Vyhľadávanie v zozname kňazov

Petic, Peter

Iné mená:

Petic Peter.

Tituly:

národný pracovník, regionálny historik

Životopisné dáta:

* 6. júna 1901, Nedožery-Brezany, okr. Prievidza – † 15. januára 1938, Oslany, okr. Prievidza

Životopis:

Základnú školu vychodil v Nedožeroch, potom študoval na piaristickom gymnáziu v Prievidzi a na gymnáziu v Nitre. Teologické štúdiá absolvoval na bohosloveckých fakultách v Olomouci a Prahe, v r. 1924 bol vysvätený za kňaza.
Ako kaplán pôsobil v Čiernom Balogu a Detve. V r. 1926 sa stal správcom farnosti v Sklených Tepliciach a potom bol kaplánom vo Vígľašskej Hute-Kalinke. Od r. 1930 bol správcom farnosti v Podbrezovej. Od r. 1932 pôsobil v Oslanoch, najskôr ako administrátor, od r. 1937 ako farár. V domnení, že má nevyliečiteľnú chorobu, spôsobil si smrť autochíriou.
Patril k predstaviteľom poslednej generačnej vrstvy národných buditeľov. Za svojich pražských štúdií horlivo pracoval v Spolku slovenských katolíckych akademikov Považan. V r. 1920 spolu s Jánom Mjartanom založil Spolok severonitrianskych akademikov, ktorý si vytýčil za cieľ „na mravných podkladoch spieť k vysokej kultúre slovenskej“. V Oslanoch sa stal predsedom školskej stolice, výboru Katolíckej jednoty žien a Orla, ďalej členom výboru obce a katechétom. Popri pastoračnej, národnobuditeľskej a osvetovej práci sa venoval výskumu národných a kultúrnych dejín hornonitrianskeho regiónu. Prispieval do viacerých periodík, ako Časopis Muzeálnej slovenskej spoločnosti, Kultúra, Slovenské pohľady, Náš kraj a zborník Spolok slovenských katolíckych akademikov Považan. V monografii Národovci Hornej Nitry (Martin 1931) načrtol vývin slovenského národného povedomia na Hornej Nitre a demonštroval ho na rade slovenských osobností, akými boli: Vavrinec Benedikt z Nedožier, Juraj Zábojník, Alexander Rudnay, Fraňo Madva, Tomáš Hromada, Vendelín Kučera, Karol A. Modráni, Juraj Slotta, Andrej Truchlý-Sitniansky, Martin Hojič, Anton Horváth, Juraj Gramantik a i. Poukázal na kultúrno-národný význam redakčného krúžku sústredeného okolo časopisu Náš kraj (1921, jeho členmi boli: Jozef Sivák, Ján Novák, Mikuláš Horňák, Ján Potocký, Peter Briška a Ján Žirko), ako aj na činnosť Výboru neodrodilých Slovákov. Ďalej ukázal, ako Hornú Nitru kultúrne a mravne povzniesla Rehoľa piaristov (od r. 1660), najmä vplyvom prác Pavla Frankoviča Horvátha a Františka Hanáka v 17. a 18. storočí. V 19. storočí sa na ich gymnáziu vyučovalo náboženstvo po slovensky a slovenčina bola povinným predmetom v gramatickom náukobehu. Veľmi cenné sú jeho poznámky k monografii významného slovenského národovca Františka Šujanského (1832-1907) Osobné a rodové mená slovenské (Ružomberok 1893). V rukopise zanechal dielo Dejiny Hornej Nitry.

Pramene:

Zarevúcky, Anton: Katalóg kňazov, ktorí účinkovali na farách banskobystrického biskupstva od najstarších dôb do prítomnej doby. Badín 1969, samizdat; Zarevúcky, Anton: Katalóg farností a kostolov bansko-bystrického biskupstva. Badín 1976, samizdat;
Zarevúcky, Anton: Katalóg zosnulých duchovných pastierov bansko-bystrickej diecézy, za obdobie od roku 1776-1985. Badín 1985, samizdat; nekrológ: Náš kraj, r. 20, 1938, č. 3, s. 2-3; Slovenský biografický slovník IV. Martin 1990, s. 442.

Zobrazenie citátov ku kňazovi

Schematické zobrazenie pôsobenia kňaza:

Farnosť:	Od:	Do:	Meno	Funkcia	Poznámka
Podbrezová	1928 - -	1931 - -	Petic, Peter	miestny kaplán
Oslany	1932 - -	1938 - -	Petic, Peter	farár

Stručná bibliografia:

Autor kníh

Por. č.	Zodpovednosť	Názov	Rok
903465	Petic, Peter	Národovci hornej Nitry	1931
903466	Petic, Peter	Porubská škultécia	1933