logo
Dominikánsky knižný inštitút
bannermaria

Historický schematizmus slov. farností


Citáty ku kňazovi:
Číslo záznamu : 29559
Meno kňaza : Markus, Jozef
Pcmeno kňaza : markusjozef
Číslo knihy : 907730
Názov knihy : Zarevúcky, Anton: Katalóg kňazov banskobystrického biskupstva. Badín 1969, rukopis
Skratka knihy : Zar2
Strany : 127
Poradie : 9830
Citát : Markuš Imrich
N. 31.X.1835 v Brezne, o. 1858. Ako diakon bol aktuárom, 1860 prefekt sem. 1861 supl. prof. VŠB, 1862 archivár BÚ, 1865 farár v Ľubietovej, 1885 prosyn. examinátor, 1900 D. Z. 22.VI.1902. – Patril ku obrodeneckej inteligencii. Praktizoval bratské spolunažívanie s väčšinou evanjelickou v Ľubietovej, preto bol obľúbeným človekom.

Číslo záznamu : 31070
Meno kňaza : Markus, Jozef
Pcmeno kňaza : markusjozef
Číslo knihy : 907734
Názov knihy : Zarevúcky, Anton:Katalóg zosnulých duchovných pastierov, Badín 1985, rukopis
Skratka knihy : Zar3
Strany : 63
Poradie : 5050
Citát : Markus Jozef
N. 31.10.1835 v Brezne. O. 1858. Ako diakon aktuár. 1860 prefekt sem. 1861 supl. prof. VŠB, 1862 archivár BÚ, 1865 F v Ľubietovej, 1885 PRE, 1900 D. Z. 22.6.1902.
Patril ku obrodeneckej inteligencii. Bratsky nažíval s evanj. väčšinou v Ľubietovej. Bol obľúbený človek.

Číslo záznamu : 60953
Meno kňaza : Markus, Jozef
Pcmeno kňaza : markusjozef
Číslo knihy : 4661
Názov knihy : Július Pašteka a kol.:Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava: LÚČ, 2000.
Skratka knihy : lexikon
Strany : 890-882
Poradie : 14040
Citát : MARKUS (Markusz, Markuš), Jozef (* 31.10.1835 Brezno -+ 23.6.1902 Ľubietová, okr. Banská Bystrica)-pedagóg, archivár, kustód zbierok Matice slovenskej.
Pochádzal z rodiny lesného úradníka. Po absolvovaní gymnázia študoval teológiu v Banskej Bystrici (1853— -1855) a ako chovanec Pázmanea pokračoval na teologickej fakulte vo Viedni (1855-1857). Peňažne prispel spolu s inými Slovákmi, poslucháčmi teológie vo Viedni, na biskupstvo v Patná pre biskupa Atanáza Zubera (1855). V časopise Cyrill a Method uverejnil článok a listy z Viedne (1856). Po kňazskej vysviacke (1858) bol najprv úradníkom-zapisovateľom biskupského úradu v Banskej Bystrici (1857-1859), potom ceremoniárom biskupa Štefana Moysesa (do r.1860), profesorom teológie a prefektom seminára v Banskej Bystrici (1861-1865), súčasne archivárom biskupstva (od r.1862) a kustódom zbierok Matice slovenskej. R.1865 sa stal farárom v Ľubietovej a r.1900 dekanom. Bol národne uvedomelým činiteľom a spoluzakladateľom Matice slovenskej. Na jej prvom valnom zhromaždení v auguste 1863 ponúkol Š. Moyses biskupskú rezidenciu v Banskej Bystrici pre matičné knihy a zbierky, kým si Matica nepostaví vlastnú budovu. Na jeho návrh za kustóda matičných zbierok zvolili J. Markusa. Vďaka nemu Výbor Matice slovenskej vyzval v Pešťbudínskych vedomostiach darcov, aby k darom pripájali aj zoznamy zaslaných predmetov, pretože sa často nevedelo, odkiaľ darované predmety pochádzajú alebo kde boli nájdené. Zaviedol zápisnicu darov pre múzeum; zachovali sa jej dva zväzky pod názvom Zápisnica A-B darov pre Maticu slovenskú v rozličných látkach v rokoch 1863-1865 (Archív Matice slovenskej v Martine, fond Matica slovenská I. 1863— -1875). Prvý zväzok obsahuje zbierky pod písmenami A-E, druhý zväzok zbierky pod pímenami F-H. Prvú časť zápisnice písal J. Markus; je tam 3131 poradových čísel. V knihe zaviedol rubriky: bežné poradové číslo, deň prijatia daru, predmet a meno darcu. Spočiatku nerozlišoval druhy predmetov a do knihy ich zapisoval priebežne (1863-1864), neskôr ich začal triediť a zapisovať do jednotlivých skupín (1864-1865), ako boli uverejňované v Letopise Matice slovenskej. Martin Hamuljak daroval Matici slovenskej svoju vlastnú odbornú knižnicu (obsahovala uhorské dejiny, kultúrnohistorické knihy o Slovanoch v Uhorsku). Markus podal správu Výboru Matice slovenskej, že Hamuljakovu knižnicu Matica už kompletne prevzala (január 1865). Spolu s Michalom Chrástkom ju prvotne spracoval, tak ako aj knižnicu Michala Rešetku. V súvislosti s odchodom za farára do Ľubietovej sa zriekol funkcie kustóda matičných zbierok; jeho nástupcom sa stal profesor a matičný činiteľ v Banskej Bystrici F. V. Sasinek (august 1865). Potom ako farár v Ľubietovej uverejnil v časopise Slovesnosť (r.4, 1865) list z archívu ľubietovskej farnosti z r.1692: Juraj Benkovič v ňom odpovedá svojmu učiteľovi, ktorý ho žiadal, aby v Ľubietovej konal bohoslužby v nemeckom jazyku.
VOJTECH ŠARLUŠKA