logo
bannermaria

Historický schematizmus slov. farností


Citáty ku kňazovi:
Číslo záznamu : 28461
Meno kňaza : Vizváry, Ján, SDB
Pcmeno kňaza : vizvaryjansdb
Číslo knihy : 401119
Názov knihy : Schematizmus slovenských katolíckych diecéz, SSV Trnava, 1978
Skratka knihy : Schem78
Strany : 156
Poradie : 17050
Citát : Vizváry Ján, SDB, n. 12. 5. 1909 v Kováľove, o. 5. 5. 1936, 1941 duch. Šaštín, 1942 Hr. Beňadik, 1949 Bojná, Bratislava-Teh. Pole, 1950 m. p., 1968 spr. f. Šaštín, 1970 výp. duch. v Nižnej pri Piešťanoch.

Číslo záznamu : 61948
Meno kňaza : Vizváry, Ján, SDB
Pcmeno kňaza : vizvaryjansdb
Číslo knihy : 4661
Názov knihy : Július Pašteka a kol.:Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava: LÚČ, 2000.
Skratka knihy : lexikon
Strany : 1469-1470
Poradie : 23990
Citát : VIZVÁRY, Ján, SDB (* 14.5.1909 Koválov, okr. Senica - + 18.3.1985 Nižná, okr. Piešťany, poch. v Šaštíne) - vychovávateľ, rehoľný predstavený, trpiteľ za vieru.
V rodisku vychodil päť tried ľudovej školy, potom tri roky navštevoval meštiansku školu v Senici. R.1923 sa prihlásil do saleziánskeho gymnázia pre slovenských chlapcov v Perose Argentíne (Taliansko), ktoré sa v nasledujúcom roku presťahovalo do Šaštína. Tam študoval ďalšie dva roky. R.1926 vstúpil do Saleziánskej spoločnosti v Radne (Slovinsko), kde pokračoval v gymnaziálnych a filozofických štúdiách. R.1930 sa vrátil na Slovensko a vykonával pedagogickú prax ako asistent študentov filozofie vo Svätom Beňadiku. Na štúdium teológie ho vyslali r.1933 do Ľubľany, kde ho 5.7.1936 vysvätili za kňaza. Kňazský apoštolát začal v novozaloženom saleziánskom ústave v Trnave ako vedúci oratória. Po troch rokoch ho vymenovali za direktora výchovného ústavu v Šaštíne. R.1942 sa stal direktorom saleziánskeho noviciátu a Vysokej školy teologickej vo Svätom Beňadiku. V tej istej funkcii sa vrátil r.1945 do Šaštína, r.1947 mu zverili post riaditeľa ústredného domu saleziánov v Bratislave. Tam ho stihlo násilné rozpustenie reholí v apríli 1950. Najprv ho deportovali do „kárneho kláštora" v Pezinku, odtiaľ do Báča, potom do Podolínca. Z Podolínca bol spolu s inými rehoľnými predstavenými koncom r. 1951 deportovaný do českých koncentračných kláštorov Osek, Želiv a Králiky. Na slobodu ho prepustili až r.1960 s určením „do výroby". Zamestnal sa ako pomocný robotník v podniku Meopta v Bratislave-Krasňanoch. R.1968 dostal štátny súhlas a prešiel do duchovnej správy ako administrátor farnosti v Šaštíne. Po dvoch rokoch ho poslali do núteného dôchodku, pričom mohol ešte účinkovať ako duchovný správca v Nižnej.
MILAN S. ĎURICA