Vyhľadávanie v zozname kňazov

Ružička, Tomáš

Tituly:

sociálny a kultúrny pracovník, politik

Životopisné dáta:

* 11. decembra 1877, Gbely, okr. Skalica – † 21. júna 1947, Žilina

Životopis:

Študoval na gymnáziách v Skalici a Trnave. Teológiu začal študovať v roku 1894 na Kráľovskej uhorskej vedeckej univerzite, v Budapešti, pokračoval v Biskupskom kňazskom seminári svätého Ladislava kráľa v Nitre a napokon štúdiá dokončil na univerzite vo Viedni. Za kňaza bol vysvätený v r. 1899.
Ako kaplán pôsobil v Čadci, v rokoch 1900-1902 v Považskej Bystrici. V roku 1903 zložil prosynodálne skúšky. Od októbra 1903 bol kaplánom v Žiline, od r. 1915 administrátor, od r. 1921 ako farár a titulárny klížsky opát. V r. 1931 ho vymenovali za pápežského preláta i apoštolského protonotára.
Už ako kaplán vyvíjal aktivity na zlepšenie sociálneho postavenia slovenského obyvateľstva. V r. 1901 založil potravinové družstvo v Považskej Bystrici, v r. 1906 v Závodí, v r. 1919 v Strážove. Angažoval sa v uhorskej kresťansko-sociálnej strane. Spoločne so žilinským farárom M. Podivínskym sa žilinská fara stala strediskom tohto pohybu. Úzko spolupracoval s K. Kmeťkom, A. Cvinčekom, J. Budayom a A. Hlinkom. Počas štátneho prevratu r.1918 bol predsedom miestnej Slovenskej národnej rady v Žiline. Stal sa aj členom centrálnej Slovenskej národnej rady so sídlom v Martine. Spočiatku patril k aktívnym členom Slovenskej ľudovej strany, v r. 1925 sa pridal k slovenskej pobočke Československej strany lidovej. Zaslúžil sa o hospodársky rozvoj mesta Žiliny, bol zakladateľom i vedúcim funkcionárom tamojšieho Hospodárskeho úverového družstva, založil tam a viedol Družstevné nákupné ústredie, stal sa členom správy Ústredného družstva, založil bytové družstvo, ktoré vybudovalo v Žiline 24 domov (tzv. Ružičková kolónia) a 20 rodinných domov pre chudobných občanov. Od r. 1927 vykonával funkciu starostu mesta Žiliny, patril k spoluzakladateľom Slovenského katolíckeho kruhu, zaslúžil sa o vybudovanie Katolíckeho domu a založil aj chudobinec. Z jeho iniciatívy sa v Žiline v r. 1936 usadili saleziáni, ktorí si tu opäť s jeho pomocou vybudovali moderný kláštor a ústav na výchovu mládeže. Vystupoval ako konateľ Spolku sv. Vojtecha v Žiline. Počas druhej svetovej vojny pomáhal rasovo prenasledovaným. V r. 1944 ho krátko väznilo gestapo.
Bol aj propagátorom ovocinárstva. V Žiline, Strážove a v Závodí založil nové ovocné sady. Písal do rozličných náboženských a národných periodík. V roku 1922 sa stal aj zakladajúcim členom Spolku Kolégia svätého Svorada v Bratislave, ktorý sa staral o ubytovanie a výchovu katolíckych študentov. Od roku 1929 bol členom výboru Spolku svätého Vojtecha a jeho konateľom v Žiline.
Už v tej dobe mal isté ekumenické cítenie. Mal veľmi dobré vzťahy so žilinským evanjelickým farárom ThDr. Fedorom Richardom Ruppeldtom (1886-1979) i so židovským neologickým rabínom ThDr. Hugom Stránskym. Zomrel po dlhšom chorľavení. Príčinou smrti bola angina pectoris. V Žiline ho 24. júna pochoval nitriansky sídelný biskup, titulárny arcibiskup Msgr. ThDr. Karol Kmeťko. Na pohrebe sa zúčastnilo osemdesiat kňazov, a to nielen zo Žilina a jej okolia, ale aj z Nitry, a viac ako pätnásťtisíc veriacich. Pohrebný sprievod išiel z farského Kostola Najsvätejšej Trojice okolo Burianovej veže, cez Radničnú ulicu, na Námestie slobody, okolo Kostola Obrátenia sv. Pavla a okolo františkánskeho kláštora na cintorín. Na cintoríne sa s nebohým rozlúčil najprv arcibiskup Msgr. ThDr. Karol Kmeťko ako s vynikajúcim kňazom, národovcom a svojím osobným priateľom. Pohrebu sa zúčastnil aj banskobystrický sídelný biskup Msgr. ThDr. Andrej Škrábik. V mene patronátneho mesta Žilina sa rozlúčil predseda Miestneho národného výboru v Žiline Ondrej Zelník, ktorý zhodnotil jeho zásluhy o mesto. Za veriacich prehovoril bývalý predseda Cirkevnej obce Ladislav Petrovský. Prehovorili aj zástupcovia saleziánov, príbuzných a mládeže. Na jeho počesť premenovali Farskú ulicu na Ružičkovú ulicu. Dnes sú to mestské komunikácie Farská ulička a Farské schody.
Náboženskými úvahami a článkami z oblasti ovocinárstva, osvety a hospodárstva prispieval do slovenskej katolíckej tlače.
Na jeho počesť premenovali Farskú ulicu na Ružičkovú ulicu. Dnes sú to mestské komunikácie Farská ulička a Farské schody. V súčasnosti nesie jeho meno ulica na sídlisku Hliny, a to v miestach, kde stála Ružičkova kolónia.

Pramene:

Slovenský kresťanský socialista, r. 2, 1922, č. 12; Medvecký, K. A.: Slovenský prevrat. Bratislava 1930, s. 85, 166, 169; Slovenské ovocinárstvo, r. 14, 1937, s. 327-328; Pútnik svätovojtešský, r. 76, 1948, s. 35-36; Slovenský biografický slovník V. Martin 1992, s. 158.

Zobrazenie citátov ku kňazovi

Schematické zobrazenie pôsobenia kňaza:

Farnosť:	Od:	Do:	Meno	Funkcia	Poznámka
Čadca	1899 - -	1900 - -	Ružička, Tomáš	kaplán
Považská Bystrica	1900 - -	1903 - -	Ružička, Tomáš	kaplán
Žilina	1903 - -	1920 - -	Ružička, Tomáš	kaplán
Žilina	1920 - -	+1947 jún 21.	Ružička, Tomáš	administrátor, farár