Vyhľadávanie v zozname kňazov

Šátek, Jozef

Iné mená:

Šátek Josephus

Tituly:

ThDr.

Životopisné dáta:

* 10. februára 1910, Skalica – † 25. februára 1978, Bratislava, poch. v Skalici

Životopis:

K významným kňazským postavám dvadsiateho storočia na Slovensku patrí i profesor Dr. Jozef Šátek. Bol predovšetkým zodpovedným kňazom, ale aj výborným pedagógom, historikom, muzikantom a spevákom. 80 krabíc jeho pozostalosti uloženej len v štátnom archíve v Skalici, z toho 70 týkajúcich sa histórie jeho rodného mesta svedčí o jeho veľkej pracovitosti a vzdelanosti, ale i láske k nemu a k ľuďom.
Narodil sa v rodine Jána a Terézie, rodenej Zelenkovej. Otec bol roľníkom, bol obeťou prvej svetovej vojny a matka mala ešte menšie deti Jána a Máriu. Detstvo prežil v ťažkých sociálnych podmienkach, keďže nemal otca, musel veľa pracovať. V rokoch 1916-1920 navštevoval ľudovú školu. Na skalickom reálnom gymnáziu absolvoval stredoškolské štúdia a v roku 1928 zmaturoval. Tu sa učil latinský, francúzsky a nemecký jazyk. V rodisku začal navštevovať aj hudobnú školu, naučil sa hrať na husle, violu, cello a klavír, navštevoval aj hodiny spevu. Hrával i divadlá a vystupoval ako hudobník v orchestri. Miništroval u milosrdných a vo farskom kostole. Teologické štúdia absolvoval na Teologickej fakulte univerzity vo francúzskom Štrasburgu, kde pokračoval aj v Štúdiu hudby a spevu u Františka Xavera Mathiasa. V Štrasburgu bol 16. júla 1933 bol vysvätený za kňaza.
Ako kaplán pôsobil po vysviacke v Topoľčanoch, odkiaľ na návrh biskupa Bubniča odišiel v novembri 1934 do rožňavskej diecézy a pôsobil ako kaplán v Rapovciach pri Lučenci a v Mníšku nad Hnilcom. Od septembra 1936 pôsobil ako kaplán v Bratislave-Novom meste v Blumentálskom kostole a od r. 1939 bol kaplánom v Bratislave v kostole Najsvätejšej Trojice. Od roku 1942 pôsobil v dóme sv. Martina. 18. mája urobil skúšku pre profesorov náboženstva a 9. decembra 1938 získal doktorát na Karlovej univerzite v Prahe. V r. 1940 ho povolali na bohosloveckú fakultu v Bratislave, kde vyučoval cirkevnú hudbu a cirkevný spev. Počas pôsobenia v Bratislave vyučoval tiež na štátnom konzervatóriu chorálny spev a na stredných školách ako katechéta náboženstvo a spev. V roku 1946 bol menovaný za docenta cirkevných dejín. Bol tiež literárne činný, písal menšie články do časopisov. V r. 1950 musel opustiť bohosloveckú fakultu. Nejaký čas žil v Skalici v rodičovskom dome a tam vypomáhal v pastorácií, bol duchovným v kostole Milosrdných. Bádal a spracúval mestské archívne dokumenty, kým mu nezakázali vstup do archívu. Keď mu cirkevný tajomník odňal tzv. štátny súhlas k duchovnej činnosti, robil organistu u Milosrdných a keď sa v lete 1952 zúčastnil dobrovoľne na mlatebnej brigáde na Jednotnom roľníckom družstve, Okresný národný výbor bol ochotný súhlasiť, aby mal štátny súhlas v Skalici. Biskup, apoštolský administrátor plánoval, že ho pošle do Bratislavy ako správcu kostola sv. Ladislava, ale potom ho poslal za kaplána do Šúroviec. Počas pobytu v Skalici organizoval pre veriacich rozličné podujatia, napr. besedy, prednášky, koncerty, adorácie, zorganizoval púť na Sv. Hostýn. Od roku 1952 pôsobil v pastorácii najprv v Šúrovciach, najprv ako kaplán, neskôr ako správca farnosti, potom v rokoch 1954-1956 v Brestovanoch, v rokoch 1956-1960 v Borskom Mikuláši a od roku 1960 do roku 1970 bol správcom farnosti v Jedľových Kostoľanoch. Pre svoju priateľskú povahu a lásku k hudbe bol u svojich farníkov obľúbený, v zložitých spoločenských podmienkach pomohol mnohým k správnej Životnej orientácií. Koncom 60tych rokov sa vrátil na bohosloveckú fakultu. V r. 1970 bol menovaný za profesora všeobecných cirkevných dejín a československých cirkevných dejín na CMBF v Bratislave. Pre svoju odbornosť i svoje charakterové vlastnosti bol veľmi obľúbený aj u študentov a mnohí mu prejavujú vďačnosť i po rokoch spomínajú na neho s veľkou úctou. V r. 1973 bol menovaný za kanonika Družnej kapituly sv. Martina v Bratislave.
Je autorom vysokoškolskej učebnice Prehľad všeobecných cirkevných dejín. Zomrel náhle 25. februára 1978 v Bratislave. Pochovaný bol 2. marca za veľkej účasti kňazov, bohoslovcov pedagógov a hlavne domácich veriacich na cintoríne v Skalici.
Zaoberal sa dejinami svetovými, československými, i regionálnymi. Ako historik je známy predovšetkým v rodnej Skalici, spracoval históriu mesta od najstarších čias až po súčasnosť. Množstvo jeho štúdií prispelo k poznaniu ich etnického, sociálneho, hospodárskeho, kultúrneho života: Ukážky bratislavských matrík 17. storočia (Slovanská Bratislava, 1948, s. 158-185); Bratislavskí Slováci v 17. storočí (Historický sborník, 4, 1946, s. 393-401); Najstaršia bratislavská knižnica - kapitulská knižnica (Zborník Z bratislavských knižníc, 1950, s. 45-51); Staré slovenské písomnosti z bratislavskej kapituly (Historický sborník, 4, 1946, s. 429-437); Peter Illicinus (Historický sborník, 4, 1946, s. 165-181); Vzbura poddaných v Devíne r. 1610 (Slovanská Bratislava, 2-3, 1949-1950, s. 87-108). Do časopisu Kultúra prispel napr. článkami: Preces nocturnae (utiereň) v 16. storočí. Príspevok k dejinám obradov (r. 11, 1939) a Chrámová hudba v Skalici v minulosti (r. 16, 1944). O skalických cechoch a náboženských patrónoch Skalice napísal v r. 1945 do časopisu Nová práca.
Je autorom materiálovo bohatej monografie Náboženské pomery v Skalici od reformácie do jozefinizmu (SSV Trnava 1946), ktorá detailne spracováva náboženský život v meste v tomto období. Je to jeho habilitačná práca. Je spoluautorom publikácií Tristo rokov skalického gymnázia (1965), Skalica v minulosti a dnes (1968), Mokrý Háj (1969). Časť jeho štúdií z dejín Skalice, skalického školstva, vinohradníctva, poľnohospodárstva, obchodu mu vyšla už posmrtne v monografii Bokesová, M. a kol.: Skalica (1992). Od 30tych rokov uverejňoval štúdie v časopisoch a zborníkoch z oblasti histórie a chrámovej hudby. Publikoval aj v periodikách Duchovný pastier, Slovák, Nová práca. Pútnik svätovojtešský.
Z francúzštiny preložil román René Bazina Magnifikat (Trnava 1947). V rukopise ostalo rozsiahle dielo Musica sacra (Posvätná hudba), ktoré dokončil na jeseň 1944; malo uviesť slovenského čitateľa do problematiky chrámovej hudby; má dve časti: 1. Dejiny posvätnej hudby v latinskej cirkvi, 2. Platné predpisy o posvätnej hudbe. V rukopisoch zostali aj články o skalických osobnostiach, práce z dejín Záhoria, preklady z francúzštiny a z dvoch zväzkov učebných textov cirkevných dejín Kresťanský stredovek a Kresťanský novovek tlačou vyšiel iba prvý zväzok Kresťanský stredovek (Bratislava 1977). Jeho rozsiahla písomná pozostalosť je uložená v Štátnom okresnom archíve v Skalici, v Slovenskom národnom archíve v Bratislave a v archíve Katedry cirkevných dejín pri Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte univerzity Komenského v Bratislave.
So svojim rodiskom udržiaval intenzívny kontakt zapájaním sa do slúženia bohoslužieb, osobitne keď pôsobil ako profesor na Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave, cez písomný kontakt s rodinou a priateľmi a tu fungoval ako dekan spolku hurbanistov a používal pseudonym Zelenka že Stračinek, i publikovanie svojich prác, ku ktorým častým námetom bolo jeho rodné mesto. Od r. 1963 bol členom historickej spoločnosti pri SAV. Okrem histórie, kde odhalil viaceré zaujímavé fakty i z bratislavských dejín, publikoval aj v oblasti teológie i hudby.
Obsiahla časť z jeho pozostalosti, ktorá sa viaže k dejinám Skalice a okolia je uložená v skalickom archíve. Časť s dejinami bratislavskej kapituly opatruje Národný archív v Bratislave. V jeho pozostalosti sa nachádzajú stovky kázní, ktoré sú napísané na stroji alebo ručne.
V roku 1968 mu bolo udelené čestné občianstvo Skalice. Na začiatku 70tych rokov prichádzal z Bratislavy do Skalice, cez nedele a slúžieval ranné sv. omše a po druhom Vatikánskom koncile aj koncelebroval s miestnymi duchovnými. Veľká časť jeho celoživotnej práce čaká na ocenenie a na priblíženie verejnosti tlačou. Čerpajú z nej všetci tí. ktorí sa zaujímajú o históriu Skalice. Jeho život a dielo sa stal témou diplomových prác v roku 2005 učiteľky Romany Petrovičovej pod vedením Róberta Letza a v roku 2007 kňaza Slavomila Komendu pod vedením Jozefa Haľka. Trvalo zostane zapísaný v srdciach tých, medzi ktorými žil a pôsobil. Dodnes na neho s úctou a vďačnosťou spomínajú, tiež sú mu vďační za to čo ich naučil, za jeho zodpovedný prístup k plneniu povinností i jeho priateľskú povahu. V Skalici sa uskutočnili dve spomienkové podujatia o jeho živote a diele. Zaspomínal na neho, ako svojho profesora počas teologických štúdií, aj trnavský arcibiskup Mons. Ján Orosch pri svojej kázni počas Loretánskych dní 8. septembra 2012. Jeho meno je zapísané aj na pamätnej doske na budove katolíckej fary v Skalici a tiež je po ňom pomenovaná jedna z nových ulíc mesta.

Pramene:

Košík, Ľudovít: Kňazské osobnosti Skalice, Skalica 2014; Bokesová; M. a kol.: Skalica. Skalica 1992, s. 153-154; Bagin, A.: Profesor Šátek a chrámová hudba. Katolícke noviny, r. 103, 1988, č. 8; Slovenský biografický slovník V. Martin 1992, s. 435-436.

Zobrazenie citátov ku kňazovi

Schematické zobrazenie pôsobenia kňaza:

Farnosť:	Od:	Do:	Meno	Funkcia	Poznámka
Topoľčany	1933 - -	1934 - -	Šátek, Jozef	kaplán
Rapovce	1934 po -	1936 - -	Šátek, Jozef	kaplán
Mníšek nad Hnilcom	1934 po -	1936 - -	Šátek, Jozef	kaplán
Bratislava - Nové Mesto	1936 - -	1939 - -	Šátek, Jozef	kaplán	v Blumentálskom kostole
Bratislava - Najsvätejšej Trojice	1939 - -	1942 - -	Šátek, Jozef	kaplán
Bratislava - Najsvätejšej Trojice	1947 - -	1948 - -	Šátek, Jozef	administrátor
Šúrovce	1951 - -	1952 - -	Šátek, Jozef	správca farnosti
Brestovany	1952 - -	1955 - -	Šátek, Jozef	farár
Borský Mikuláš	1955 - -	1960 - -	Šátek, Jozef	správca farnosti
Jedľové Kostoľany	1960 - -	1969 - -	Šátek, Jozef	správca farnosti

Stručná bibliografia:

Zodpovednosť (Autor, Editor, Redaktor, ...)

Por. č.	Zodpovednosť	Názov	Rok
1020120	Šátek, Jozef	Prehľad cirkevných dejin. 1.	1977
874697	Šátek, Jozef	Poznámky z cirkevných dejín	1980?