logo
bannermaria

Historický schematizmus slov. farností


Citáty ku kňazovi:
Číslo záznamu : 27359
Meno kňaza : Zarevúcky, Anton
Pcmeno kňaza : zarevuckyanton
Www stránka : http://www.farnostsielnica.sk/knazi/knazi-pochovani-v-sielnici/anton-zarevucky/ [cit. 23.4.2018]
Skratka knihy : www
Citát : Anton Zarevúcky sa narodil 17. januára 1911 ako najstarší syn chudobných rodičov Augustína Leopolda a Ľudmily rodenej Srnkovej. Ľudovú školu vychodil vo svojom rodisku v Nemeckej Ľupči (v súčasnosti Partizánska Ľupča).

Počas štúdia v meštianskej škole vo Zvolene sa ho ujal príbuzný jeho matky, dekan Mons. Ján Ďateľ a ubytoval na fare vo Zvolenskej Slatine, kde pôsobil. Mladý Anton z „meštianky“ prestúpil do novozaloženého reálneho gymnázia Dr. Štefanoviča, ktoré úspešne ukončil. Prijali ho do Kňazského seminára sv. Karola Boromejského v Banskej Bystrici, kde sa duchovne formoval a pripravoval na povolanie kňaza. S tým súviselo aj jeho štúdium teológie na Vysokej škole bohosloveckej v Banskej Bystrici. Kňazskú vysviacku prijal spolu so siedmimi diakonmi z rúk banskobystrického diecézneho biskupa Mariána Blahu 22. decembra 1933. O tri dni na to, na slávnosť Božieho narodenia, slúžil vo svojom rodisku primičnú sv. omšu.

Po vysviacke dostal dekrét za kaplána vo Zvolenskej Slatine a Očovej, kde pôsobil jeden rok.

V rokoch 1935-1939 spravoval farnosť Beňuš. V Beňuši prestaval kostol na väčší, pretože, ako spomína vo svojich memoároch, pripomínal skôr väčšiu kaplnku než kostol a zvyšujúcemu počtu veriacich už nevyhovoval. Podobne prebudoval kostol vo filiálke v Bacúchu.

Za farára do Badína sa dostal 10. októbra 1939 a bol ním úctyhodných 52 rokov. Jednou z filiálok badínskej farnosti bola Sielnica. V Sielnici našiel ranogotický kostol z 13. storočia a skonštatoval jeho úbohý stav. Aj v Sielnici sa preto rozhodol pre radikálne riešenie. Pôvodný kostol zasvätený Všetkým svätým dal v roku 1941 okrem veže zbúrať a na jeho mieste postaviť nový, väčší, vyhovujúci vtedajšiemu rastu populácie. Aj napriek nedostatku stavebného materiálu a financií sa pod jeho vedením chrám Ducha Svätého podarilo postaviť za pol druha roka.

Anton Zarevúcky pôsobil od roku 1960 zároveň ako prosynodálny examinátor a roku 1969 sa stal členom kuratória Ústrednej charity na Slovensku.
V roku 1973 ho banskobystrický diecézny biskup Jozef Feranec navrhol do služby generálneho vikára na biskupskom úrade, neprijal ju. Rovnako neprijal úrad riaditeľa kancelárie biskupského úradu.

Titul čestný kanonik mu udelili v roku 1974.

Na dobu v ktorej žil, bol všestranne orientovaným a moderným kňazom. Kronikár obce zaznamenal, že 14. februára 1969 zorganizoval v sielnickom kostole bigbítovú omšu. Počas nej účinkoval šesťdesiatčlenný zbor spevákov a gitaristov. Pestoval ovocné stromy, bol včelárom, členom astronomického krúžku a intenzívne sa zaujímal o regionálnu históriu.

Popri svojej pastoračnej činnosti zostavil Katalóg kňazov, Katalóg farností a Katalóg organov, ktoré ostali len v strojopise v niekoľkých exemplároch. Príležitostne písal básne najmä pre spolubratov kňazov a farníkov k ich sviatkom. Rovnako sa vo svojich veršoch zamýšľal nad vierou človeka a Božím plánom v dejinách ľudstva.

Zásluhou Antona Zarevúckeho stojí práve v Badíne od roku 1993 Kňazský seminár sv. Františka Xaverského. Cirkevné pozemky, na ktorých stála badínska fara so záhradou, kde býval, odporučil totiž na výstavbu seminára. Povedal: „Nech tu namiesto starých stromov vyrastajú nové povolania.“ Po následnom zbúraní fary v Badíne sa preto v roku 1991 presťahoval do farskej budovy v Sielnici.

Anton Zarevúcky bol skromný a jednoduchý kňaz, ktorému záležalo na spáse nesmrteľných duší. Aj keď jeho život nebol ľahký – v mladosti chorľavel – prežil ho bez chvíle oddychu. V posledných rokoch jeho farárskeho pôsobenia mu pre jeho vysoký vek ubúdalo síl a reflektovať na prudké zmeny v spoločnosti odohrávajúce sa po roku 1989 už nestačil.

Zomrel 2. januára 1993 v sielnickej fare. Pochoval ho banskobystrický diecézny biskup Mons. Rudolf Baláž 5. januára pri múre kostola v Sielnici, ktorý postavil a miloval.

Pramene:
Historia Domus Badín ab anno 1925, Farský archív Sielnica
Pamätná tabuľa k posväteniu Kňazského seminára sv. Františka Xaverského v Badíne, Badín 1993

Literatúra:

PAŠTEKA, Július a kol. Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Vydal: Lúč, Bratislava 2000
SENČEK, R. Richard – VÁROŠÍK, Michal. Sielnica od A po Z. Vydal: PhDr. RNDr. Richard R. Senček – Amtheon – Banská Bystrica 2016
VÁROŠÍK, Michal. Život a dielo kňaza Antona Zarevúckeho (1911-1993). Diplomová práca – Sielnica 2006

Internetové zdroje:
https://svetkrestanstva.postoj.sk/24469/rektor-seminara-aj-pocas-studia-za-knaza-mozno-objavit-povolanie-do-manzelstva

Vypracoval Michal Várošík 2017

Číslo záznamu : 31789
Meno kňaza : Zarevúcky, Anton
Pcmeno kňaza : zarevuckyanton
Číslo knihy : 401119
Názov knihy : Schematizmus slovenských katolíckych diecéz, SSV Trnava, 1978
Skratka knihy : Schem78
Strany : 201
Poradie : 21530
Citát : Zárevucký Anton, n. 17. 1. 1911 v Part. Ľupči, o. 23. 12. 1933, kapl. Očová, Zvol. Slasina, 1935 spr. f. Beňuš, 1939 spr. f. Badín, 1969 člen kuratória ÚCHS, 1974 č. kanonik, exam. trien. et prosynodalium.

Číslo záznamu : 62018
Meno kňaza : Zarevúcky, Anton
Pcmeno kňaza : zarevuckyanton
Číslo knihy : 4661
Názov knihy : Július Pašteka a kol.:Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava: LÚČ, 2000.
Skratka knihy : lexikon
Strany : 1506
Poradie : 24690
Citát : ZAREVÚCKY, Anton (* 17.1.1911 Nemecká Ľupča, dnes Partizánska Ľupča, okr. Liptovský Mikuláš -+ 2.1.1993 Sielnica, okr. Zvolen) - kanonik, regionálny historik.
Základnú školu a prvé štyri triedy gymnázia (1922-1926) vychodil vo Zvolene, v gymnaziálnom štúdiu pokračoval v Banskej Bystrici (1926-1930), kde aj zmaturoval. Kňazskú vysviacku prijal v Banskej Bystrici 23.12.1933, ako kaplán pôsobil v Očovej a vo Zvolenskej Slatine. R.1935 sa stal duchovným správcom v Beňuši, v r.1939-1991 bol farárom v Badíne. Od r.1960 pôsobil ako prosynodálny examinátor, r.1969 člen kuratória Ústrednej charity na Slovensku a od r.1974 čestný kanonik Banskobystrickej kapituly. Vyznačoval sa aktivitou pri renovácii a stavebných úpravách kostolov i farských budov. V Beňuši zorganizoval rozšírenie podlahovej plochy kostola, vybavil ho novým zariadením, na tamojšej fare dal postaviť hospodárske budovy. Aj v Bacúchu dal rozšíriť kostol. V Badíne dvakrát renovoval kostol, dal postaviť chór, kúpil nový organ, namiesto vo vojne zničeného renesančného hlavného oltára dal postaviť nový a obnovil dva bočné oltáre. Zaviedol kúrenie do kostola, dal postaviť novú zvonicu a zakúpil nový zvon. Zrenovoval aj farskú budovu. V Sielnici postavil nový kostol s kompletným vnútorným zariadením, dal postaviť ohradu miestneho cintorína a zväčšiť jeho plochu. Prestaval a zväčšil budovu niekdajšej fary. Mal záľubu v štúdiu regionálnych dejín, v rukopise zanechal: Katalóg kňazov banskobystrického biskupstva (1969), Katalóg farností a kostolov banskobystrického biskupstva I- II, Katalóg zomrelých kňazov, Katalóg organov (v Banskobystrickej diecéze) a Básne I—III, Mariánske chvály, piesne o svätcoch, meditácie.
Lit.: Zarevúcky, A.: Katalóg kňazov banskobystrického biskup-stva. Rkp. 1969; Schematizmus slovenských katolíckych diecéz 1978. Bratislava - Trnava 1978, s.201.
JÚLIUS SLANÝ