Historický schematizmus slov. farností
Citáty k tejto farnosti:
| Číslo záznamu : | 9291 |
| Meno farnosti : | Turčiansky Ďur |
| Pcmeno farnosti : | turcianskydur |
| Názov knihy : | Némethy, Ľ., Series parochiarum et parochorum archidioecesis Strigoniensis ab antiquissimis temporibus usque annum 1894, Ostrihom 1894. |
| Skratka knihy : | nem1894 |
| Strany : | 409 |
| Poradie : | 126280 |
| Citát : | Szent-Gyôrgy. (Santcus Georgius in Turócz.) Olim in ADioecesi, in ADtu Nitriensi, VADnali districtu unico Turóczensi. Nunc in Dioecesi Neosoliensi, ADtu Turóczensi, VADnali districtu inforiori. Antiqua Parochia1) quae jam saec. XIV. exstitit. Ecclesia ad Stum Georgium Mil. Mart. opus styli melioris gothici, partes recentiores 1748. accepit. Matricae ab 1676. 1332. et inter 1337. ccc. - Nicolaus pleb. s. Georgii de Totz, (recte Turócz.) 1360. ccc. - - - - Jacobus. 1375. ccc. - - - - Andreas rector eccl. s. Georgii. 1559. ccc. - - - - Daniel. 1560. Dec. - 1560. - - Leonardus. 1620. circa. - - - - Societatis Jesu Missionarii e Znyóváralja. 1626. - - - - - Sanicius J. 1660. - - - - - Antali Georgius. 1672. Maji 4. 1673. - - Radosseni Michael. 1673. Jun. 2. 1673. - - Radosseni, vel Leey Michael. 1676. - - 1685. - - Kordány Martinus. 1685. - - 1689. Jun. - Mácsay Georgius. 1689. Apr. - 1690. - - Andrasovicz Joannes. 1690. - - 1691. - - Raukay Stephanus. 1691. Jul. 30. 1692. - - Uzseróczy Matthaeus. 1692. Maji 1. 1699. - - Fancsóvics Stephanus. 1699. Apr. 29. 1711. - - Sztrányay Georgius. 1711. - - 1711. - - P. Jászlóczy Jacobus, S. J. 1711. Apr. 27. 1711. Dec. 11. Terpalik Joannes. 1712. Ju1. 31. 1730. - - Banóczy Georgius. 1730. Jul. 17. 1733. Sept. 24. Plavecz Nicolaus. 1733. Oct. 3. 1743. - - Podivinszky Paulus. 1743. Sept. 31. + 1746. Aug. 23. Hoffer Joannes. 1746. Aug. 31. 1750. Nov. 7. Tholt Franciscus. 1750. Nov. 15. 1751. - - Maczkovics Josephus. 1751. Sept. 16. 1752. Oct. 10. Brankovics Paulus. 1752. Nov. 13. 1768. Nov. 13. Piacsek Joannes. 1763. Nov. 13. 1772. Jan. 29. Steklács Josephus. 1772. Febr. 20. - - - Viczen Michael. 1) Occurrit in conscriptione Pázmániana, Péterffy, l. c. et in rationibus census papalis saec. X1V. collectis. Sanctuarium ecclesiae, quod adhuc hodie stat, jam 1375. exstitisse, ex diplomate liquet. (In Arch. Par.) Visitator a. 1559. notavit, quod ecclesia satis bene aedificata, rebus necessariis suficienter provisa sit. Protestantismus hic quoque introductus. Imo saec. XVI. ipse parochus Lusics in protestantismum inclinasse dicitur. 1597. vero Laurentium Novák, hic pastorem egisse notum est. - Historiam legere potes in Schemat. hist. Dioec. Neosol. 1876. 261. |
| Poznámka DKI : | Teraz filiálka farnosti Socovce |
| Číslo záznamu : | 9616 |
| Meno farnosti : | Turčiansky Ďur |
| Pcmeno farnosti : | turcianskydur |
| Názov knihy : | Némethy, Ľ., Series parochiarum et parochorum archidioecesis Strigoniensis ab antiquissimis temporibus usque annum 1894, Ostrihom 1894. |
| Skratka knihy : | nem1894supp |
| Strany : | 1056 |
| Poradie : | 234060 |
| Citát : | Szent-Gyôrgy. 1359. occ. Thomas. 1689. Andrasovics Joannes deleatur. |
| Číslo záznamu : | 27485 |
| Meno farnosti : | Turčiansky Ďur |
| Pcmeno farnosti : | turcianskydur |
| Číslo knihy : | 1044033 |
| Názov knihy : | Zarevúcky, A.: Katalóg farností a kostolov banskobystrického biskupstva. Samizdat, 1976 |
| Skratka knihy : | Zar1 |
| Strany : | 339-340 |
| Poradie : | 1170 |
| Citát : | Turčiansky Ďur Je najmenšia turčianska obec. Farnosť je však starobylá. Spomína sa v páp. decimačných protokoloch /Nicolaus Sancti Georgii de Tocz – Torti nitr. AD zaplatil 6 gr./ Je uvedená aj v Pazmáňovom katalógu. Keďže je taká malá, možno sa domnievať, že kostol stál tu pre viac okolitých osád. Obec vznikla neskoršie. Farský pozemkový fond bol tu domíniom. Patronát. CV 1559 a 1560 píšu, že bolo viacej zemianskych patrónov. Posledný patrón bola univerzitná základina. Kostol sv. Juraja stoji na vŕšku nad obcou. Ohradený je múrom a je pri ňom cintorín. Rozmery: d. 24,60m, š. 11,10m, v. cca 9m. Svätyňa je zakončená polkruhovou stenou. Víťazný oblúk je polkruhový. Loď je obdialníková, zaklenutá pruskou klenbou, ktorej nosné pásy stoja na vnútorných pilastroch. R. 1897 bola veľká renovácia, pri ktorej odstránili starý drevený chór a postavili nový. /1/ Okná má maľované. /2/ Vo fasáde stojí veža, ktorá má ihlancovitý krov. V nej sú tri zvony, jeden starobylý cca 600kg, druhý 170kg a tretí oceľový 35kg. Pod kostolom je malá krypta na pochovávanie farárov. Lavice sú staré, vyrezávané. Hlavný oltár je mobilný, retabló má na stene, renesančného štýlu. Zvláštnosťou kostola je, že patrocínium sa koná na prvú nedeľu po sv. Michale. Pôvod kostola. Je známo, že tu bol pôvodne malý kostol. R. 1602 ho rozšírili. Neni známo na čí náklad sa tak stalo, lebo arcibiskupské sídlo v Ostrihome bolo vtedy uprázdnené a neni presne známo, kto užíval kláštorské domínium. Patrónmi kostola boli zemania Abramovej, Polerieky, Laclavej a Moškovca. Keď jezuiti zaujali prvý raz domínium, katolicizovali aj kostol, proti čomu protestovali zemania, ktorí prijali lut. vieru, ale Rudolf II. r. 1600 potvrdil katol. držbu. V tom čase sa jezuiti z Turca odsťahovali. Keď blesk zapálil kostol, renovovali ho v terajšej podobe. Kostolík sv. Kozmu a Damiána na vŕšku Polík, pri Abramovej je starobylý. Rozmery: d. 13m, š. 6,50m, v. 5m. Vôkol neho je cintorín. Svätyňa je štvorcová, zaklenutá gotickou klenbou, ktorej rebrá sa pretínajú vo svorníku. Víťazný oblúk je lomený. Loď má rovnú drevenú povalu. Hlavný portál je gotický, aj vedľajší, ale ten je zamurovaný. Okná sú úzke s lomeným oblúkom. V priečelí je veža, postavená r. 1926. Pôvod kostola. Podľa hodnoverných záznamov bol tento kostolík ako cintorínový postavený v 14. st. R. 1375, deň po Márii Magdaléne ho Jakub, biskup makarienský a sufragán OAB posvätil. /SchH s. 263/ V dobe reformácie ho držali evanjelici. V Ležiachove je kaplnka sv. Jána Krst. z r. 1817. V Slovanoch je kostolík sv. Michala, postavený r. 1896. Fara je postavená v 18. st., stará, nehygienická, ktorá by potrebovala skorej zbúranie ako generálnu opravu. Farári: Medzi 1332-1337 Mikuláš /Jakub/ – 1360 sp. Jakub – 1375 sp. Ondrej – 1423 sp. Ján – 1518 Ján – 1559 sp. Daniel – 1560 sp. Leonard – 1620 administrovali pátri SJ – 1628 Sanicius Ján – 1660 Antali Juraj – 1672 Radossani Michal – 1685 Vác Juraj – 1689 Andrassovics Ján – 1690 Raukay Štefan – 1691 Uzseróczy Matúš – 1692 Fančovič František – 1699 Jaszlóczy Jakub SJ – 1711 Terpalík Ján – 1712 Bánóczy Juraj – 1730 Plavec Mikuláš – 1733 Podivínsky Pavel – 1745 Hoffer Ján – 1746 Tholt František – 1750 Lackovič Jozef – 1751 Brankovič Pavel – 1752 Piaček Ján – 1763 Štekláč Jozef – 1772 Vicen Michal – 1780 Baroš Peter – 1790 Skulteti Juraj – 1806 Bauer Juraj – 1813 Fürbier Ferdinand – 1838 Belányi Ján – 1841 Listsák Ondrej – 1856 Országh Ján – 1888 Vojtuššák Karol SF – 1891 Fukas Jozef – 1924 Pánik Jozef – 1929 Kramár Karol – 1931 Grnáčik Jozef – 1941 Bárdoš Michal – 1943 Várnai Vojtech – 1948 Kráľ Ladislav – 1956 Hromádka Ladislav – 1959 Marek Miroslav – 1962 Hatala Valentín – 1975 administruje sa z Kláštora. Poznámky: 1. Chór má koľajnicovú konštrukciu s tehlovou klenbou. V tom čase boli renovované aj oltáre Jozefom Dobrotom. 2. Maľované okná boli zhotovené r. 1900. Za vojny ich zničila streľba. Opraviť ich dal Várnai za 10.800 Kčs. Z kroniky: R. 1878 F Országh na svoj náklad dal vysadiť vŕšok okolo kostola rozličnými drevinami. R. 1878 pri kopaní základov pre humno našiel sa hrniec so 1171 kusmi rozličných mincí z doby Leopolda I. Tento poklad odhadli hodnotou 140 zl a 3 gr. R. 1898 bola po mnohých rekurzoch reparovaná fara, ale zle. Je to temnica. Ďurský kostol sa spomína r. 1375. Fejér CD IX, 15, 64, 66. Polík. R. 1375 vydal Jakub, biskup, vikár OAB potvrdenie, že na žiadosť zemanov z Polerieky a Bobrovníka vysvätil kaplnku sv. Kozmu a Damiána s podmienkou, že cirkevne budú poslušní F vo Sv. Ďure, ktorý bude tu dva razy týždenne odbavovať bohoslužby a že kaplnke darujú pozemky a jednu kúriu pri nej. R. 1443 vyzval kráľ Žigmund turč. konvent, aby vyšetril sťažnosť svätoďurského F Jána proti rodine Davidovcov vo Sv. Petre, ktorá sa protiprávne zmocnila pozemkov kúrie, darovaných spomenutej kaplnke. Sťažnosť bola vyšetrená s tým, že je opodstatnená. Dr. Trochta: Zoznam fár. |
| Číslo záznamu : | 31632 |
| Meno farnosti : | Turčiansky Ďur |
| Pcmeno farnosti : | turcianskyďur |
| Číslo knihy : | 401119 |
| Názov knihy : | Schematizmus slovenských katolíckych diecéz, SSV Trnava, 1978 |
| Skratka knihy : | Schem78 |
| Strany : | 186 |
| Poradie : | 19220 |
| Citát : | TURČIANSKY ĎUR 038 43, tel. — , o. Martin (957), k. sv. Juraja, m. (1322). — Fil.: 1. Abramová-Polík (90), k. sv. Kozmu a Damiána (1375), 2. Laclavá (69), 3. Ležiachov (200), kap. sv. Jána Krst. (1811), 4. Moškovec (38), kap. sv. Jána Nep. (1817), 5. Ondrašová (76), 6. Polerieka (25), 7. Slovany (322), k. sv. Michala A. (1896). Duchovný správca: Excurrendo z Kláštora pod Znievom. |
| Číslo záznamu : | 50557 |
| Meno kňaza : | Mikuláš Jakub (Turčiansky Ďur, 1332) |
| Pcmeno kňaza : | mikulasjakub1332turcdur |
| Meno farnosti : | Turčiansky Ďur |
| Pcmeno farnosti : | turcianskydur |
| Číslo knihy : | 1063781 |
| Názov knihy : | Mon. Vat. hist. regni Hungariae. S.I.T.I.,Budapest, 1887 |
| Skratka knihy : | mvsiti |
| Strany : | 222 |
| Poradie : | 54320 |
| Citát : | Item dominus Nicolaus (Jacobus) Sancti Georgii de Tocz (Torti) iuratus, Nitriensis archidiaconatus, extimavit suum beneficium ad C. grossos, solvit VI. grossos. |
| Preklad : | Pán Mikuláš(Jakub) zo Turčianského Ďura, Nitriansky archidiakonát, prísažne odhadol svoje benefícium na 100 grošov, zaplatil 6 grošov. |
| Poznámka DKI : | Prameň A má "Jacobus". |