logo
Dominikánsky knižný inštitút
bannermaria

Vyhľadávanie v zozname kňazov



Lucký, Ignác

Iné mená:

Lucký Ignác

Životopisné dáta:

* 19. januára 1868, Trstená, okr. Tvrdošín – † 21. júna 1938, Hronec, okr. Brezno

Životopis:

Po skončení teologických štúdií bol v r. 1892 vysvätený za kňaza. Ako kaplán pôsobil v Trubíne, Beňuši, Zvolenskej Slatine, Podkoniciach, Detvianskej Hute, Selciach, Krupine a Detve. Bol správcom farnosti v Detvianskej Hute, Detve, Hornej Lehote, potom kaplánom v Brezne. Od r. 1904 pôsobil v Hronci, najprv ako správca farnosti, od r. 1910 ako farár, v r. 1922 sa stal dekanom. Tam aj zomrel.
Bol to rázovitá, patriarchálna postava celým svojím životom. Vysoký, silnej konštrukcie, ťažkej váhy so širokou tvárou a impozantným telesným zjavom. Vystupovanie mal sebavedomé, plné však láskavosti. Povahu mal krištáľovú, otvorený, jednoduchý, skromný. Vynikal dobrosrdečnosťou. Pravý kňaz, ktorý skôr spoločenskými cestami ako okatou nábožnosťou kráčal za svojimi pastoračnými cieľmi. Farský kostol mal vo vzornom poriadku. Kantori tiež vzorní. Miništranti vydržali u neho až do dospelého veku. Familiárni mužovia chodili na výročité sviatky, aby miništrovali v kostole aj inde na verejných náb. slávnostiach. Aby uľahčil pastoráciu v Podbrezovej, pristúpil na dismembráciu farnosti. V posledných rokoch pred smrťou ešte dal postaviť kostol v Osrblí, čo bolo v najhoršej hospodárskej kríze, keď nebolo skoro žiadnych finančných prostriedkov. Voči veriacim bol láskavý, trpezlivý a zhovievavý. Prostredie nebolo ľahké. Praktická nevera bola vo farnosti bežným zjavom, lebo to bolo robotnícke prostredie a bol tam silný vplyv politiky, ktorá sa zameriavala aj na protináboženský kurz. Kázaval málo, len na sviatky, alebo, keď to vyžadovala naliehavá potreba farnosti. Ináč kázali kapláni. Jeho kázne neboli nabubrené, jednoduché, ale snažil sa s nimi zlomiť ten protináboženský kurz, ktorý sa stále tlačil do popredia. Raz sa ponosoval na kancli na tvrdosť srdca farníkov: „Veru by som aj od vás odišiel, lebo si inšie nezaslúžite, ale takú radosť vám neurobím. Či chcete, či nie, ostanem, aby som od vás stiahol to prekliatie, že za toľko rokov trvania farnosti nemáte tu pochovaného ani jedného kňaza. Ja budem prvý.“ Vie sa, ako za ním všetci plakali. V jednaní s patrónom bol fenomén. To bolo umením jeho života. Každá jeho žiadosť sa splnila, či sa obracal na okres, krajinu, alebo ministerstvo. Keď prišiel na úrad, kde ho už poznali, úradníci si telefonovali, aby sa dekanovi nič neodoprelo. Potom ich zavolal na uctenie do reštaurácie. Vo veľmi chudobnej filiálke postavil nielen kostol, ale aj školu. Nato využil veľkoobchodné ceny materiálu, ktorý dostal v nadmernom množstve a potom zaplatil s ním aj staviteľa a remeselníkov. Na to bolo niečo šomrania aj preto, že si staval dom v mieste. Všetko však zhaslo, keď dom legoval cirkevnej obci. Jeho reči a spôsoby zdali sa niekedy, že prekračujú medze dovolenosti a zaužívaného spoločenského vyjadrovania, ale ukázali sa účinné a s praktickým výsledkom.

Pramene:

Zarevúcky, Anton: Katalóg kňazov, ktorí účinkovali na farách banskobystrického biskupstva od najstarších dôb do prítomnej doby. Badín 1969, samizdat; Zarevúcky, Anton: Katalóg farností a kostolov bansko-bystrického biskupstva. Badín 1976, samizdat; Zarevúcky, Anton: Katalóg zosnulých duchovných pastierov bansko-bystrickej diecézy, za obdobie od roku 1776-1985. Badín 1985, samizdat.

Zobrazenie citátov ku kňazovi

Schematické zobrazenie pôsobenia kňaza:

Farnosť:Od:Do:MenoFunkciaPoznámka
Hronec 1905 - - 1939 - - Lucký, Ignác farár