Historický schematizmus slov. farností
Citáty ku kňazovi:
| Číslo záznamu : | 29169 |
| Meno kňaza : | Chrástek, Michal |
| Pcmeno kňaza : | chrastekmichal |
| Číslo knihy : | 907730 |
| Názov knihy : | Zarevúcky, Anton: Katalóg kňazov banskobystrického biskupstva. Badín 1969, rukopis |
| Skratka knihy : | Zar2 |
| Strany : | 82 |
| Poradie : | 5930 |
| Citát : | Chrástek Michal N. 29.V.1825 v N. Meste n/V., o. 1851, kaplán v Handlovej, 1851 redaktor „Cyrila a Metoda“, 1852 prefekt sem. 1854 prof. VŠB a karát väznice, 1863 AS, 1868 farár vo Sv. Kríži, 1869 D, 1896 v. v. Z. 28.VI.1900, pochovaný vo Sv. Kríži. Národný buditeľ. Literárne činný národne aj nábožensky. |
| Číslo záznamu : | 30896 |
| Meno kňaza : | Chrástek, Michal |
| Pcmeno kňaza : | chrastekmichal |
| Číslo knihy : | 907734 |
| Názov knihy : | Zarevúcky, Anton:Katalóg zosnulých duchovných pastierov, Badín 1985, rukopis |
| Skratka knihy : | Zar3 |
| Strany : | 41 |
| Poradie : | 3310 |
| Citát : | Chrástek Michal N. 29.5.1825 v N. Meste N /Váhom. O. 1851. K v Handlovej, 1851 redaktor čas. „Cyrill a Method“. 1852 prefekt sem. 1854 prof. VŠB v BB A kurát väznice, 1863 AS, 1868 F v Žiari n/Hr. 1869 D, 1896 n. o. Z. 28.6. 1900. Poch. je na novom cint. v Žiari n /Hr. Pochádza z remeselníckej rodiny. Otec Peter, obuvník, matka Barbora r. Nanulčíková. Rodičia vynaložili veľkí úsilie, aby syn mohol študovať. ZŠR, gymn. v Trnave, Ostrihome, Segedíne a Jágri. VŠB v BB a v Pázmáneu vo Viedni. Keďže mal nadanie na literárnu činnosť, Moyzes ho poveril redigovaním časopisu, čo bolo popredné miesto na poli šírenie sloven. slova. Pracoval aj na iných bázach kultúrneho života v BB. Stál pri kolíske zakladajúcej sa MS a stal sa jej prvým tajomníkom. R. 1865 kandidoval za mesto Zvolen za poslanca, ale neúspešne. Keď sa stal v Žiari F, zanechal literárnu činnosť a venoval sa len duchovným povinnostiam. Zredigoval s Jánom Čiernym I. zv. slov. nár. piesní, povestí a prísloví, hier, obyčajov a pod. Prispieval do Riegrovho náučného slovníka o slov dejateľoch a bol spolupracovníkom Radlinského pri vydávaní kazateľských príručiek. |
| Číslo záznamu : | 59644 |
| Meno kňaza : | Chrástek, Michal |
| Pcmeno kňaza : | chrastekmichal |
| Číslo knihy : | 4661 |
| Názov knihy : | Július Pašteka a kol.:Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava: LÚČ, 2000. |
| Skratka knihy : | lexikon |
| Strany : | 558-559 |
| Poradie : | 9330 |
| Citát : | CHRÁSTEK, Michal (* 29.5.1825 Nové Mesto nad Váhom - + 28.6.1900 Žiar nad Hronom) - literárny historik, bibliograf, redaktor. Narodil sa v rodine obuvníka, ľudovú školu vychodil v rodisku, gymnázium v Trnave, Ostrihome a v Jágri (1843-1844). Teológiu študoval v Banskej Bystrici (1844-1846) a v Pázmaneu vo Viedni (1846-1850). Ako študent trávil od r.1846 školské prázdniny u farára Michala Rešetku v Hornej Súči, kde pracoval v jeho bohatej knižnici, čo malo rozhodujúci význam pre jeho ďalšie smerovanie. Tu mal na Veľkonočnú nedeľu r.1851 aj svoje kňazské primície. Ako kaplán pôsobil osem mesiacov v Handlovej, od r.1851 pracoval v Moysesovej biskupskej kancelárii v Banskej Bystrici ako konzistoriálny notár, prosynodálny examinátor a konzistoriálny radca. V.r.1852-1854 redigoval týždenník Cyrill a Method. R.1854 sa stal profesorom cirkevného práva a dejín v banskobystrickom seminári. R.1856 zložil na Peštianskej univerzite predpísané skúšky na vyučovanie maďarčiny. Aktívne sa zapájal aj do národného hnutia, r.1861 bol členom slovenskej delegácie, ktorá predložila panovníkovi vo Viedni memorandové požiadavky. Patril medzi zakladateľov Matice slovenskej, bol jej tajomníkom (1863-1869) i redaktorom Letopisu Matice slovenskej (1864-1865). Od r.1868 až do odchodu na odpočinok (1896) pôsobil ako farár v Žiari nad Hronom. — Prvé uverejnené príspevky v Orie tatránskom (r.3,1847/48) mali publicistický ráz a dokumentovali autorov príklon k Štúrovej slovenčine. Jeho ďalšia aktivita sa však uberala iným smerom. Zaslúži si pozornosť predovšetkým ako priekopník slovenskej bibliografie. Jeho hlavné dielo z tejto oblasti Dejiny reči a literatúry slovenskej na Slovensku, napísané v r.1847-1852, zostalo však v rukopise a Matica slovenská pripravila jeho faksi-milné vydanie až r.1872. Tlačou mu vyšiel iba Krátky prehled slovenské katolícko-cirkevné literatúry v posledním desetiletí (Cyrill a Method, 1850) a Slovenský knihopis, zahrnujúci roky 1860-1867, uverejnený v Letopisoch Matice slovenskej (1864—1868). Jeho retrospektívna bibliografia, opisujúca roky 1600-1860, zostala v rukopise. Pokúsil sa o konštituovanie bibliografie (v jeho terminológii „knihpopis") ako samostatnej vednej disciplíny a uvažoval už o koncepcii národnej bibliografie. S touto aktivitou bezprostredne súvisí jeho spolupráca s českým Riegrovým náučným slovníkom, pre ktorý v r.1860-1870 vypracoval takmer tri stovky personálnych a vecných lexikálnych hesiel z oblasti literatúry, dejín, kultúry, národopisu a ďalších vlastivedných disciplín. Výsledkom jeho zberateľskej a editorskej práce je antológia ľudovej a umelej poézie Veniec národných piesní slovenských (1862) a Zborník slovenských národných piesní, povestí, prísloví, porekadiel, hádok, hier, obyčajov a povier (1870), zredigovaný v spolupráci s E. Černým. Po odchode z Matice slovenskej sa venoval iba homiletickej tvorbe - kázňam, ktoré v r.1882-1894 uverejňoval v Kazateľni. Pri príležitosti 70. výročia jeho úmrtia Matica slovenská r. 1970 usporiadala vedecký seminár, materiály z neho vydala v zborníku Matiční deja-telia Michal Chrástek a František V. Sasinek (1972). A L E X A N D E R ŠIMKOVIČ |
| Číslo záznamu : | 62211 |
| Meno kňaza : | Chrástek, Michal |
| Pcmeno kňaza : | chrastekmichal |
| Číslo knihy : | 479006 |
| Názov knihy : | Bagin Anton: Vybrané kapitoly zo slovenských cirkevných dejín. SSV 1980 |
| Skratka knihy : | Bagin |
| Strany : | 59-61 |
| Poradie : | 290 |
| Citát : | CHRÁSTEK, Michal Priekopník slovenskej bibliografie a významný matičný pracovník. Narodil sa 29. mája 1825 v Novom Meste nad Váhom v rodine obuvníka. Základné vzdelanie získal v rodisku a stredné školy navštevoval v Trenčíne, Trnave, Ostrihome, Segedíne a Jágri. V Segedíne nadviazal priateľské styky s pravoslávnym duchovným Stamakovicom, ktorý mal bohatú knižnicu. Teológiu študoval Chrástek v Banskej Bystrici a ako pázmánista vo Viedni. Na formovanie mladého študenta mal veľký vplyv novomestský prepošt Anton Berényi, ktorý dokonale ovládal mnohé cudzie jazyky a Chrásteka vzal na cestu do Francúzska. Chrástek sa venoval počas školských rokov štúdiu cudzích jazykov a nadobudol pozoruhodné vedomosti (popri latinčine a maďarčine bola to nemčina, francúzština a sčasti angličtina a taliančina). V štyridsiatych rokoch sa pokúšal aj o poéziu (dva rukopisné zväzky) a literárnu históriu, neskôr sa však popri kňazskom a učiteľskom pôsobení venoval bibliografickej, redaktorskej a organizátorskej činnosti. Chrástek ako bohoslovec trávieval školské prázdniny u známeho bernolákovca Michala Rešetku, farára v Hornej Súči, a pomáhal mu pri vyhľadávaní a zbieraní starých slovenských rukopisov a kníh a pri diele Dejiny reči a literatúry slovenskej v Uhorsku. O spolupráci s Michalom Rešetkom informoval v Štúrovom Orle tatránskom, kde uverejnil aj príspevky o spolkoch striezlivosti. Po kňazskej vysviacke (1850) ako handlovský kaplán usilovne pokračoval v bibliografickom súpise slovenskej literatúry. Jeho Dejiny reči a literatúry slovenskej na Slovensku zostali v nedokončenom rukopise. Sú zaujímavým a vlastne prvým obsiahlejším bibliografickým súpisom (obsahujú 1010 záznamov). Týmto i niektorými ďalšími dielami sa stal Chrástek priekopníkom slovenskej bibliografie. Zaslúžil sa o vytvorenie predpokladov pre retrospektívnu bibliografiu sloveník, zaradoval do svojich bibliografií aj rukopisné práce a vo viacerých prípadoch objasnil otázku autorstva. Z ďalších bibliografických prác Michala Chrástka treba spomenúť Slovenský knihopis z rokov 1860 - 1864 a 1866 - 1868, uverejnený v Letopise Matice slovenskej a lístkovú Slovenskú bibliografiu do roku 1860 so 471 záznamami (v rukopise). V bibliografickej práci sa autor pridržiaval zásad autopsie a vedeckosti a vytvoril na ten čas pozoruhodné dielo, na ktoré neskôr nadviazal Ľudovít V. Rizner. Chrástek si uvedomoval ťažké sociálne položenie slovenského ľudu, ale bystro rozpoznal aj jeho skutočné schopnosti. Svojou činnosťou sa preto usiloval premáhať prekážky, ktoré brzdili jeho rozvoj. Veľký význam pripisoval zrušeniu poddanstva a zvýšeniu starostlivosti o ľud zo strany katolíckeho duchovenstva. Už ako bohoslovec písal Jánovi Mallému, Jánovi Palárikovi a neskôr katolíckemu Radlinskému a naliehal na nich, aby začali vydávať slovenský časopis pre katolícke duchovenstvo, ktorý by mu rozširoval obzor. Roku 1850 (15. marca) vyšlo prvé číslo Cyrilla a Methoda v Banskej Štiavnici. V nasledujúcom roku povolal biskup Moyses handlovského kaplána Chrástka poslal do Banskej Bystrice a ustanovil ho za prefekta v tamojšom kňazskom seminári a roku 1852 zveril mu redigovanie časopisu Cyrill a Method. Vo funkcii redaktora sa usiloval Chrástek predovšetkým zvýšiť úroveň časopisu. Každé číslo obsahovalo hodnotnú úvahu na náboženskú, výchovnú a národnú tému, pravidelne sa tu uverejňovala príležitostná poézia a početné boli historické články a životopisy svätých. Cennou súčasťou časopisu sa stali informácie o cirkevných udalostiach doma a vo svete a prehľady náboženskej literatúry. Jazykovú otázku riešil Chrástek osobitným referendom. Väčšina predplatiteľov sa vyslovila na štúrovskú slovenčinu, v ktorej vyšiel celý rok 1852. V nasledujúcom ročníku však na Moysesovo naliehavé želanie začal časopis vychádzať v staroslovenčine so zámerom podchytiť prispievateľov a predplatiteľov i na Morave a v Čechách. Tento zámer sa však neuskutočnil, naopak od Cyrilla a Methoda sa odvrátilo mnoho slovenských záujemcov a Palárik s Radlinským redaktora ostro kritizovali. Preto Chrástek rezignoval na ďalšie redigovanie časopisu a odporúčal do tejto funkcie Juraja Slottu. Roku 1854 sa Chrástek stal profesorom cirkevného práva a histórie na banskobystrickom teologickom učilišti a pracoval ako protokolista v biskupskej kancelárii Štefana Moysesa. O dva roky neskôr sa načas vrátil do redakcie k Slottovi a v nasledujúcom roku obidvaja uvoľnili miesto Andrejovi Radlinskému, ktorý sa na želanie odberateľov vrátil k stredoslovenčine. Chrástek vo svojich príspevkoch v časopise Cyrill a Method, spomedzi ktorých je najdôležitejší Krátky prehled Slovensko katolícko-cirkevnej literatúry v poslednom desaťletí, hodnotil homiletickú, liturgickú, biblicisticku, dogmatickú a cirkevno-historickú literatúru a osobitnú pozornosť venoval náboženskej literatúre pre ľud — katechizmom, modlitbovým knižkám, spevníkom ap. Ako pravá ruka biskupa Štefana Moysesa zúčastnil sa s ním na deputácii s Momorandom k panovníkovi do Viedne a po Moysesovom zvolení za predsedu Matice slovenskej stal sa spolu s M. Mudroňom jej tajomníkom a v rokoch 1864 -- 1869 prvým tajomníkom. Tu viedol zápisnice z rokovaní výboru, podal viacero iniciatívnych návrhov, redigoval dva ročníky Letopisu Matice slovenskej a udržiaval styk s členstvom. Prelomom v tejto aktivite bolo rakúsko-uhorské vyrovnanie a s ním súvisiaca stagnácia slovenského národného života. Toto obdobie Chrástekovej činnosti uzavrela smrť jeho ochrancu Štefana Moysesa, po ktorej sa Chrástek vzdal tajomníckej funkcie v Matici. V šesťdesiatych rokoch bol Chrástek činný aj ako podporovateľ ľudovej slovesnosti. Roku 1861 vydal Veniec národných piesní slovenských, do ktorého zaradil aj umelú poéziu s vlastnou tematikou, a podieľal sa na vydaní Sborníka slovenských národných piesní, prísloví, porekadiel, hádok, hier, obyčajov a povier (I, 1870). Takmer 300 heslami o Slovensku prispel do Riegrovho Slovníka náučného. Do šesťdesiatych rokov spadá aj viacero Chrástekových podujatí na uctenie pamiatky milénia príchodu slovanských apoštolov Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu. Jeho úcta k solúnskym bratom je zrejmá už z toho, že si dal druhé meno Cyril. Cyrilometodovská tradícia hrala dôležitú úlohu aj na stránkach časopisu Cyrill a Method. Roku 1868 sa stal Chrástek farárom vo Sv. Kríži nad Hronom a neskôr aj dekanom a škôldozorcom. Roku 1870/71 sa zúčastnil za banskobystrickú diecézu na celouhorskom katolíckom kongrese v Ostrihome a Budíne, kde predniesol reč, v ktorej obhajoval záujmy nižšieho katolíckeho duchovenstva. Vtedy žil sám v biednych pomeroch, najmä keď po neúrode a vyhorení fary vymáhali od neho veritelia peniaze, ktoré predtým obetoval na národné ciele, roku 1870 sa vedecky odmlčal. Z tohto obdobia sú známe jeho príspevky v Kazateľni (1882 - 1894) a v Osvaldovom Tovaryšstve, kde písal o Fándlym a ďalších bernolákovských činiteľoch. Roku 1896 sa utiahol na odpočinok. Zomrel 28. júna 1900 vo Sv. Kríži nad Hronom. Chrástek bol demokratického zmýšľania a zanechal po sebe výrazné stopy v bibliografii, literárnej histórii a v matičnom hnutí. |