Historický schematizmus slov. farností
Citáty ku kňazovi:
| Číslo záznamu : | 42677 |
| Meno kňaza : | Magin, Ján Baltazár |
| Pcmeno kňaza : | maginjanbaltazar |
| Číslo knihy : | 556617 |
| Názov knihy : | Schematismus cleri dioecesis Nitriensis pro anno a Christo nato 1836 |
| Skratka knihy : | NS1836pom |
| Strany : | 139-154 |
| Citát : | Magin, Joannes - kňaz pôsobiaci v Nitrianskej diecéze, bol farárom vo farnosti: Dubnica nad Váhom, Košeca, Jarok, pred rokom 1836. |
| Poznámka DKI : | Údaje vyhľadané na stránkach 139-154 |
| Číslo záznamu : | 60909 |
| Meno kňaza : | Magin, Ján Baltazár |
| Pcmeno kňaza : | maginjanbaltazar |
| Číslo knihy : | 4661 |
| Názov knihy : | Július Pašteka a kol.:Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava: LÚČ, 2000. |
| Skratka knihy : | lexikon |
| Strany : | 855-856 |
| Poradie : | 13600 |
| Citát : | MAGIN, Ján Baltazár (* 6.1.1681 Vŕbové, okr. Piešťany -+27.3.1734 Dubnica nad Váhom, okr. Ilava, poch. v krypte tamojšieho kostola) - kanonik, básnik, apologéta. Teológiu študoval vo Viedni v Pázmaneu, za kňaza ho vysvätili r.1706. Potom pokračoval v teologických štúdiách na Viedenskej univerzite a r. 1708 dosiahol hodnosť bakalára. Od r.1709 bol farárom v Iregu (dnes Jarok, okr. Nitra) a od r.1712 v Košeci. R.1718 vstúpil do Spoločnosti Ježišovej a začal noviciát v Trenčíne. R.1719 sa však vrátil do pastorácie a stal sa farárom v Dubnici nad Váhom. R.1730 ho vymenovali za cenzora tlačiarne v Púchove, r.1731 za titulárneho kanonika Nitrianskej kapituly. Bol znalcom cirkevného i svetského práva. Ako kanonik sa pravidelne zúčastňoval súdnych pojednávaní v Trenčianskej stolici. Zaoberal sa aj antickou vzdelanosťou a literatúrou. Sám napísal niekoľko latinských básní. Z nich je známy veršovaný náhrobný nápis z r.1725 na kamennom epitafe Štefana Dubnického (1675-1725). R.1729 zložil podľa vzoru Virgíliových Bukolík latinskú báseň na počesť trenčianskeho župana Jozefa Ilešháziho - Carmen nuptiale (Svadobná pieseň). Zachovala sa v rukopise a v našom storočí vyšla v slovenskom preklade - Ekloga (Bratislava 1981). Jeho najvýznamnejším dielom bola prvá národná obrana Slovákov - Murices nobilissimae et novissimae diaetae Posoniensis scriptori sparsi, sive Apologia pro inclyto comitatu Trenchiniensi ejusdemque nominis civitate conscripta adversus calumnias (Ostré námietky, namierené proti autorovi Slovutného posledného snemovania bratislavského alebo Obrana slávnej Trenčianskej stolice a mesta tohože mena). Práca vznikla už r. 1723, ale tlačou vyšla až r.1728 v Púchove. Napísal ju z poverenia trenčianskej šľachty, duchovenstva a meštianstva. Bola to polemická odpoveď na hanlivý spis trnavského profesora práv Michala Ben-číka (1670-1728) Novissima diaeta nobilissima princi-pis, statuumque et ordinum inclyti regni Hungariae (Slávnostné posledné snemovanie za účasti panovníka a stavov slávneho uhorského kráľovstva, 1722). Formou dialógu medzi domácim pánom Gnorimednopoliprostatom a jeho návštevníkmi Gnorimenom a Poliphilom v nej rozvinul myšlienky o starobylosti, význame a dávnych slobodách mesta Trenčín, o rozšírení slovanského jazyka, slávnej minulosti a autochtónnosti Slovanov a Slovákov v Uhorsku, ako aj o cyrilo-metodskej tradícii. S oduševnením písal o pohostinnosti, s ktorou Slováci prijali na svoje územie Maďarov. Zdôrazňoval, že Slováci sú rovnoprávnym uhorským stavovským národom a majú také isté práva ako Maďari. Nesúhlasil so stotožňovaním pojmov Uhor a Maďar. Ako prvý poukázal na etnickú celistvosť slovenskej národnosti a vymedzil jej územie i hranice. Odmietal akýkoľvek šovinizmus. V diele zachytil vývinové smery národnostných pohybov a slovenského národného uvedomovania v období baroka. Hoci vychádzal zo stanovísk Trenčianskej stolice, jeho dielo vyznievalo ako celoslovenská obrana. Opieral sa o vedeckú literatúru (čerpal zo súvekých prác českých historikov a kronikárov), ale aj o Sväté písmo. Táto národná obrana našla plodnú odozvu. Jeho teórie o autochtónnosti Slovákov širšie rozviedol r.1733 jezuita Samuel Timon v diele Imago antiquae Hungariae (Obraz dávneho Uhorska). Viaceré historické a biografické údaje z Maginovej práce prevzal Anton Bernolák do svojho spisu Dissertatio philologicocritica de literis Slavorum (Jazykovednokritická rozprava o slovenských písmenách, Bratislava 1787). Celé state prebral do svojej práce Compendiata história gentis Slavae (Krátke dejiny slovenského národa, Trnava 1793) Juraj Fándly. Spomínaná literárna obrana svojou závažnosťou a slovenským i celoslovanským vyznaním zaujala významné miesto v procese formovania národného povedomia. Ovocím dôkladného štúdia klasických, humanistických a súvekých autorov bolo Maginovo latinské dielo Tractatus theologici et philosophici (Teologické a filozofické rozpravy). Práca ostala v rukopise, na konci 18. storočia sa pravdepodobne stratila. Kánonická vizitácia z r.1766 ešte uvádzala tento rukopis v zozname farských kníh. Lit.: Bagin, A.: Vybrané kapitoly zo slovenských cirkevných dejín. Bratislava - Trnava 1980, s.73-75; Tibenský, J.: Chvály a obrany slovenského národa. Bratislava 1965, s . 8 , 9 , 4 7 , 7 3 , 7 5 , 8 6 , 9 0 , 9 1 ,9 5 , 9 7 , 99, 142, 159, 330, 3 8 6 - 3 8 8 . ĽUBOMÍR V. PRIKRYL |
| Číslo záznamu : | 62220 |
| Meno kňaza : | Magin, Ján Baltazár |
| Pcmeno kňaza : | maginjanbaltazar |
| Číslo knihy : | 479006 |
| Názov knihy : | Bagin Anton: Vybrané kapitoly zo slovenských cirkevných dejín. SSV 1980 |
| Skratka knihy : | Bagin |
| Strany : | 74-75 |
| Poradie : | 380 |
| Citát : | MAGIN, Ján Baltazár Pôvodca prvej literárnej obrany Slovákov a Slovanov. Narodil sa 6. januára 1681 vo Vŕbovom pri Piešťanoch. Teologické štúdiá absolvoval vo Viedni, kde dosiahol bakalaureát z teológie. Za kňaza ho vysvätili roku 1706 a od 24 novembra 1709 bol správcom novozaloženej fary v Jarku pri Nitre. V roku 1712 prešiel na faru v Košeci pri Ilave, ktorej sa zriekol a 5. januára 1718 vstúpil do Spoločnosti Ježišovej. Krátko zotrval v noviciáte v rehoľnom dome v Trenčíne. V januári 1719 sa vrátil do pastorácie a 16. apríla v tom istom roku prevzal faru v Dubnici nad Váhom, kde zomrel 27. marca 1735. Pochovaný je v krypte tamojšieho kostola. Ako dubnický farár sa venoval s pozoruhodnou horlivosťou práci na duchovnom i hmotnom povznesení poddaného ľudu. Zachované archiválie nám podávajú verný obraz o každodenných starostiach a námahách tohto „muža veľkej učenosti a veľkej rozvahy”, ako ho výstižne charakterizoval významný bernolákovec Andrej Mésároš. Magin hneď po príchode do Dubnice sústredil pozornosť na starobylý gotický chrám sv. Jakuba. Postupne obnovil a doplnil jeho vnútorné zariadenie a usiloval sa čo najviac povzniesť chrámový spev a hudbu. Nový organ v dubnickom kostole postavil kremnický majster Martin Zorkovský. Na veľké sviatky pri slávnostných bohoslužbách zaviedol Magin aj orchestrálnu chrámovú hudbu. Uý v prvých rokoch pobytu v Dubnici nad Váhom pozorne sledoval každodenný život tamojšieho ľudu. Rázne vystúpil proti verejným pohoršeniam, neúnavne povzbudzoval, napomínal a poučoval a vytrvalou agilitou i príkladným osobným životom dvíhal celkovú mravnú úroveň ľudu. Neobyčajnú rozvahu ukázal Magin, pri obrane svojich farníkov proti prechmatom bezcitného správcu dubnického kaštieľa. Písomne i osobne zakročoval a smelo sa zastával nespravodlivo prenasledovaných, ba neraz im poskytol azyl vo svojom skromnom príbytku, starej drevenej farskej budove. Magin obracal pozornosť aj na súčasné verejnopolitické pomery a usilovne čítal širšie spoločenské otázky. Oboznámil sa s obdivuhodne početnou starou i novšou literatúrou. Už na štúdiách vo Viedni si zaobstaral viaceré knihy a v pastorácii si stále dopĺňal vlastnú bibliotéku. Andrej Mésároš spomína, že Magin zanechal pre farskú knižnicu „premnohé knihy". Ovocím dôkladného štúdia klasických, humanistických i súčasných autorov bolo Maginovo latinské dielo Tractatus Theologici et Philosophici (Teologické a filozofické rozpravy), ktoré zostalo v rukopise a pravdepodobne koncom 18. storočia sa stratilo. (Kanonická vizitácia z roku 1766 ešte uvádza Maginov rukopis v zozname farských kních.) Magin pre jeho učenosť a široký rozhľad poverili slovenské stavy Trenčianskej stolice, aby ich hájil pred útokmi vzrastajúceho maďarského šľachtického nacionalizmu. Szatmársky mier (1711) zaručil uhorskej šľachte politické práva, stavovskú samostatnosť a stavovské výsady. Neobyčajne priaznivé okolnosti umožnili dotvoriť koncepciu feudálneho uhorského stavovského štátu. Zároveň značne vzrástlo sebavedomie maďarskej šľachty, ktorého silnejúci tlak smeroval najprv proti nemaďarským národnostiam v Uhorsku a neskôr aj proti Viedni. Maďarská šľachta potrebovala ideologickú historickoprávnu sústavu, aby tak podložila svoje snahy o presadenie vlastnej nadradenosti v Uhorsku. Takúto sústavu vytvoril Michal Bencsik, profesor uhorského práva na trnavskej univerzite, a preložil ju vo svojom spise Novissima dieta nobilissima principis, statuumque et ordinum inclyti regni Hungariae (Slovutné posledné snemovanie panovníka a stavov slávneho uhorského kráľovstva, Trnava 1722). Bencsik venoval svoju publikáciu uhorskému snemu i maďarskej šľachte. V tendenčnej publikácii sa Bencsik zaoberal otázkami uhorského verejného práva, ďalej venoval pozornosť privilégiám kráľovských miest v Uhorsku, pričom v zaujatosti a zlomyseľnosti išiel tak ďaleko, že ironizoval postavenie Trenčanov, Slovákov a Slovanov - potomkov Svätopluka, ktorý vraj za bieleho koňa zapredal svoju krajinu. Trenčín je podľa názoru Michala Bencsika len málovýznamným mestečkom s obmedzenými slobodami a Slováci sú len kolonistami, nie pôvodnými obyvateľmi Uhorska. Bencsik zámerne použil pokrivené historické údaje proti slovenskému mešťanstvu i slovenskej šľachte. Na bratislavskom sneme boli prítomí zástupcovia Trenčianskej stolice, ktorých Bencsikov urážlivý spis priamo pobúril. Už začiatkom roku 1723 sa zišli na partikulárnej kongregácii v Ilave a rozhodli, že Bencsikovi odpovedia verejnou obranou. O zostavenie pádnej Apológie požiadali dubnického farára Jána Baltazára Magina. Magin v spise Murices Nobilissimae et novissimae diaetae Posoniensis scriptori sparsi, sive Apologia (Ostré námietky, namierené proti autorovi Slovutného posledného snemovania bratislavského alebo Obrana, Púchov 1728) temperamentne a s pozoruhodným aparátom polemizoval s Michalom Bencsikom, opierajúc sa o rozličných antických, humanistických i súvekých autorov. Svoju prácu spestril veršami, prísloviami i slovnými hračkami a vo forme dialógu hovoril o starobylosti, význame a dávnych občianskych výsadách slobodného kráľovského mesta Trenčína. Potom písal o mohutnosti Slovanov, o pôvode ich mena, o ich najstaršej spisovej reči, o starobylosti a autochtónnosti Slovanov a Slovákov v Uhorsku, o ich slávnej minulosti a cyrilometodovskej tradícií. Slováci a ostatní Slovania, bývajúci v Uhorsku, nie sú bezprávnymi poddanými, ale rovnoprávnymi občanmi uhorského štátu. Magin predstavil Slovákov ako rečové a etnicky jednotný celok s jednotným pomenovaním a zároveň určil aj ich územie a etnické hranice. Bájku o bielom koni pokladal za výmysel uhorských dejepiscov, pretože iní autori, najmä českí, moravskí a poľskí o tom vôbec nepísali. Naproti tomu vyslovil názor, že Svätopluk prijal Maďarov pohostinne a obdaroval ich, ale oni ho oklamali a nakoniec olúpili o kráľovstvo. Ján Baltazár Magin vo svojom diele prekonal danú úlohu a svoj pôvodný zámer. Jeho Apológia dostala celoslovanský a slovenský ráz. Maginove uzávery a úvahy sa dotýkali širších slovanských a slovenských záležitostí, strácali úzky obmedzený triedny charakter. Okrem všeobecných historických údajov Apológia skúmala etnické počiatky Slovanov, odvolávala sa na značnú zemepisnú rozšírenosť a početnosť Slovanov, vykladala pôvod ich mena od „slávy", rozprávala o cyrilometodovskom diele (o slovenskej liturgii) a otvorene pranierovala šovinistické snahy: „Nemožno schvaľovať ani to" - píše Magin v Apológii - „že mnohí prepiatym národným duchom vedení ... násilne vyhľadávajú osobitné dôkazy pre slávu svojho ľudu, z ich zrážok vznikajú neraz nezmieriteľné zvady a trpké prieky." Autor v snahe vyvrátiť tzv. podmaniteľskú teóriu zo strany Maďarov pri obrane politickej rovnoprávnosti Slovákov v Uhorsku položil základy novej ideovej sústavy, teórie o pohostinnom prijatí Maďarov na naše územie. Túto teóriu širšie rozviedol profesor Košickej akadémii Samuel Timon, rodák z Turčianskej Turnej, v spise Imago antiquae Hungariae (Obraz dávneho Uhorska, Košice 1733). Maginovo dielo našlo plodnú ozvenu aj v radoch bernolákovcov. Anton Bernolák vo svojom spise Dissertatio philologicocritica de literis Slavorum (Jazykovo-ednokritická rozprava o slovenských písmenách, Trnava 1787) uvádza viaceré historické a bibliografické údaje podľa Maginovej Apológie a Juraj Fándly prevzal priamo celé state z Maginovej literárnej obrany a použil ich pri zostavení latinského diela Compendiata historia gentis Slavae (Krátke dejiny slovenského národa, Trnava 1793). Literárna obrana Jána Baltazára Magina vzhľadom na svoju závažnosť a slovanské i celoslovenské vyznanie zaujala významné miesto v procese formovania národného povedomia. |
| Číslo záznamu : | 65848 |
| Meno kňaza : | Magin, Ján Baltazár |
| Pcmeno kňaza : | maginjanbaltazar |
| Názov knihy : | Bošanský, Martin. Vitae Canonicorum Nitriensium. Nitra 2021. |
| Skratka knihy : | Bosansky2021 |
| Strany : | 75 |
| Poradie : | 3150 |
| Citát : | Magin Ján Baltazár. Narodil sa 6.1.1681 vo Vrbovom. Teológiu študoval vo Viedni bývajúc v Pázmáneu. Farárom bol v Jarku (1709 — 1712) a Košeci (1712 — 1718). Následne (1718 — 1719) bol v noviciáte u jezuitov, odkiaľ sa kvôli zdravotným problémom vrátil a stal sa farárom v Dubnici nad Váhom. R. 1731 bol menovaný za čestného kanonika. Jeho latinské dielo Obrana slávnej Trenčianskej stolice (Púchov 1723) zohralo veľkú úlohu v národno-uvedomovacom procese. Zomrel 27.3.1735; pochovaný bol v krypte dubnického kostola. |