Vyhľadávanie v zozname kňazov
|
Iné mená:
Haluska StephanusTituly:
regionálny historik, národovec, kazateľŽivotopisné dáta:
* 27. mája 1857, Tvrdošín – † 10. októbra 1925, Dolný KubínŽivotopis:
Teológiu študoval v Spišskej Kapitule, kde ho 31. decembra 1881 vysvätili za kňaza. Ako kaplán pôsobil vo Veličnej, 1883 admin. Valaská Dubová, kaplán v Zázrivej a Jablonke (teraz Poľsko). V Jablonke pracoval po boku farára Štefana Pirončáka, redaktora časopisu Kráľovná sv. Ruženca. Po krátkom administrovaní farnosti v Čimhovej sa stal farárom v Hladovke (1889-1897), 1912 dekan a školský inšpektor Trstená a do r. 1915 v Oravke, dnes Poľsko, potom farárom v Dolnom Kubíne.Od r. 1901 postupne nadviazal vzácne priateľstvá s kňazmi-rodoľubmi, s Jozefom Bobokom, Jánom Vojtaššákom a ďalšími. Pozoruhodný drevený kostolík v Oravke opísal v časopise Arvamegy almanach (1912). V Pútnikovi svätovojtešskom (1907) mu vyšla tlačou prvá väčšia historická štúdia s názvom Orava pred reformáciou a po reformácii. Preštudoval a spracoval Kohútov materiál k dejinám Oravy. Výťah z tohto rukopisu vyšiel v r.1903 v diele spišského kanonika a historika Jozefa Hradského Additamenta ad initia, progressus ac praesens status Capituli Scepusiensis (Doplnky k počiatku, rozvoju a súčasnému stavu Spišskej kapituly).
V januári 1913 sa konali oslavy Antona Bernoláka v oravskej Slanici, kde mal oduševňujúcu reč, v ktorej medziiným povedal, že statočný človek sa nesmie hanbiť za svoju mať, čo by aká biedna a ošarpaná bola; jej dá prednosť pred dámou. Táto detinská láska viedla i Bernoláka k tomu, že celý svoj život zasvätil úsiliu o kodifikovanie spisovnej slovenčiny.
Prispieval do časopisov Svätá rodina, Posol Božského Srdca Ježišovho, po skončení prvej svetovej vojny aj do rozličných kalendárov. Napríklad o drevenom kostolíku v Oravke napísal do Kalendára Slovenskej ligy. Jeho kázne sa občas objavili na stránkach Duchovného pastiera. Po príchode do Dolného Kubína r. 1917 sa podujal na organizovanie storočnice narodenia Andreja Radlinského. V Národných novinách a v Literárnych listoch vyzval národ, aby oslávil toto významné jubileum. Úrady však nepovolili oslavy Radlinského storočnice, a tak sa konali o rok neskoršie. Na tejto slávnosti r. 1918 odznela Hviezdoslavova báseň Prológ. Ako dolnokubínsky dekan a farár sa pričinil o to, že vojnové a povojnové udalosti tam mali pomerne hladký priebeh. V novom štáte stál pri každom významnom podujatí. Dňa 25. januára 1925 ho ako uznávaného historika Oravy zvolili za predsedu Spolku oravského múzea.
Pramene:
Krupár, J.: Oravský historik Š. Haluška. Katolícke noviny, r. 102, 1987, č. 21.Schem. 1916 - str. 142.
Zobrazenie citátov ku kňazovi
Schematické zobrazenie pôsobenia kňaza:
Farnosť: | Od: | Do: | Meno | Funkcia | Poznámka |
---|---|---|---|---|---|
Veličná | 1881 - - | 1883 - - | Haluška, Štefan (1857-1925) | kaplán | |
Valaská Dubová | 1883 - - | 1883 po - | Haluška, Štefan (1857-1925) | administrátor | |
Zázrivá | 1883 po - | 1884 - - | Haluška, Štefan (1857-1925) | kaplán | |
Jablonka (Poľsko) | 1884 - - | 1888 - - | Haluška, Štefan (1857-1925) | kaplán | |
Čimhová | 1888 - - | 1889 - - | Haluška, Štefan (1857-1925) | administrátor | |
Hladovka | 1889 - - | 1897 - - | Haluška, Štefan (1857-1925) | farár | |
Orávka(Poľsko) | 1897 - - | 1915 - - | Haluška, Štefan (1857-1925) | farár | |
Dolný Kubín | 1915 - - | 1925 - - | Haluška, Štefan (1857-1925) | farár |
Stručná bibliografia:
Autor článkov
Por. č. | Časopis | Rok | Číslo | Zodpovednosť | Názov |
---|---|---|---|---|---|
39365 | Duchovný pastier | 1918 | 11-12 | Štefan Haluška | REČ SOBÁŠNA. |