Vyhľadávanie v zozname kňazov

Kačka, Jozef

Iné mená:

Jozef Podhoľský, Ružoslav, Sielnický; značka: J.K., Kačka, Jozef

Tituly:

verejný činiteľ, publicista

Životopisné dáta:

* 3. marca 1865, Likavka, okr. Ružomberok – † 20. marca 1938, Sliač-Hájniky, okr. Zvolen

Životopis:

Narodil sa v rodine pltníka a roľníka, ľudovú školu vychodil v rodisku, v rokoch 1875-1879 gymnázium v Ružomberku, v rokoch 1879-1881 v Levoči a v rokoch 1881-1883 v Jágri. Teológiu vyštudoval v rokoch 1883-1887 v Banskej Bystrici, kde bol aj 20. júla 1887 vysvätený za kňaza.
Cirkevní predstavitelia často menili miesto jeho pôsobenia pre jeho neskrývané národné presvedčenie. Bol kaplánom vo Veľkých Uherciach, od 15. februára 1890 v Trubíne a od 15. septembra 1890 aj administrátorom farnosti v Hliníku nad Hronom, od 20. marca 1891 v Rudne nad Hronom. Od 16. septembra 1891 pôsobil ako kaplán, od 5. septembra 1893 ako administrátor farnosti v Čiernom Balogu. Potom postupne prešiel ako kaplán farnosti od 5. mája 1894 v Brezne nad Hronom, od 3. októbra 1895 na Starých Horách, od 29. decembra 1896 v Chrenovej a od 18. marca 1897 v Bojniciach. V Lazanoch sa stal farárom v r. 1898, napokon v r. 1904 v Donovaloch.
Bol uvedomelým Slovákom. Už v roku 1894 ho – ako breznianskeho kaplána – spolu s 27 tamojšími Slovákmi obžalovali na sedriálnom súde v Banskej Bystrici pre poburovanie proti vlasti, lebo počas divadelného predstavenia rečnili a spievali po slovensky. Zapájal sa aj do politiky. Od r. 1898 bol členom Katolíckej ľudovej strany Nándora Zichyho (1829-1911). Vytvoril vlastnú štátnopolitickú koncepciu spoločného štátu Slovákov, Poliakov a Čechov ako takzvanú Západoslovanskú úniu. Ako kaplán v Lazanoch úspešne kandidoval za poslanca. V roku 1905 prešiel do Slovenskej národnej strany a od roku 1918 bol členom Slovenskej ľudovej strany.
Jeho nekompromisné národné presvedčenie sa plne prejavilo v čase prvej svetovej vojny. V kázňach otvorene poukazoval na amorálnosť vojny a v osobnom styku s veriacimi, najmä s vojakmi, nabádal nebojovať za cudzie záujmy, vyzýval k jednote slovanských národov a pod. V r. 1916 bol z tohto dôvodu internovaný, konkrétne za kázeň. ktorú mal na Donovaloch, spolu s donovalským notárom a priateľom Jozefom Messerschmidtom. Vo februári 1917 ho košický honvédsky divízny súd odsúdil na pätnásť rokov väzenia pre velezradu. Pred trestom smrti ho zachránilo len to, že bol kňazom. Väznili ho v Leopoldove. V roku 1918 rozpútala Slovenská národná strana kampaň za jeho prepustenie. Aj vdp. Karol Anton Medvecký napísal memorandum na jeho oslobodenie z väzenia a na podporu tohto aktu intervenoval aj u bývalého bulharského cára Ferdinanda (* 1861). Z leopoldovského väzenia ho prepustili koncom r. 1918 s podlomeným zdravím.
V rokoch 1919-1921 bol profesorom slovenčiny a náboženstva v žilinskej Československej štátnej reálke Jána Palárika, v rokoch 1921-1932 až do odchodu na odpočinok farárom na Sliači-Hájnikoch. Politicky sa hlásil k programu Slovenskej národnej strany, po r. 1918 k programu Slovenskej ľudovej strany (neskoršej Hlinkovej slovenskej ľudovej strany). Stal sa aj spolutvorcom jej programu.
Za účasti zástupcov úradov, škôl a spolkov a veľkého počtu veriacich ho 22. marca pochovali na cintoríne v Rybároch (dnes súčasť Sliača). Zo Žiliny sa zúčastnili pohrebu profesor náboženstva vdp. ThDr. Andrej Paldan a ďalší traja profesori z Československej štátnej reálky Jána Palárika.
Literárne sa prejavil už ako bohoslovec prekladom brožúrky Rímsky Otec a svätopeterský groš (1887, z maďarčiny), neskôr aj „poučnými rozprávkami“ Zbožná Mária (1889, z francúzštiny) a Zajatec korzársky (1890, z nemčiny). Články s náboženskou tematikou uverejňoval najmä v mesačníku Pútnik svätovojtešský (od r.1888), kázne publikoval v homiletickom časopise Kazateľňa (od r. 1891). Výber z jeho kázní vyšiel aj knižne pod názvom Kázne Jozefa Kačku (1913).
Ako politický publicista spolupracoval s Národnými novinami, Ľudovými novinami, Slovenskými ľudovými novinami, od r. 1919 najmä s denníkom Slovák. V čase pôsobenia na žilinskom reálnom gymnáziu spracoval stredoškolskú učebnicu Dejiny slovenskej literatúry (1921). Útrapy z čias perzekúcie z väzenia literárne spracoval v memoárovej práci Rozpomienky na moje utrpenie (1925, 2. vyd. 1927). Stal sa prototypom postavy Jozefa Podhoľského (jeho pseudonym) v Tajovského divadelnej hre Blúznivci.

Pramene:

Zarevúcky, Anton: Katalóg kňazov, ktorí účinkovali na farách banskobystrického biskupstva od najstarších dôb do prítomnej doby. Badín 1969, samizdat; Zarevúcky, Anton: Katalóg farností a kostolov bansko-bystrického biskupstva. Badín 1976, samizdat; Zarevúcky, Anton: Katalóg zosnulých duchovných pastierov bansko-bystrickej diecézy, za obdobie od roku 1776-1985. Badín 1985, samizdat.; Pašteka, J.: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska, Bratislava 2000, s. 628-629; Prikryl, P.: Lexikón katolíckych duchovných Žiliny. Žilina 2014, elektronický text.

Zobrazenie citátov ku kňazovi

Schematické zobrazenie pôsobenia kňaza:

Farnosť:	Od:	Do:	Meno	Funkcia	Poznámka
Rudno nad Hronom	1891 - -	1891 - -	Kačka, Jozef	administrátor
Hliník nad Hronom	1891 - -	1891 - -	Kačka, Jozef	administrátor
Lazany	1898 - -	1904 - -	Kačka, Jozef	farár
Donovaly	1904 - -	1915 - -	Kačka, Jozef	farár
Sliač	1921 - -	1932 - -	Kačka, Jozef	farár

Stručná bibliografia:

Autor kníh

Por. č.	Zodpovednosť	Názov	Rok
476782	Kačka, Jozef	Zajatec korsársky	1890
943349	Kačka, Jozef	Kázne Jozefa Kačku	1913
899476	Kačka, Jozef	Dejiny literatúry slovenskej	1921
899479	Kačka, Jozef	Rozpomienky na moje utrpenie	1925
942967	Kačka, Jozef	Rozpomienky na moje utrpenie	1927

Preklady diel zahraničných autorov

Por. č.	Zodpovednosť	Názov	Rok
1036309		Zbožná Maria	1889

Autor článkov

Por. č.	Časopis	Rok	Číslo	Zodpovednosť	Názov
46805	Svätá rodina	1923	10	J.K.	PRE DIETKY.
49653	Kultúra	1933	11	Jozef Kačka	Rozpomienka na dr. Jozefa Škultétyho