdinanda v jeho boji proti Jánovi Zápoľskému a odbojnej uhorskej šľachte. Jeho úzke vzťahy s kráľovskou rodinou dokazuje i fakt, že sa v r. 1547 stal krstným otcom kráľovej dcéry Johany. Upozorňoval na potrebu zintenzívnenia boja proti Turkom, uhorské stavy aj Ferdinanda kritizoval za nedostatočnú aktivitu v tomto smere. Na ríšskom sneme v Augsburgu žiadal o pomoc nemecké kniežatá. Prispel k úspešnej obrane svojho biskupského sídla v Jágri.
S jeho menom sa spája nástup rekatolizácie v Uhorsku. Zastával názor, že proti protestantizmu treba bojovať najmä poučovaním, rozvojom vzdelanosti a školstva. Veľkú pozornosť venoval rozvoju cirkevného školstva. Podľa záveru trnavskej synody z r. 1560 sa mala založiť škola pri každej fare. V r. 1554 uzavrel dohodu s mestským magistrátom Trnavy o spojení mestskej školy s kapitulskou. Dekrétom sa upravil štatút tejto školy a koncipoval študijný poriadok. Usiloval sa pre ňu získať štatút akadémie - univerzity a v r. 1561 ju odovzdal jezuitom. Zdôrazňoval význam založenia tlačiarne v Trnave, ktorá by tlačila len katolícku literatúru. Jeho žiadosť povoliť pre Uhorsko prijímanie pod obomi spôsobmi a ženbu kňazov bola neúspešná. Získal späť mnohé cirkevné majetky a obnovil právo kontroly Cirkvi nad razením mincí. Za vlastné peniaze vykúpil Turčianske prepoštstvo, Nitrianske biskupstvo a opátstva v Zalaváre i Szalke. Neobsadené biskupstvá zobral pod svoju jurisdikciu a cirkevné benefíciá sa snažil udeľovať iba vzdelaným a pravoverným kňazom. K významným počinom jeho pôsobenia ako ostrihomského arcibiskupa patrilo vyhotovenie súpisu fár, ktorý je podnes významným historickým prameňom. Vyslal vizitátorov do všetkých archidiakonátov, ktorí urobili previerku farárov, vrátane protestantských. V zmysle záverov Tridentského koncilu založil v r. 1566 v Trnave prvý uhorský seminár na výchovu kňazov.
Pre potreby kňazov vlastným nákladom vydal rituál Pontificale ordo et ritus (Pontifikálny poriadok a rítus, 1560) a breviár Breviarium secundum usum... (Breviár podľa praxe, 1558). V rokoch 1560-1564 každoročne v Trnave usporiadal arcidiecéznu synodu, na ktorej sa postupne riešili základné problémy života Cirkvi. V r. 1564 na nej vyhlásil závery Tridentského koncilu. V r.1543 ostro vystúpil proti protestantom na uhorskom stavovskom sneme v Banskej Bystrici, ktorý prijal zákony v prospech rímskokatolíckej Cirkvi. Snem r. 1555 z jeho iniciatívy nariadil všetkým anabaptistom, aby do 30 dní opustili krajinu. Z vlastnej arcidiecézy dal vyhnať všetkých protestantov, kňazov aj učiteľov. Na jeho majetkoch nemohli zamestnať nijakého nekatolíka. Dosiahol rekatolizáciu okolo 300 rodín, najmä na Žitnom ostrove. Zastaviť postup reformácie sa mu však nepodarilo.
Na dvore kráľovnej Márie, osobitne počas pobytu v Bruseli, rozvíjal zásady a myšlienky humanizmu i renesancie. Udržiaval písomný kontakt s Erazmom Rotterdamským. V Bruseli mu robil sprostredkovateľa v styku s Máriou. Vďaka jeho príhovoru pridelili Erazmovi ročný dôchodok. Bol v úzkom kontakte s univerzitnými profesormi Nanniusom, Ammoniusom, Resciom, Godeniusom, s historikmi Veliom a Joviom. Mnohým autorom finančne pomáhal pri vydaní ich diel.
Jeho literárna činnosť na poli príležitostnej poézie sa začala prejavovať už pred odchodom do Belgicka, čiastočne v nej pokračoval aj tam. Počas pobytu v Bruseli vyšli niektoré jeho básne tlačou. Išlo väčšinou o napodobeniny klasických autorov, čo si sám uvedomoval. Napísal tam aj historicko-topografické dielo, majúce vzťah i k Slovensku s názvom Hungaria (Uhorsko, 1536). Opísal v ňom prírodu a prírodné bohatstvá Uhorska, jeho mestá, medzi nimi aj Bratislavu, Košice, Nitru a Trnavu. V historickom Spise o Atilovi sa venoval dejinám Hunov a Maďarov. Tieto rukopisné práce získali uznanie medzi humanistami západnej Európy. Tlačou vyšli až po jeho smrti: práca o Atilovi v zbierke A. Bonfíniho Rerum Ungaricarum decades (Desiatky kníh uhorských dejín, Frankfurt 1581) a Hungaria (Uhorsko) v zbierke M. Bela Adparatus ad historiam Hungariae... decas I. (Príprava k histórii Uhorska... prvá desiatka kníh, Bratislava 1735, s. 1-41). Napísal i niekoľko náboženských prác. Niektoré menšie práce vydal M. Kovačič v zbierke Scriptores rerum Hungaricarum minores (Menší uhorskí historici, 1798). Význam pre poznanie jeho doby má i jeho bohatá korešpondencia, ktorú vydal A. Ipolyi, v rukopise zanechal kroniku rokov 1464-1558.

Pramene:

Kollányi, F.: Esztergomi kanonokok 1100-1900. Ostrihom 1900, s. 132-135; Bucko, V.: Mikuláš Oláh a jeho doba. Bratislava 1940; Humanizmus a renesancia na Slovensku v 15. a 16. storočí. Bratislava 1967; Kuzmík, J.: Slovník autorov slovenských a so slovenskými vzťahmi za humanizmu II. Martin 1976, s. 547-549; Sugár, I.: Az Egripüspökok története. Budapešť 1984, s. 241-253; Slovenský biografický slovník IV. Martin 1990, s. 327; Dejiny Trnavy. Bratislava 1988, s. 111-114, 271, 306, 315-316, 322, 327; Szinneyi, J., Magyar írók élete és munkái, elektronický text.

Autor kníh

Por. č.	Zodpovednosť	Názov	Rok
944618	Oláh, Mikuláš	Hungaria et Atila	1536
944616	Oláh, Mikuláš	Breviarium secundum usum	1558
944615	Oláh, Mikuláš	Pontificale ordo et ritus	1560
944617	Oláh, Mikuláš	Instructio Pastoralis ad Clerum	1560
1039381	Oláh, Mikuláš	Catholicae Ac Christianae Religionis praecipua quaedam capita	1680
1039382	Oláh, Mikuláš	Catholicae Ac Christianae Religionis praecipua quaedam capita	1691

Príspevky v knihách iných autorov

Por. č.	Zodpovednosť	Názov	Rok
1032181	Ipolyi-Stummer, Arnold	Nicolai Oláh...	1876