logo
Dominikánsky knižný inštitút
bannermaria

Historický schematizmus slov. farností


Citáty k tejto farnosti:
Číslo záznamu : 27398
Meno farnosti : Staré Hory
Pcmeno farnosti : starehory
Číslo knihy : 1044033
Názov knihy : Zarevúcky, A.: Katalóg farností a kostolov banskobystrického biskupstva. Samizdat, 1976
Skratka knihy : Zar1
Strany : 88-92
Poradie : 310
Citát : Staré Hory

Staré Hory boli významná lokalita v baníctve. Niektorí historici tvrdia, že sa tu dolovala ruda už za Veľkomoravskej ríše. /1/ Striebro a meď. Jezuitský kronikár Delpini píše v 18 st., že bane boli v najväčšom rozkvete v r. 1006 – 1200. /2/ Keď okolo r. 1200 objavili ložiská medenej rudy na Šp. Doline a začali ich ťažiť, menovali predošlé starými, Antiqua Montania, Alter Bergau. /3/ Celá starohorská dolina bola ľudnatá, rozdelená do niekoľkých osád, ktoré obývali okrem baníkov a hutníkov uhliari, furmani, drevorubači a pod. Baníci a hutníci boli Nemci a ostatní Slováci. Nemecký živel sa asimiloval slovenskému. V polovici 18. st. je poznamenané v diáriu, že pátri kážu každú nedeľu, ako prídu nemeckí pútnici, tak kážu aj nemecky. V mieste už nebolo treba kázať nemecky. /4/ Žily rúd neboli bohaté a v 19. st. boli už vyčerpané, podnik ostával stratový, tak ho nakoniec zrušili. Poslednú pec zbúrali r. 1912. /5/ Mnohí robotníci ostali bez práce, museli dochádzať do zamestnania v harmaneckej papierni, mnohí v podbrezovských železiarňach, ženy vyrábali doma čipky, iné boli podomovými obchodníčkami s textilom. Obyvateľstvo doliny sa vyľudňuje.
Farnosť. Je podivné, že farnosť vznikla veľmi neskoro, hoci S .H. boli ľudnaté a pútnickým miestom. Keď prevzali jezuiti duchovnú správu na Šp. Doline, patrili S .H. sem. R. 1754 bola zriadená farnosť na Motyčkách. S. H. pripojili k nim. R. 1776 bola tu systemizovaná farnosť. Okolo 1784 bola systemizovaná aj kaplánska stanica. Dôležitá zmena sa stala r.1941, keď správu pútnického miesta prevzala kongregácia redemptoristov. R. 1945 Ordinariát poveril redemptoristov aj vedením fary. Ich správa trvala do jari r. 1950. Odvtedy obsadzuje faru znova Ordinariát.
Patronát vykonávala kráľovská banská komora. Od roku 1918 čsl. štát.
Kostol stojí uprostred obce. Jeho titul je: Milostivá Matka Božia Starohorská, patrocínium sa slávi na navštívenie P. Márie. Bol ohradený múrom a bol pri ňom cintorín. Rozmery d. 27m, š. 19m, v. 8,5m. Svätyňa je polygonálna, má sieťovú klenbu s rebrami. Okná sú vysoké s lomeným oblúkom. Na jeho severnej strane je pastofórium v podobe veže, ktorá siaha skoro ku klenbe. Ozdobené je sochami dvoch svätíc a zakončené fialou s krížovou ružicou. Víťazný oblúk je lomený. Loď je obdialníková so sieťovou klenbou. Bočné lode sú vybudované v klasicistickom štýle s polmesiacovými oknami. Chór bol pôvodne drevený, 1795 ho vymurovali, teraz sa tiahne cez tri lode. Veža je vstavaná do kostola, v nej 4 zvony, R. 1766 postavili sakrestie a nad oratórium. /6/ Hlavný oltár je barokový, krásneho prevedenia. Bol postavený r. 1767 za 1560 r. fl. Umelecký obnovený r. 1947. Na ňom je starobylá socha P. Márie. O nej sa nevie, kto ju zhotovil, ale pravdepodobne bude z doby stavby kostola.
Pôvod kostola. Podľa štýlu pochádza z pozdnej doby gotickej. J. Delpini, jezuitský kronikár poznačil o ňom toto: Stál tu kedysi menší kostol. R. 1448 stál už terajší. Či je totožný s prvým, neni isté. K tomu postavili terajšiu svätyňu, ktorú dokončili r. 1492, podľa druhého záznamu 1499. Podľa tradície kostol postavila banícka komunita s banským ťažiarom Königsbergom. Keď začali chodiť púte, kostol bol už nedostatočný, preto sa F usilovali, aby bol zväčšený. Ale ich úsilie sa nechcelo realizovať. Pri kostole bola kaplnka sv. Anny, spojená s kostolom, tú r.1816 zväčšili. /7/ Po dlhom a úmornom jednaní konečne kostol r. 1853 na náklad komory zväčšili prístavbou bočných lodí. /8/ Vzhľad kostola je zvonku dosť bizarný. Priečelná fasáda je pokazená strechou bočných lodí. Vnútorný dojem je dobrý, vylepšený vzhľadom oltára, ktorý sa v ňom skvie ako briliant v prsteni. /9/
Pútnické miesto. Socha milostivej P. Márie Starohorskej je predmetom úcty a cieľom pútnikov zo širokého kraja. S. H. sú jediným pútnickým miestom v BBB. Púte sa datujú od začiatku 18.st. Mnohé vyslyšania prosieb, uzdravenia telesných i duchovných neduhov, obrátenie hriešnikov, duševný pokoj, ktorí tu mnohí dosiahli a pripisovali ich prímluve Matky Božej, rozšírilo skoro povesť milostivých vyslyšaní do širokého kraja a začali sem hojne chodiť pútnici. Kronikári značili vyslyšania od r. 1714. Mnohé darčeky a symbolické predmety - pamiatky vyslyšaní doniesli sem ľudia z vďačnosti. Opatrujú ich v kostole. Pútnici sú najviac z prostého ľudu, ale prišli aj poprední ľudia z radov inteligencie a v minulosti sem chodili aj šľachtici. Putovali sem každoročne kňazi i cirkevní hodnostári, ako pútnici i ako kazatelia a spovedníci. Z jednotlivých farností BBB prichádzali púte na isté dni v roku, zvlášť na sviatky. V letnom období i každú nedeľu. Aj z ďalekých krajov jednotlivo Nemci, Maďari, Poliaci z Haliče a iní.
Naplno obslúžiť pútnikov bolo ťažké. Pátri bývali na Motyčkách, boli dvaja a odtiaľ chodili na S. H. 1761 dostali od Márie Terézie fond 60 zl. na vydržiavanie tretieho. Potom sa už aj v robotný deň mohli venovať pútnikom. Mariánske sviatky začali odbavovať slávnostne. Viac kňazov sa venovalo kajúcnikom. Na väčšie púte prichádzali na výpomoc pátri z BB. R. 1760 rozdali 8.700 sv. prijímaní, r. 1760 už 17.400.
Keď bola rehoľa r .1773 zrušená, hneď tu systemizovali faru. Pútnici mali duchovnú službu stále k dispozícii. Prví dvaja F bývali jezuiti. Na začiatku 19.st. tu diecéza zriadila domov pre kňazov na odpočinku. Tí vypomáhali pri počúvaní spovedí pútnikov. To bola dobrá pomoc, ale dlho netrvala, lebo domov bol slabo obsadený a nakoniec zanikol r.1884. R. 1941 začali sľubné účinkovať redemptoristi, mali široké plány, ktoré však nemohli uskutočniť, lebo 1950 museli skončiť.
Kaplnky:
Kaplnka P. Márie „Na Studničke“ jestvovala od dávna. F Hrivnák ju dal ozdobiť oltárom a kazatelňou. F Šimičák ju r.1942 dal vybudovať v dnešnej podobe. Mramorová socha je dielom talianskeho kňaza sochára.
Kaplnka Sedembolestnej na Kalvárii bola postavená r. 1897.
Kaplnka sv. Anny z r. 1600 stála ako súčasť kostola. Keď kostol zväčšovali, kaplnku zbúrali.
Kaplnka sv. Anny na hornom konci bola postavená r. 1838 z milodarov veriacich. Stavbu organizoval kaplán Vároš.
Kaplnka sv. Petra a Pavla postavená r. 1815 na hornom konci bola zbúraná 1964 pri regulácii cesty.
Kaplnka Najsv. Trojice stojí na dolnom konci. Bola spojená so špitálom. Postaviť ju dala A. Heinzová r. 1795.
Kaplnka sv. Jána Nep. stála pri kostole. R. 1940 ju zbúrali a na jej mieste postavili kamennú sochu svätca.
Kaplnka sv. Alžbety bola postavená r .1881 na mieste kaplnky sv. Žofie, ktorú dala postaviť r .1819 Žofia Kubicová z Trstenej za uzdravenie.
Kaplnka sv. Floriána, zbúraná r. 1964.
Kaplnka P. Márie Ružencovej v Hornej Tureckej, postavili si ju sami veriaci r. 1907. V nej sú tri zvony.
Kaplnka vzkrieseného Krista Pána v Richtárovej.
Špitál. Nábožná vdova A. Heinzová, rod. Palits de Palojta et Hartenfels založila domov pre chudobných a opustených na dolnom konci S. H. Pri ňom bola aj kaplnka. Ku tomuto dielu prispeli milodarmi aj iní dobrodinci. Po jej smrti vznikli spory medzi dedičmi, ktoré sa vzťahovali aj na tento dom. Priateľským pokonaním sa veci vyriešili tak, že dom bol prepustený cirkvi a stal sa domovom pre kňazov na odpočinku. Biskup Belánsky mu určil poriadok a ustanovil za správcu jedného kanonika a jeho zástupcu miestneho F. Dom slúžil za nie veľmi dlhý čas svojmu cieľu, ale kňazi nemali záujem o bývanie, preto zanikol r.1884. Dom potom predali.
Fara bola pôvodne banskou skladovou budovou. Keď systemizovali faru, postavili na ňu poschodie. Je priestranná, ale veľmi stará. Redemptoristi ju rozšírili podkrovnými izbičkami.
Farári
1778 Hessö František - 1788 Stephani Martin - 1800 Kovalčík Martin - 1806 Vároš Ignác - 1833 Lacko Štefan SP - 1833 Čillík Jozef - 1842 Petrovič František SF - 1842 Lepényi Martin - 1845 Fodor Michal SP - 1845 Huszóczy Michal - 1851 Kamaszy Matej - 1864 Gerometta Ján - 1872 Hrivnák Matej - 1906 Roháč Bartolomej – 1919 Bóry Adolf - 1937 Šimičák Jozef - 1945 prevzali správu fary redemptoristi a SF bol Peter Konko - 1950 Vincent Mrva OFM - 1960 Marcin Ján
Poznámky:
mená: Latin. Vetera Montes, Veteromontanum, nem. Altgebirg. Oltberg / jezuitský kronikár, maď. Óhegy.
Pramene: Jezuitská kronika pútnického miesta, HD Motyčky, HD St. Hory od r. 1800, CV 1788, 1803, 1829.
Hrivnák : krátky dejepis pútn. miesta na S. H.
Chladný: Krátky náčrt minulosti pút. miesta S. H.
1. Binder: Osadníci na Horehroní, st. 140.
2. FA S. H.
3. Binder
4. Na nemecký pôvod poukazujú niektoré priezviská, ako Longauer, Hannes, Čunderlík /Sonderlich/ a pod.
5. FA
6. FA Motyčky.
7. V HD sa píše, že plán na zväčšenie kostola bol staršieho dáta. Malý výnos baní však nedovoľoval, aby sa uskutočnil, preto ho odložili na „lepšie časy“. R. 1837 išiel F Čillík osobne do Viedne urgovať žiadosť podanú r. 1835. Pomáhal mu pri tom jeho osobný priateľ, záhrebský biskup Haulík. Mal pre vec porozumenie aj knieža Lobkovic, ktorý ako zástupca kráľovských bani prišiel osobne pozrieť na S. H. a zistil, že kostol je nedostatočný. 1840 vypracovali stavebné plány. 1841 by sa kostol bol už začal aj stavať, keby neboli požadovali od farníkov povozné a robotnícke práce. Títo veľmi chudobní to nemohli zaistiť. R. 1843 bol podaný nový plán a rozpočet na 21000 zl.
8. Kamaszy, za ktorého sa kostol rozširoval, nenapísal HD ani riadka, preto nevieme, ako stavba prebiehala.
9. Rektor P. Peter Konkoľ sa veľmi zaslúžil o vnútornú obnovu kostola. R. 1947 - 1948 dal kostol vymaľovať maliarom Z. Básthymu a Karolovi Adamovi. Sochu P .Márie pozlátil Břetislav Kafka. Steny svätyne boli obložený tuhárskym mramorom a sokel lode platňami z umelého kameňa. Zhotovené bolo umelecké zábradlie vo svätyni. Ostatné plánované renovácie a nový organ neboli uskutočnené pre odchod redemptoristov.
10. Pútnici vždy prichádzali v hojnom počte. Pre informáciu uvádzam r. 1789 na Turíce prišlo asi 6000. Z nich bolo asi 1000 Nemcov, 80 Maďarov, 20 talianskych obchodníkov, 17 Poliakov z Haliče. Ostatní boli Slováci. Na Petra Pavla 3000, na Navštívenie P. Márie 1000, na Nanebovzatie 400. na Narodenie P. Márie 2000, na Mena P. Márie 300, na Nepoškvrnené Počatie 360. Každú nedeľu zo 10. Pri púťach sa ozýval hlas všetkých národností. R. 1794 bolo na Turíce 10.000 pútnikov. T. r. sa rozdalo 19.666 sv. prijímaní.
11. Za náboženských vojen nábožní ľudia skryli sochu Panny Márie na mieste Studničky, kde ju zakopali medzi skaly.

Z kroniky:
1652. Zdá sa, že v tom čase dostali jezuiti do správy S. H. kostol. Prichádzali sem ako misionári z BB. Prvým bol P. Leopold Roth. Prichádzal na nedele a sviatky.
1656 jezuiti začali so slávnostnými procesiami, čo sa katolíkom páčilo, ale druhí boli proti tomu.
1690 misionári boli už tak udomácnení, že mohli začali individuálnu pastoráciu medzi uhliarmi roztratenými v horách. Našli ľudí neskazených, ale nevedomých. Tých vyučovali a navštevovali chorých. Ku sv. prijímaniu pristúpilo 86 ľudí. R. 1691 ich bolo 89.
R. 1695 na Navštívenie P. Márie prišlo mnoho ľudí a ku sviatostiam pristúpili aj takí, ktorí predtým meno Márie nechceli počuť.
R. 1696 už mohli konať. procesiu zo Šp. Doliny na S. H., na ktorej sa zúčastnilo aj mnoho úradníkov.
R. 1704 v celej doline sa konali tajné machinácie na uvedenie luteránskej viery, ale nestali sa skutkom.
R. 1705 komisári, ktorí rozdeľovali kostoly, ponechali starohorský katolíkom. Tohto roku bolo 667 penitentov.
1760 boli inštalované vežové hodiny
1761 misionári dostali na Motyčkách tretieho pátra. Kostol opravili. Strhli bočný chór a pod vežou vystavali dva chóry.
1762 Dionýz Stanetti postavil do kostola nový oltár. Pútnici venovali mnohé pamiatky.
1789 prišiel ako pútnik na S. H. BBB Berchtoldt, aby si vyprosil uzdravenie svojej choroby. Na Turíce prišlo 6000 pútnikov.
1816 Svätý Otec Pius VII dal kostolu fakulty a odpustky.
1838 kostol bol vykradnutý
1872 reparácia organa. Pristavili k nemu pedál.
1888 prestala prevádzka v baniach a hutách. Ľudia ostali bez práce.
1896 F Hrivnák napísal v troch rečiach a vydal krátku históriu pútnického miesta.
1912 zbúrali vysokú pec huty.
1924 lavína zničila Rybô Zahynulo 18 ľudí. Pochoval ich BBB Marián Blaha.
1928 Ignác Chladný, bohoslovec napísal a vydal Krátky náčrt minulosti pútnického miesta.
1950 zriadená bola kapela ako príležitostná kostolná hudba
1936 začala sa stavať železnica do Diviak, ktorá priblížila Staré Hory komunikačne.

Číslo záznamu : 31540
Meno farnosti : Staré Hory
Pcmeno farnosti : starehory
Číslo knihy : 401119
Názov knihy : Schematizmus slovenských katolíckych diecéz, SSV Trnava, 1978
Skratka knihy : Schem78
Strany : 169
Poradie : 18300
Citát : STARÉ HORY 976 02, tel. 992 04, o. B. Bystrica, (917), k. P. M. Navšt. (1449), kap. Najsv. Trojice (1795), kap. P. M. Sedemb. (1897) kap. P. M. Pomoc, na Studničke (1942), kap. sv. Anny (1830). — Fil.: 1. Turecká (230), kap. P. M. Ruž. (1907), 2. Dolný Jelenec — Jelenská (100), 3. Horný Jelenec (60), 4. Valentová (20), 5. Praš-nica (7), 6. Podkánová (40), 7. Rybô (10). — K 10, p 17, s 6.
Duchovný správca: Ján Marcin.