logo
Dominikánsky knižný inštitút
bannermaria

Historický schematizmus slov. farností


Citáty ku kňazovi:
Číslo záznamu : 29820
Meno kňaza : Petic, Peter
Pcmeno kňaza : peticpeter
Číslo knihy : 907730
Názov knihy : Zarevúcky, Anton: Katalóg kňazov banskobystrického biskupstva. Badín 1969, rukopis
Skratka knihy : Zar2
Strany : 154
Poradie : 12440
Citát : Petic Peter
N. 6.VI.1901 v Nedožeroch, o. 1924, kaplán v Č. Balogu, Detve, 1926 SF v Skl. Tepliciach, 1926 vo V. Hute kaplán, 1930 SF v Podbrezovej, 1932 SF, 1937 farár v Oslanoch. Z. 15.I.1938. /Suicídium/ v domnení, že má nevyliečiteľnú chorobu? Vzdelaný!

Číslo záznamu : 31186
Meno kňaza : Petic, Peter
Pcmeno kňaza : peticpeter
Číslo knihy : 907734
Názov knihy : Zarevúcky, Anton:Katalóg zosnulých duchovných pastierov, Badín 1985, rukopis
Skratka knihy : Zar3
Strany : 77
Poradie : 6210
Citát : Petic Peter
N. 6.6.1901 v Nedožeroch. O. 1924. K v Č. Balogu, Detve, 1927 SF v Skl. Tepliciach. 1926 SF vo Vígľ. Hute-Kalinke, K, 1930 SF v Podbrezovej, 1932 SF, 1937 F v Oslanoch. Z. 15.2.1938.
Bol dobrým historikom. Ku koncu života upadol do nerv. choroby a spôsobil si smrť autochíriou.

Číslo záznamu : 61278
Meno kňaza : Petic, Peter
Pcmeno kňaza : peticpeter
Číslo knihy : 4661
Názov knihy : Július Pašteka a kol.:Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava: LÚČ, 2000.
Skratka knihy : lexikon
Strany : 1076-1074
Poradie : 17290
Citát : PETIC, Peter (* 6.6.1901 Nedožery-Brezany, okr. Prievidza - + 15.1.1938 Oslany, okr. Prievidza) - národný pracovník, regionálny historik.
Základnú školu vychodil v Nedožeroch, potom študoval na piaristickom gymnáziu v Prievidzi a na gymnáziu v Nitre. Teologické štúdiá absolvoval r.1925 na bohosloveckých fakultách v Olomouci a Prahe. Ako kaplán, neskôr ako farár pôsobil v Oslanoch. Patril k predstaviteľom poslednej generačnej vrstvy národných buditeľov. Za svojich pražských štúdií horlivo pracoval v Spolku slovenských katolíckych akademikov Považan. R.1920 spolu s Jánom Mjartanom založil Spolok severonitrianskych akademikov, ktorý si vytýčil za cieľ „na mravných podkladoch spieť k vysokej kultúre slovenskej". V Oslanoch sa stal predsedom školskej stolice, výboru Katolíckej jednoty žien a Orla, ďalej členom výboru obce a katechétom. Popri pastoračnej, národnobuditeľskej a osvetovej práci sa venoval výskumu národných a kultúrnych dejín hornonitrianskeho regiónu. Prispieval do viacerých periodík, ako Časopis Muzeálnej slovenskej spoločnosti, Kultúra, Slovenské pohľady, Náš kraj a zborník Spolok slovenských katolíckych akademikov Považan. V monografii Národovci Hornej Nitry (Martin 1931) načrtol vývin slovenského národného povedomia na Hornej Nitre a demonštroval ho na rade slovenských osobností, akými boli: Vavrinec Benedikt z Nedožier, Juraj Zábojník, Alexander Rudnay, Fraňo Madva, Tomáš - Hromada, Vendelín Kučera, Karol A. Modráni, Juraj Slotta, Andrej Truchlý-Sitniansky, Martin ** Hojič, Anton Horváth, Juraj Gramantik a i. Poukázal na kultúrno-národný význam redakčného krúžku sústredeného okolo časopisu Náš kraj (1921, jeho členmi boli: Jozef Sivák, Ján Novák, Mikuláš Horňák, Ján Potocký, Peter Briška a Ján Žirko), ako aj na činnosť Výboru neodrodilých Slovákov. Ďalej ukázal, ako Hornú Nitru kultúrne a mravne povzniesla Rehoľa piaristov (od r. 1660), najmä vplyvom prác Pavla Frankoviča Horvátha a Františka Hanáka v 17. a 18. storočí. V 19. storočí sa na ich gymnáziu vyučovalo náboženstvo po slovensky a slovenčina bola povinným predmetom v gramatickom náukobehu. Veľmi cenné sú jeho poznámky k monografii významného slovenského národovca Františka Šujanského (1832-1907) Osobné a rodové mená slovenské (Ružomberok 1893). V rukopise zanechal dielo Dejiny Hornej Nitry.
Lit.: nekrológ: Náš kraj, r.20, 1938, č.3, s.2-3; Slovenský biogra-fický slovník IV. Martin 1990, s.442.
JÁN LETZ

Číslo záznamu : 63164
Meno kňaza : Petic, Peter
Pcmeno kňaza : peticpeter
Číslo knihy : 1066184
Názov knihy : Peter Múčka:História farností Dekanátu Partizánske. 2021.
Skratka knihy : Part
Strany : 304
Poradie : 3680
Citát : Peter Petic, nar. 6.6.1901 Nedožery - Brezany, študoval na piaristickom gymnáziu v Prievidzi a na gymnáziu v Nitre. Teologické štúdiá absolvoval v roku 1925 na bohosloveckých fakultách v Olomouci a Prahe, kaplán v Hronci, od 1.9.1930 adm. v Podbrezovej. V Oslanoch pôsobil ako kaplán (1931 -1932), neskôr ako farár (1932 -1938). Patril k predstaviteľom poslednej generačnej vrstvy národných buditeľov. Za svojich pražských štúdií horlivo pracoval v Spolku slovenských katolíckych akademikov Považan. V roku 1920 spolu s Jánom Mjartanom založil Spolok severonitrianskych akademikov, ktorý si vytýčil za cieľ „na mravných podkladoch spieť k vysokej kultúre slovenskej". V Oslanoch sa stal predsedom školskej stolice, výboru Katolíckej jednoty žien a Orla, ďalej členom výboru obce a katechétom. Popri pastoračnej, národno buditeľskej a osvetovej práci sa venoval výskumu národných a kultúrnych dejín hornonitrianskeho regiónu. Prispieval do viacerých periodík, ako Časopis Muzeálnej slovenskej spoločnosti, Kultúra, Slovenské pohľady, Náš kraj a zborník Spolok slovenských katolíckych akademikov Považan. V monografii Národovci hornej Nitry (Martin 1931) načrtol vývin slovenského národného povedomia na hornej Nitre a demonštroval ho na rade slovenských osobností, akými boli: Vavrinec Benedikt z Nedožier, Juraj Zábojník, Alexander Rudnay, Fraňo Madva, Tomáš Hromada, Andrej Truchlý - Sitniansky, Martin Hojič, Anton Horváth, Juraj Gramantik a i. Poukázal na kultúrno-národný význam redakčného krúžku sústredeného okolo časopisu Náš kraj (1921, jeho členmi boli: Jozef Sivák, Ján Novák, Mikuláš Horňák, Ján Potocký, Peter Briška a Ján Žirko), ako aj na činnosťVýboru neodrodilých Slovákov. Ďalej ukázal, ako hornú Nitru kultúrne a mravne povzniesla rehoľa piaristov (od 1660), najmä vplyvom prác Pavla Frankoviča Horvátha a Františka Hanáka v 17. a 18. stor., v 19. stor. sa na ich gymnáziu vyučovalo náboženstvo po slovensky a slovenčina bola povinným predmetom v gramatickom náukobehu. Veľmi cenné sú jeho poznámky k monografii významného slovenského národovca Františka Šujanského (1832-1907). Osobné a rodové mená slovenské (Ružomberok 1893). V rukopise zanechal dielo Dejiny hornej Nitry, zomrel 15.1.1938 v Oslanoch.