logo
Dominikánsky knižný inštitút
bannermaria

Historický schematizmus slov. farností


Citáty k tejto farnosti:
Číslo záznamu : 9271
Meno farnosti : Vrútky
Pcmeno farnosti : vrutky
Názov knihy : Némethy, Ľ., Series parochiarum et parochorum archidioecesis Strigoniensis ab antiquissimis temporibus usque annum 1894, Ostrihom 1894.
Skratka knihy : nem1894
Strany : 401
Poradie : 124620
Citát : Rutka.
(Alsó-Felsó-Rutka, Vrútki.)
Olim in ADioecesi in ADtu Nitriensi. VADnali districtu unico Turóczensi. Nunc in Dioecesi Neosoliensi, ADtu Turoczensi, VADnali districtu superiori Turócensi. Antiquitus Parochia,1) nunc filia ad Szucsán. Ecclesia ad Stum Joannem Bapt. antiqua, in Felső-Rutka sita.

1675. Jun. 15. 1680. - - Viola Andreas.
1680. Apr. 16. 1682. Febr. 6. Martinkovics Franciscus.
1682. Febr. 12. 1700. - - Hieronymi Georgius.
1700. Aug. 19. - - - Borniczky Joannes.

1) Favore dominorum terrestrium 1560. reformati occuparunt parochiam, qui complures ministros intertenerunt. Historia brevis habetur in Schemat. hist. Neosol. 1876. 253.

Číslo záznamu : 27491
Meno farnosti : Vrútky
Pcmeno farnosti : vrutky
Číslo knihy : 1044033
Názov knihy : Zarevúcky, A.: Katalóg farností a kostolov banskobystrického biskupstva. Samizdat, 1976
Skratka knihy : Zar1
Strany : 353-355
Poradie : 1230
Citát : Vrútky
Založenie Vrútok sa datuje do 13. st. Za feudalizmu patrili viacerým zemianskym rodinám. Po založení košicko-bohumínskej železnice r. 1870 sa tvárnosť tejto roľníckej obce premenila na nepoznanie. /1/ Miestni obyvatelia aj so svojimi zemianskymi armálesmi ustúpili a prišli noví. Cudzinci sa sem sťahovali v hojnom počte a zakladali si nové domovy. Boli to železničiari a robotníci z opravárenských dielní, ktoré tu postavila železnica. R. 1869 mali Vrútky 915 obyvateľov, r. 1890 už 1944 a r. 1910 mali 6 292 obyvateľov.
Farnosť tu bola starobylá. Vizitátori r. 1559 a 1560 ju opisujú ako biednu, lebo zemania, ktorí by mali byt patrónmi, sa medzi sebou hašteria. Píšu, že bolo 17 zemianskych rodín. Za reformácie sa sem usalašila nová viera. Osudy farnosti boli podobné ako iných na okolí. Keď však dotácia farára sa veľmi zmenšila a nebolo ani patróna, nebolo možné udržať farára. Na začiatku 18 st. sa stali Vrútky filiálkou sučianskej farnosti. Keď sa na konci 19. st. prisťahovalectvom stále zvyšoval počet veriacich, začali sa miestni veriaci dožadovať samostatnej duchovnej správy a tak bola r. 1899 oživená farnosť. Pripojená bola Priekopa. R. 1938 Lipovec a Kľačany zo sučianskej farnosti.
Patronát. V dávnej minulosti boli patrónmi miestni zemania. Keď tí odpadli od katol. cirkvi, stratili patronátne právo a farnosť ostala bez patróna. R. 1899 bola založená cirkevná autonómna obec, ktorá sa starala o potreby farnosti.
Kostol sv. Jána Krstiteľa stojí na vyvýšenom mieste nad hradskou a brehom rieky Turca. Stojí na starom mieste bývalého kostola, pri ktorom bol v minulosti cintorín. Je postavený v novogotickom štýle. Pôdorys jeho je kríž. Svätyňa je oproti lodi vyvýšená, je polygonálna, nie veľmi hlboká. Preklenutá je sadrovou klenbou, ktorej rebrá sa zbiehajú do svorníka. V uhloch sedia na tenkých pilastroch s hlavicami. Tak isto sú konštruované aj bočné lode, takže je tu vytvorená trojica rovnako riešených priestorov. Klenba nad stredom kríženia lodí má podobu hviezdice a vytvára plytkú kupolu. Rohové partie stien, na ktorých sedí klenbe sú upravené ako pilastre na spôsob združených stĺpov s hlavicou. Klenba je krížová. Vzadu je organový chór. V priečelí je vysoká, štíhla veža, v ktorej sú štyri zvony. Okná sú vysoké, so sklomaľbou. Priestorový dojem vnútra kostola je veľkolepý, príjemný, teplý. Hlavný oltár je novogotický, drevený s reliéfnym obrazom krstu Pána v Jordáne. Bočné oltáre, do r. 1950 drevené, boli nahradené travertínovými.
Pôvod kostola. Do r. 1905 stál tu goticky kostol. /Popísaný je v Historickom schematizme z r.1876 str. 253./ Tento zbúrali a nový postavili. Náklad hradili veriaci.
Priekopa
V stredoveku bola kráľovskou osadou, patrila ku sklabinskému zámku. Z jej chotára dal vykrojiť panovník v 14. st. zemepanský majetok a daroval ho Košútovi. Tak vznikla osada Košúty, ktorá patrila ku Priekope, ale r. 1975 bola totálne zbúraná a určená novej výstavbe. V 17. st. sa dostala do držby Révayovcov. Jedna vetva rodiny bývala v Priekope. Obec začala rásť po otvorení železnice.
Kostolík sv. Kríža tu stojí. Je pekného barokového štýlu. Stojí skoro na konci obce pri potoku Hradečnica na rovinke vedľa cesty. Pôdorys má obdialníkový so zrezanými uhlami. Nad portálom je erb. Veža je drevená a v nej dva zvonky. Nemá svätyňu. Oltár je oddelený masívnym zábradlím. Steny sú zvnútra ozdobené umelým mramorom. Na oknách obdialníkového tvaru sú napodobeniny loggií. Klenba je vysoká, kupolovitá. Vzadu je vysoko umiestnený organový chór s prehýbaným murovaným zábradlím. Na stene za oltárom je freska kríža. Cez dvore sa vchádza do kaplnky Bolestnej Matky Božej. Je tu kamenná krstiteľnica z r. 1617, ktorá bola sem donesená zo zbúraného vrútockého kostola. Kostolík je zvonku skromná stavba, zvnútra je však staviteľský skvost.
Pôvod. Dal ho postaviť Ľudevít de Réva so svojou manželkou Teréziou Eszterházy, za pomoci Márie Terézie. Zakladatelia však nezaistili základinou výkon bohoslužieb. Po zrušení feudalizmu ostal dlho opustený. Okolo r. 1930 sa začali on zaujímať inoverci. Istý priekopský občan si robil naň vlastnícke právo na základe kúpy majetku od Révayovcov. To mu však cirkev prekazila, kostolík dali opraviť a začali sa tu konať služby Božie. Starostlivosťou pamiatkovej ochrany bol kostol r. 1950 zvnútra reštaurovaný.

Fara. CV spomínajú v minulosti drevenú farskú budovu. R. 1754 ešte stála, ale bola už zruinovaná. R. 1899 postavili novú, modernú budovu. Túto r. 1973 pre výstavbu novej obytnej štvrte zbúrali. Fara teraz nejestvuje. Farár býva v nájomnom dome.
Farári:
Medzi 1332-1337 spomína sa Saulus – 1560 spomína sa Martin – 1675 Viola Andrej – 1680-1682 Martinkovič František – 1700 Hieronymi Juraj – 1700 Borinský Ján.
Potom fara zanikla. R. 1899 sa obnovila a F sa stal Halko Zoltán – 1903 Komora Ján – 1930 Miko Juraj – 1942 Veselovský Anton – 1949 Prokein Anton – 1953 Laclavík Martin – 1961 Weisz Jozef – 1964 Krajan Milan – 1965 Táska Štefan – 1969 Zaťko Matej

Poznámky:
Maď. Ruttka.
Villa Vrutk sa vyskytuje v metačnej listine r. 1255.
R. 1285 sa obnovila donácia za Ladislava IV. zeme „Rutk“ a vymedzujú sa jej hranice. J. Trochta: Zoznam st. fár.

1. Matej Bel poznačil, že vo Vrútkach boli tieto zemianske famílie: Ruttkay, Miklian, Nedecký, Matušovič, Devko a Čech.
O farnosti bola vydaná obsiahla kniha v maďarskej reči, ktorá osvetľuje históriu a počiatky cirk. autonómnej obce do r. 1910, zriadenie farnosti a postavenie kostola.
Kostol projektoval arch Jozef Pfinn z Budapešti. Postavil ho Stanislav Zachar, miestny staviteľ.
Farár Ján Komora ku svojmu 35 ročnému jubileu venoval kostolu umeleckú monštranciu, v novogotickom štýle, zhotovenú v Budapešti.
Za druhej vojny kostol veľmi utrpel. Okolité domy a železničná stanica boli bombardované a zbúrané. Kostol bol tiež zasiahnutý, potom ho dlho opravovali. Sklomaľbu museli celú na oknách vymeniť. Dostala svetlejší odtieň, čo vnútornému dojmu kostola veľmi prospelo. Organ musel byť tiež vymenený.

Číslo záznamu : 31622
Meno farnosti : Vrútky
Pcmeno farnosti : vrutky
Číslo knihy : 401119
Názov knihy : Schematizmus slovenských katolíckych diecéz, SSV Trnava, 1978
Skratka knihy : Schem78
Strany : 185
Poradie : 19120
Citát : MARTIN - VRÚTKY 038 61, tel. 831 429, o. Martin (8.820), k. sv. Jána. Krst. (1905). - Fil.: 1. Priekopa (2.500), k. Pov. sv. Kríža (1773), 2. Lipovec (200), 3. Kľačany (120). - K 125, p 57, s 36.
Duchovný správca: Jozef Závodský.
Kňazi bývajúci vo farnosti: Karol Galusek, Anton Miklovič, OFM a Matej Zaťko.

Číslo záznamu : 50566
Meno kňaza : Saul(1332,Vrútky)
Pcmeno kňaza : saul1332vrutky
Meno farnosti : Vrútky
Pcmeno farnosti : vrutky
Číslo knihy : 1063781
Názov knihy : Mon. Vat. hist. regni Hungariae. S.I.T.I.,Budapest, 1887
Skratka knihy : mvsiti
Strany : 222
Poradie : 54410
Citát : Item Saulus plebanus de Rut iuratus dixit, suum beneficium non valere ultra marcam, solvit VI. grossos, [et est Nitriensis archidiaconatus.]
Preklad : Saul, kňaz z Vrútok, prisahal, že jeho benefícium nemá väčšiu hodnotu ako marku, zaplatil 6 grošov a je to Nitriansky archidiakonát.

Číslo záznamu : 62745
Meno farnosti : Vrútky
Pcmeno farnosti : vrutky
Číslo knihy : 1066145
Názov knihy : Schematizmus Žilinskej diecézy 2018. Vydal Biskupský úrad v Žiline 2018
Skratka knihy : Schem2018
Strany : 93
Poradie : 350
Citát : Farnosť Vrútky existovala podľa zachovalých údajov už v 13. storočí. V priebehu dejín, najmä z dôvodu reformácie, bola pričlenená ako filiálka k farnosti Sučany. Z tohto obdobia sa spomína jediné meno farára, farár Pavol z Vrútok "de Ruth".
Znovuobnovenie farnosti Vrútky sa datuje v roku 1899. Od tohto roku vo farnosti Vrútky pôsobili farári: Zoltán Halko, Ján Komora, Juraj Miko, Anton Veselovský, Anton Prokian, Martin Láclavík, Jozef Weisz, Milan Krajan, Štefan Táska, Matej Zaťko, Jozef Závodský, Ján Ďurica, Ján Hanko, Vít Tužinský, Milan Žila.
Matriky vedené od roku 1899, sú zachované.
Poznámka DKI : Zoznam kňazov v Schematizme vypracoval Drahomír Velička.