Historický schematizmus slov. farností
Citáty ku kňazovi:
| Číslo záznamu : | 31110 |
| Meno kňaza : | Mišík, Mikuláš |
| Pcmeno kňaza : | misikmikulas |
| Číslo knihy : | 907734 |
| Názov knihy : | Zarevúcky, Anton:Katalóg zosnulých duchovných pastierov, Badín 1985, rukopis |
| Skratka knihy : | Zar3 |
| Strany : | 69-70 |
| Poradie : | 5450 |
| Citát : | Mišík Mikuláš N. 25.11.1907 v Prievidzi. O. 1930. K v Hronci, 1932 v N. Bani. 1933 zložil skúšku kvalif. prof. náboženstva na str. školách. 1934 K vo Vrútkach, 1935 K vo Zvolene. 1936 SF v Šimonovanoch. 1.9.1937 F v Šimonovanoch. 30.9.1939 sa zriekol fary a stal sa kultúrnym referentom SSV v Trnave. 1946 SF Handlová, člen Consilii a vigilantia. 1951 okr. dekan, 1954 SF v Kláštore p/Zn. 1965 SF Zvolen, 1970 PRE, 1975 č. kanonik. 1978 n. o. v Prievidzi. Z. 29.12.1981. Poch je v Prievidzi. Strednej postavy, vždy upravený, pôsobil dojmom vzdelaného, múdreho a spoločensky na výške stojaceho muža. Bol naozaj osobnosťou svojráznou. Bol človekom dobrého ducha a mal svoje hlboké kňazské vnútro, do ktorého bolo ťažko preniknúť. Bol však aj po každej stránke veľmi prešibaný. V mnohom napodobňoval Msgr. Jána Pöstényiho – známu osobnosť slov. katol. života. Zistil som to náhodne, keď som doprevádzal M. Mišíka na návšteve u Msgr J. Pöstényiho – mnohé spôsoby mali spoločné. Láskou M. Mišíka bola história a všetko, čo s ňou súviselo. Bol to vlastne patriotizmus, ktorý v ňom vzbudzoval lásku k histórii. Na hist. témy vedel debatovať s priemerným partnerom celé hodiny, ba aj dni. Bol členom Slov. akadémie vied, a tak mal v tomto smere mnoho významných priateľov. Jeho činnosť v tejto oblasti si netrúfam hodnotiť, ale pracoval skoro denne dopoludnia za písacím stolom obložený knihami, alebo starými listinami. Často chodil do archívov tak u nás, ako aj do Maďarska. Perfektne hovoril maďarsky, nemecky, a anglicky rozumel, ale plynne nehovoril. Rukopis mal nečitateľný, často sám po sebe neprečítal, preto spravidla písal priamo strojom. Nepísal osobné listy, iba výnimočne; – listy písala jeho sestra a on priložil iba svoj podpis. Mal okruh svojich priateľov, ku ktorým bol veľmi srdečný. Mal kontakty s vedúcimi ľuďmi a vedel si v tomto smere priateľov vybrať a v tom bola jeho spoločenská istota a sila. Bol veľmi dobrý debatér a hovoril na každú tému, lebo bol sčítaný. Denne ho bolo možno vidieť večer čítať knihu, ráno zasa dennú tlač a počúvať rozhlasové správy. Svojim duchovným veciam sa venoval podvečer. V spoločnosti v rozhovore vždy viedol prím, ale robil to zámerne, mal pre to dôvody. Keď odišiel do penzie, zachovával s spoločnosti nenápadný postoj. Poznal dobre diecézu – minulosť každej fary a rovnako vedel trefne posúdiť každého kňaza. Vôbec veľmi rýchlo vedel spoznať povahu človeka. Ak si niekto dovolil voči nemu postupovať nepriateľsky, rýchlo sa toho vzdal, lebo M. Mišík vedel zraziť „v lufte“, skôr ako by došlo ku konfliktu. Rovnako rýchlo vedel jestvujúci konflikt veľkoryso a taktne zlikvidovať. Ak proti nemu vystúpila verejná moc, bránil sa tak vynikajúco, že sa útočník nezmohol ani na odpoveď, ba bol som svedkom aj ospravedlnenia /pokus vyložiť ho z farského bytu, alebo snaha vziať ho na zodpovednosť za odstránenie oltára z kostola/. Pastoračné problémy riešil veľmi rýchlo. Vyhľadávali ho ako spovedníka – radcu. Keď kázal tematické kázne, vtedy bola účasť v kostole zvýšená a inteligencia si od neho pýtala text kázní – on ich nemal, lebo všetko hovoril spamäti. Na kázeň sa pripravoval ráno, počas pitia čaju. Hovoril vždy múdro. Kázeň si písal len výnimočne, ale vtedy ukázal svoje výnimočné schopnosti. Mal rád mladých kňazov a dobre mu padla opozícia – povzbudzovalo ho to k aktivite. Nebol žiarlivý, ani sa nikdy neurazil – keby sa mu to bolo stalo, bol by v tom videl svoju mladosť. Liturgickú prax v kostole a prácu s mladými zveril vždy kaplánovi a podriadil sa jeho praxi. Rovnako zveril kaplánovi okolité obce farnosti a nechal mu v tom úplnú voľnosť. V povinnostiach bol dôsledný a žiadal to aj od kaplána, inak sa do jeho súkromia nestaral. Vo finančných otázkach bol veľkorysý – pri návštevách chorých dával osamelým starcom finančné dary a nezostal bez odmeny nikto, kto mu pomáhal včítane kaplána, a boli to odmeny štedré. Rád mal spoločnosť, samotou trpel. Počas sviatočných dní rád si posedel s príbuznými a mal srdečný vzťah k rodnému kraju. Nepríjemné spoločenské a súkromné záležitosti riešil posedením pri alkohole – robil to tiež zo zásady, a nikdy pri tom nestratil rozum a svoju dôstojnosť, či iný nedokázal. Sám nikdy nepožil ani kvapku alkoholu. Záležalo mu, aby medzi kňazmi bola súdržnosť, preto často kňazov, hlavne v dekanáte navštevoval, alebo sa spojil s nejakým kňazom a spoločne chodili po návštevách. Bol to človek veľmi schopný. Škoda, že nemal väčšie možnosti rozvinúť sa. Sám tým trpel a niekedy to dal aj najavo. / Komentoval Jozef Kaniansky / |
| Číslo záznamu : | 31734 |
| Meno kňaza : | Mišík, Mikuláš |
| Pcmeno kňaza : | misikmikulas |
| Číslo knihy : | 401119 |
| Názov knihy : | Schematizmus slovenských katolíckych diecéz, SSV Trnava, 1978 |
| Skratka knihy : | Schem78 |
| Strany : | 196 |
| Poradie : | 20980 |
| Citát : | Mišík Mikuláš, n. 25. 11. 1907 v Prievidzi, o. 27. 4. 1930, kapl. Hronec, 1932 kapl. N. Baňa, 1934 kapl. Vrútky, 1935 kapl. Zvolen, 1936 spr. f. Šimonovany, 1938 kult. ref. SSV Trnava, 1946 spr. f. Handlová, člen Consilii a Vigilantia, 1951 okr. dekan, 1954 spr. f. Kláštor p. Zn., 1965 spr. f. Zvolen, 1970 examin. trien. et prosynod., 1975 t. kanonik, 1978 n. o. v Prievidzi. |
| Číslo záznamu : | 41319 |
| Meno kňaza : | Mišík, Mikuláš |
| Pcmeno kňaza : | misikmikulas |
| Číslo knihy : | 401119 |
| Názov knihy : | Schematizmus slovenských katolíckych diecéz, SSV Trnava, 1978 |
| Skratka knihy : | Schem78 |
| Strany : | 528 |
| Poradie : | 55740 |
| Citát : | Mišík Mikuláš, kanonik, dekan vo Zvolene od 1. VII. 1978. n.o. |
| Číslo záznamu : | 61059 |
| Meno kňaza : | Mišík, Mikuláš |
| Pcmeno kňaza : | misikmikulas |
| Číslo knihy : | 4661 |
| Názov knihy : | Július Pašteka a kol.:Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava: LÚČ, 2000. |
| Skratka knihy : | lexikon |
| Strany : | 940-941 |
| Poradie : | 15100 |
| Citát : | MIŠÍK, Mikuláš (*25.11. 1907 Prievidza - +29.12. 1981, poch. v Prievidzi) -kanonik, historik, publicista. Základnú školu a gymnázium absolvoval v rodisku (1926), teológiu študoval v Banskej Bystrici (1926-1930), za kňaza bol vysvätený 17.4.1930. Ako kaplán pôsobil v Hronci (1930-1932), v Novej Bani (1932-1934), vo Vrútkach (1935), vo Zvolene (1936), ako farár v Šimonovanoch (dnes časť Partizánskeho, 1937), ako kultúrny referent a vedúci vydavateľského oddelenia Spolku sv. Vojtecha v Trnave (1938-1946), ako farár v Handlovej (1938-1939, 1946-1954), v Kláštore pod Znievom (1954-1965), vo Zvolene (1965-1978); dekan, člen diecéznej skúšobnej komisie z cirkevných dejín, čestný kanonik Banskobystrickej kapituly (1975). Od r.1978 žil na odpočinku v rodisku. Už od ranej mladosti sa venoval národnej histórii Slovenska, dejinám Banskobystrickej diecézy, regionálnej histórii Prievidze a Kláštora pod Znievom, osídleniu Hornej Nitry a Zvolena. Prvú publikáciu vydal už ako bohoslovec pod názvom Husiti na Slovensku (1928); vzbudila veľkú pozornosť, ale aj kritiku zo strany nekatolíkov (prácu pôvodne poslal na súbeh Matice slovenskej, 1927). Rovnakú tematiku spracoval aj v brožúrke Prievidza v dobách husitských (1930). Na súbeh Matice slovenskej poslal r.1935 prácu Dejiny Prievidze do roku 1848, ktorá získala druhú cenu. Monografia Prievidza po prepracovaní a doplnkoch vyšla až oveľa neskôr (1971). Napísal stať Všeobecné dejiny Kláštora pod Znievom do publikácie Zniev a okolie (1963), spoluautorsky sa podieľal na Pamätnici znievskeho gymnázia (1970). Prispieval do časopisov, novín a zborníkov, vo svojich príspevkoch sa javil ako uvedomelý národovec, obhajoval záujmy slovenského národa a Cirkvi v kultúrnohistorickej a politickej oblasti. V regionálnom časopise Náš kraj (1928-1929) uverejnil články výlučne z dejín Prievidze. V novinách Slovák (1928-1929, 1938) obhajoval svoje dielo Husiti na Slovensku (pred kritikou v Slovenskom denníku a v Slovenských pohľadoch) a uverejnil tu aj svoju reč na bratislavskej tryzne za Andreja Hlinku. Najčastejšie publikoval v časopise Kultúra (1931-1944); vo svojich príspevkoch sa zaoberal napríklad vznikom Banskobystrickej diecézy a jej biskupmi, venoval sa dejinám Prievidze, recenzoval odborné práce o histórii Poruby pri Prievidzi, uverejnil spomienkový článok o živote a diele kremnického historika-archivára Michala Matunáka, historickú štúdiu o poslednom doznievaní snáh zástancov češtiny ako spisovného jazyka na Slovensku, nekrológy katolíckych kňazov-národovcov Jána Longauera, Pavla Hermana a Jozefa Kačku, úvahu o novozriadenej rímskokatolíckej bohosloveckej fakulte v Bratislave, úvodníky o podiele slovenského katolicizmu na vzniku prvej Slovenskej republiky a o oprávnenosti politickej činnosti katolíckeho kléru, článok o štruktúre Katolíckej akadémie a o jej stanovách, o novom školskom zákone pre ľudové školy na Slovensku, o otázke slovenskej myšlienky v osobných sporoch rímskokatolíckeho a gréckokatolíckeho kléru na východnom Slovensku, o vývine cirkevného práva na území Slovenska od najstarších čias po 40. roky 20. storočia. V 20. a 30. rokoch prispieval aj do ďalších časopisov - Rozvoj, Rodobrana, žitavský krajový časopis Náš priateľ, Časopis slovenských katechétov, Duchovný pastier, do ktorého prispieval aj neskôr (1953-1955). V Sborníku literárno-vedeckého odboru Spolku sv. Vojecha (r.2, 1935) publikoval stať Banskobystrickí bohoslovci v slovenskom národnom živote. V zborníku Apoštoli Slovienov (1963) publikoval štúdiu Politické a cirkevné postavenie Veľkej Moravy pred príchodom Cyrila a Metoda. V Historickom sborníku kraja (r.21, 1965, 1967, 1968) uverejnil štúdie o osídlení Hornej Nitry, o mestských výsadách Prievidze a o osídlení Zvolena. Vydával a redigoval miestny časopis v Handlovej List farníkom (1938-1939); ako vedúci vydavateľstva Spolku sv. Vojtecha prechodne redigoval časopisy Kultúra (1940) a Katolícke kázne. Bol členom Slovenskej historickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied. VOJTECH ŠARLUŠKA |
| Číslo záznamu : | 62843 |
| Meno kňaza : | Mišík, Mikuláš |
| Pcmeno kňaza : | misikmikulas |
| Číslo knihy : | 1066184 |
| Názov knihy : | Peter Múčka:História farností Dekanátu Partizánske. 2021. |
| Skratka knihy : | Part |
| Strany : | 89 |
| Poradie : | 470 |
| Citát : | Prof. Mikuláš Mišík, kanonik, nar. sa 25.11.1907 v Prievidzi, otec Ján (kováč), matka Mária Schnirczová, otec padol v I. svet. vojne, po smrti matky (1919) sa ocitol v sirotinci v BB, ord. 27.4.1930, kaplán v Hronci, od 1.11.1932 v Novej Bani, 1933 absolvoval kvalifikačné skúšky profesora na vyučovanie náboženstva v stredných školách, od 1.5.1935 kaplán vo Zvolene, potom vo Vrútkach, od 1.10.1936 SF v Šimonovanoch, 1937 farár, 30.9.1939 sa fary zriekol a stal sa kultúrnym referentom Spolku sv. Vojtecha v Trnave, od februára 1942 farár v Podkoniciach, v roku 1946 SF v Handlovej, súčasne v rokoch 1951 - 1954 bojnický dekan, 1954 SF Kláštor pod Znievom, od 1.10.1965 do 1978 SF a farár vo Zvolene, čestný kanonik Banskobystrickej kapituly (1975). Ako kňaz sa stával tŕňom v oku mocných, ktorí mu spôsobovali nemalé príkoria, najmä v Handlovej. Od roku 1978 dôchodca, zomrel v Bojniciach 29.12.1981, pochovaný v rodisku. Na náhrobnom kameni má nápis: Odhaľoval dejiny národa, aby slúžili budúcnosti. Zaujímal sa o históriu, politiku, rád komunikoval s ľuďmi, bol považovaný za jedného z najlepších historikov z radov katolíckeho kňazstva. Je autorom viacerých historických prác: Husiti na Slovensku, Prievidza v dobách husitských, Dejiny Prievidze do roku 1848...., publikoval v mnohých časopisoch, zborníkoch, bol členom Slovenskej historickej spoločnosti pri SAV (od 1967), v rokoch 1939 - 1945 člen správy Slovenského rozhlasu. Presne v deň jeho 100. výročia narodenia bola diecéznym biskupom Mons. Rudolfom Balážom odhalená na prievidzskej fare pamätná tabuľa tejto významnej osobnosti a vzápätí magistrát pomenoval jednu ulicu v Prievidzi jeho menom. |