logo
bannermaria

Historický schematizmus slov. farností


Citáty ku kňazovi:
Číslo záznamu : 27154
Meno kňaza : Čeleš, Martin, SJ
Pcmeno kňaza : celesmartinsj
Číslo knihy : 1019597
Názov knihy : Prikryl, Ľubomír Viliam: Lexikón katolíckych duchovných Žiliny. Žilina 2014 (el. text)
Skratka knihy : plv1
Poradie : 1270
Citát : Čeleš, Martin, SJ (* 23. januára 1641 Ružindol, okres Trnava – † 14. januára 1709 Blatný Potok, Sarospatak, Maďarsko) — jezuita, historik, PhDr., ThDr.
Do rehole vstúpil 10. októbra 1657. Štúdium absolvoval v Trnave a štúdium teológie absolvoval zasa na univerzitách v Štajerskom Hradci (Graz), vo Viedni a v Trnave. Vo Viedni dosiahol aj dva doktoráty, a to z filozofie (PhDr.) i z posvätnej teológie (ThDr.). Venoval sa histórii a ako univerzitný profesor pôsobil v Linci (Linz), Trnave, Štajerskom Hradci a vo Viedni. V roku 1675 – ako prvý – začal v Trnave prednášať fyziku ako samostatný predmet. Pôsobil aj ako stredoškolský profesor v štajerskom Leobene, Bratislave i v Rábe (Győr). V roku 1673 prišiel ako jeden z prvých jezuitov do Žiliny. On, P. ThDr. Ferencz Meleghy, SJ (→) a P. PhDr., ThDr. Ladislav Permay, SJ (→) sa 12. mája a v júni 1673 prihovárali Žilinčanom. Medzitým, v roku 1675, prednášal na trnavskej univerzite fyziku. V rokoch 1685 až 1688 viedol spolu s P. PhDr., ThDr. Ladislavom Permayom, SJ Žilinskú farnosť. Z poverenia ostrihomského arcibiskupa kardinála Msgr. Leopolda Kollonicha de Kollegrad (1631-1707) pôsobil v rokoch 1697 a 1698 v Ríme, a to ako uhorský spovedník. Po návrate pôsobil ako rektor kolégia v Rábe. Tam ho povstalci Ferencza II. Rákóczyho (1676-1735) zajali a odvliekli ho do Nitry, Nových Zámkov a do Mukačeva (dnes Ukrajina), kde zotrval celý rok. Napokon ho presunuli do maďarského Blatného Potoka (Sarospatak), a tam napokon zomrel.
Počas pobytu v Ríme sa zúčastnil revízie vatikánskej knižnice. V tamojších archívoch zbieral pramene k uhorským dejinám. Tam objavil dokumenty o počiatkoch kresťanstva na Veľkej Morave. Tie sa potom stali podkladom pre teóriu barokového slavizmu. Publikoval práce o dejinách Uhorska. Najvýznamnejšia z nich je jeho práca o histórii Sedmohradského biskupstva „Elucidatio historico-chronologica de episcopatu Transylvaniae“ (Historicko-chronologický pohľad na Sedmohradské biskupstvo), ktorá vyšla v roku 1702 v Ríme. Jeho ďalšie historické práce však ostali v rukopise. Keďže mal mimoriadne peknú výrečnosť, nazývali ho „uhorským Cicerónom".

Číslo záznamu : 59054
Meno kňaza : Čeleš, Martin, SJ
Pcmeno kňaza : celesmartinsj
Číslo knihy : 4661
Názov knihy : Július Pašteka a kol.:Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava: LÚČ, 2000.
Skratka knihy : lexikon
Strany : 204
Poradie : 3540
Citát : ČELEŠ (Cseles), Martin, SJ (* 23.1.1641 Ružindol, okr. Trnava + 14.1.1709 Blatný Potok, Maďarsko) -univerzitný profesor, cirkevný historik.
Do Spoločnosti Ježišovej vstúpil 10.10.1657 v Trenčíne, kde si vykonal aj noviciát (1658-1659). Po ukončení noviciátu vypomáhal pri výučbe humanitných predmetov na kolégiu v Leobene (1660). Filozofiu vyštudoval na univerzite vo Viedni (1662-1663), potom prednášal humanitné predmety a gramatiku na kolégiu v Bratislave (1664—1666). Teológiu študoval vo Viedni (1667-1670), získal doktorát filozofie a teológie. Pôsobil na univerzite v Trnave ako profesor etiky a filozofie (1673-1676), v Linci prednášal filozofiu (1677-1678), v Štajerskom Hradci (1679) a vo Viedni kazuistiku (1680-1681), v Trnave teológiu, viedol filozofickú fakultu a bol špirituálom (1682-1683), opäť účinkoval v Štajerskom Hradci ako špirituál, examinátor kandidátov a spovedník (1684-1685), v Bratislave ako rektor rehoľného domu, riaditeľ gymnázia, dekan (1686-1692), v Trnave prednášal Sväté písmo (1693), v Ríme pôsobil ako uhorský penitenciár (1694-1699), v Rábe ako rektor kolégia, špirituál a inštruktor pre tretiu probáciu (1700-1705), v Trnave zastával funkciu špirituála a examinátora kandidátov (1706), nakoniec žil na odpočinku v Užhorode. V Trnave prednášal v rámci filozofie aj prírodné vedy. Počas pobytu v Ríme zbieral v archívoch a inštitúciách pramene k uhorským dejinám. Tlačou vyšla jeho práca o Sedmohradskom biskupstve. Za výrečnosť a peknú maďarčinu ho nazývali „maďarský Cicero". Rákociho povstalci ho väznili v Nových Zámkoch, Nitre a Mukačeve. Publikované diela: Elucidatio historico-chronologica de episcopatu Transylvaniae (Historicko-chronologický pohľad na Sedmohradské biskupstvo, Rím 1702); Decennium Georgii Szécsényi metropolitae Strigoniensis (Desať rokov pôsobenia ostrihomského metropolitu Juraja Sečéniho, Trnava 1721). Rukopisy: Thesaurus bullarum brevium ecclesiae hungaricae iura privilégia históriám spectantia (Poklad krátkych búl o dejinách práv a privilégií uhorskej cirkvi, 11 zv.); Descriptio amplitudinis episcopatus Sirmiensis (Popis rozlohy Sriemskeho biskupstva).
Lit.: Lukács. L.: Catalogus generalis seu Nomenclator biographicus personarum Provinciae Austriae Societatis iesu (1551-1773) Pars I.Rím 1987, s. 196; Slovenský biografický slovník I. Martin 1986, s. 414
Lit..: Lukács, L.: Catalogus generalis seu Nomenclator biographi-cus personarum Provinciae Austriae Societatis lesu (1551-1773). Pars I. Rím 1987, s.196; Slovenský biografický slovník I. Martin 1986, s.414.
" JÚLIUS SLANÝ