logo
bannermaria

Vyhľadávanie v zozname kňazov



Bielavý, Tomáš

Iné mená:

Belavius, Bielavius, Biela, Bella, Bielavý, Tomáš

Tituly:

kanonik a náboženský spisovateľ

Životopisné dáta:

* okolo r.1592, Nižný Sliač, okr. Ružomberok – † 1645, Bojnice, okr. Prievidza

Životopis:

Štúdiá absolvoval v Ružomberku, teologické vzdelanie nadobudol mimo Slovenska a už vo veku dvadsaťšesť rokov sa stal kanonikom Bratislavskej kapituly. Dňa 8. januára 1619 svedčil ako bratislavský kanonik vo finančnom spore proti T. Balášfimu. Zároveň pôsobil ako slovenský kazateľ. Ferdinand II. upravil jeho plat za výkon tejto kazateľskej činnosti na 100 florénov. V r. 1625 ho vymenovali za kanonika-kantora. Dňa 17. júna 1629 sa stal prvým katolíckym farárom v Rači po obnovení katolíckej farnosti, ktorá bola predtým v držbe protestantov. Na bratislavskej fare už v r. 1629 a 1630 vykonával funkciu správcu farnosti; v r. 1640 ho opäť ustanovili za farára. Podľa bratislavskej vizitácie z r. 1634 dal ako správca obnoviť severnú Kaplnku sv. Anny, ktorou sa zrejme vstupovalo, a zároveň postaviť nový oltár s nápisom. V tom istom roku v hlavnom farskom chráme, v Dóme sv. Martina, vykonával funkciu slovenského kazateľa. Ako delegát Bratislavskej kapituly podpísal uznesenia prijaté na Trnavskej synode v r. 1638. Vtedy bol titulárnym opátom Sv. Trojice pri Siklósi. V r. 1641 sa stal prvým prepoštom v Bojniciach po ich rekatolizácii.
Zaujímavá a na tie časy príznačná bola polemika, ku ktorej dal podnet svojím prekladom latinského diela M. Kopčániho do slovakizovanej češtiny. K jeho vydaniu pripojil vlastný spis pod titulom Spis předivné věry, která se stala s jednou duší v Prešpurku a spis Dennice rozžatá. Obidve diela vyšli v Bratislave v r. 1643 v slovakizovanej češtine, v tom čase písomnom jazyku Slovákov. Na jeho diela odpovedal rovnako tlačou trenčiansky protestantský pastor a superintendent Zachariáš Láni dielom Pseudospiritus Posoniensis aneb Soud o falešném duchu prešporském (1643). V tom istom roku napísal proti nemu spis Dissipatio Luciferi Papistici reaccensi a Thoma Belavio (Skaza pápežského lucifera, ktorý opäť účinkoval v postave Tomáša Belavia). Bielavý svojím dielom, opisujúcim skutočnú udalosť z obdobia medzi 25. júlom 1641 až 29. júnom 1642, keď sa Bratislavčan Hans Klement, prezývaný Zwespenbauer, po smrti zjavoval dvadsaťročnému dievčaťu Regine Tischerinovej, vzbudil ohlas aj v zahraničí (Sedmohradsko, Nemecko, Švédsko). Vlastnil väčšiu knižnicu. R.1644 spísal testament, v ktorom odkázal striebro v hodnote 304 mariek na monštranciu pre kostol vo svojom rodisku, aby v tomto „hniezde heretikov“ mohli sláviť slávnosť Božieho Tela. Testament bol vykonaný 13. mája 1645.

Pramene:

Rimely, C.: Capitulum insignis ecclesiae collegiatae Posoniensis. Bratislava 1880, s. 269; Némethy, Ľ., Series parochiarum et parochorum archidioecesis Strigoniensis usque annum 1894. jussu et sumtu piae memoriae emin. ac rev. d. Joannis quondam cardinalis Simor… ex authenticis fontibus collegit et notis illustravit. Ostrihom 1894, s. 498; Šátek, J.: Bratislavskí Slováci v 17. storočí. Historický zborník Matice slovenskej,r.4, 1946, s. 397-398; Zarevúcky, Anton: Katalóg kňazov, ktorí účinkovali na farách banskobystrického biskupstva od najstarších dôb do prítomnej doby. Badín 1969, samizdat; Kuzmík, J.: Slovník autorov slovenských a so slovenskými vzťahmi za humanizmu 1. Martin 1976, s. 102-103;Dejiny Bratislavy. Bratislava 1978, s. 118; Slovenský biografický slovník I. Martin 1986. s. 246. Kafka, B: Parapsychológie. Praha 1992, s. 110-111.

Zobrazenie citátov ku kňazovi

Schematické zobrazenie pôsobenia kňaza:

Farnosť:Od:Do:MenoFunkciaPoznámka
Bratislava - Svätý Martin 1629 - - 1630 - - Bielavý, Tomáš farár
Rača 1629 Juni 17. - - - Bielavý, Tomáš farár
Bratislava - Svätý Martin 1640 - - 1648 - - Bielavý, Tomáš farár
Bojnice 1640 - - 1645 - - Bielavý, Tomáš farár


Stručná bibliografia:

Zodpovednosť (Autor, Editor, Redaktor, ...)

Por. č.ZodpovednosťNázov Rok
887870Bielavý, TomášSpis předivné věry1643
887871Bielavý, TomášDennice rozžatá1643