Vyhľadávanie v zozname kňazov

Bokor, Jozef, SDB

Tituly:

prvý provinciál saleziánov na Slovensku, trpiteľ za vieru

Životopisné dáta:

* 22. februára 1897, Trakovice, okr. Hlohovec – † 1. apríla 1969, Nitra, poch. Šaštín

Životopis:

Jeden z deviatich detí Jozefa a Márie, rodenej Tarobovej, chudobnej rodiny, z ktorej traja synovia emigrovali za chlebom do Argentíny a dcéra do Kanady. V r.1910 sa prihlásil študovať gymnázium v Taliansku, keď na Slovensku saleziáni ešte neboli. Po štyroch rokoch štúdia v Cavaglii v Taliansku a v Szentkereszte v Maďarsku vstúpil v r. 1914 k Saleziánom don Bosca vo Wernsee (teraz Veržej, Slovinsko). Už ako klerik počas svojej pedagogickej praxe v Osvienčime (Poľsko) a v Szentkereszte (1917-1919) začal organizovať slovenských mladíkov, aby prišli študovať do saleziánskych škôl v Taliansku. Po absolvovaní teologického štúdia ho 20.7.1924 vysvätili v Turíne za kňaza.
Ešte v tom roku spolu s dvoma slovenskými saleziánmi založil v Šaštíne prvé saleziánske dielo na Slovensku. V r. 1927 ho vymenovali za direktora ďalšieho saleziánskeho domu vo Vrábľoch, v r.1929 vo Svätom Beňadiku, v r. 1930 sa stal v Šaštíne direktorom a správcom farnosti. V rokoch 1934-1939 pracoval ako direktor saleziánskeho diela v Bratislave na Miletičovej ulici. Po vzniku Slovenskej republiky v r. 1939 sa pričinil o zriadenie samostatnej slovenskej saleziánskej provincie so sídlom v Bratislave (už 15.8.1939) a bol vymenovaný za jej inšpektora (provinciálneho predstaveného). Na čele saleziánskeho diela na Slovensku zostal až do r. 1968. Pod jeho vedením sa saleziáni stali jednou z najpočetnejších rehoľných spoločností na Slovensku.
Pri násilnom potlačení reholí v r.1950 slovenská saleziánska provincia vykazovala štrnásť rehoľných domov a 288 členov (84 kňazov, 40 bohoslovcov, 86 klerikov na pedagogickej praxi, 53 koadjútorov-laikov a 25 novicov). Ešte predtým umožnil značnému počtu mladých saleziánov dostať sa na štúdiá do zahraničia, kde viacerí z nich získali vysokoškolské vzdelanie a vo svojej práci sa zameriavali aj na pomoc Cirkvi na Slovensku. Počas „barbarskej noci“ z 13. na 14. apríla 1950 Jozefa Bokora na ceste z Čiech zaistili. Ako prvého zo slovenských rehoľníkov ho internovali v českom Želive. Potom Krajský súd v Bratislave odsúdil 5. júla 1956 jeho i ďalších štyrov saleziánov na štyri roky odňatia slobody a na prepadnutie „závadných náboženských písomností“, ktoré mu zhabali pri domovej prehliadke. Na jeho odvolanie Najvyšší súd v Prahe 14. novembra 1955 zrušil rozsudok bratislavského súdu v celom rozsahu. Generálny prokurátor však 1. apríla 1957 podal sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu, a preto Prezídium Najvyššieho súdu vec znovu prerokovalo a potvrdilo rozsudok Krajského súdu v Bratislave. Bokor musel nastúpiť trest, ktorý si odpykával vo väzení v Hradci Králové a vo Valdiciach, v Leopoldove, Podolínci, Ilave, Jičíne a v Prahe na Pankráci. Na slobodu ho prepustili až r. 1961. Súhlas štátu na duchovnú službu nedostal, preto žil striedavo v Trakoviciach a v Bratislave, opatrne usmerňujúc rozptýlených saleziánov. Zomrel po operácii v nitrianskej nemocnici, pochovaný je v Šaštíne.

Pramene:

Pašteka, J.: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska, Bratislava 2000, s. 125-126.

Zobrazenie citátov ku kňazovi

Schematické zobrazenie pôsobenia kňaza:

Farnosť:	Od:	Do:	Meno	Funkcia	Poznámka
Šaštín	1930 - -	1931 - -	Bokor, Jozef, SDB	farár