logo
bannermaria

Historický schematizmus slov. farností


Citáty k tejto farnosti:
Číslo záznamu : 9288
Meno farnosti : Selce
Pcmeno farnosti : selce
Názov knihy : Némethy, Ľ., Series parochiarum et parochorum archidioecesis Strigoniensis ab antiquissimis temporibus usque annum 1894, Ostrihom 1894.
Skratka knihy : nem1894
Strany : 407
Poradie : 125810
Citát : Szelecz.
(Selcse, Sielnecz, Zelecz.)
Olim in ADioecesi, in ADtu Zoliensi, VADnali districtu superiori. Nunc in Dioecesi Neosoliensi, ADtu Cathedrali, VADtu Libetbányaensi. Antiqua Parochia.1) Ecclesia ad OO. SS. ab 1863. SS. Cyrillo et Methodio sacra. Matricae ab 1689.

1332. inter et 1337. occ. - Emericus, pleb. de 00. SS. de Sulio.
1406. occ. - - - - Demetrius, pleb. de Zeleze.
1560. et - 1561. - - Andreas.
1630. - - 1634. occ. - Cherenenus aut Cserenyey Michael.
1639. occ. - - - - Báhony Georgius.
1674. - - 1677. - - Sumiczky Joannes.
1677. - - 1679. - - Lubenszky Georgius.
1679. Dec. 12. 1684. Jul. 29. Miskay Michael.
1684. Apr. - 1685. Oct. 21. Szerdahelyi Joannes.
1687. Sept. 15. 1689. - - Pereszlényi Emericus.
1689. - - 1690. - - Szerdahelyi Joannes.
1690. Apr. 12. 1692. Apr. 22. Paulovics Joannes.
1693. Apr. 11. 1696. - - Boboth Joannes.
1696. Apr. 6. 1699. - - Humay Franciscus, Joannes.
1699. Apr. 6. 1700. - - Osvaldóczy Paulus.
1700. - - 1709. - - David Joannes.
1709. Dec. 7. 1711. - - Varinyi Joannes, Emericus.
1712. - - 1718. Sept. 12. Janovics Georgius.
1732. Nov. 6. 1735. Jun. 13. Laczkó Mathias.
1735. Jun. 13. + 1739. Febr. 1. Zilkay Joannes.
1739. Febr. 11. 1744. Aug. 18. Stanek Joannes.
1744. Aug. 18. + 1762. Apr. 29. Mialtro Georgius.
1762. Jul. 3. - - - Boledovics Georgius.

1) Haec antiqua Parochia et in rationibus census papalis et in schemate Pázmániano antiquarum parochiarum reperibilis. Ecclesia in stylo gothico, antiqua. Protestantium manus etiam huc extendebatur nam 1577. Jacobus Dubovinius introductus, quem 1589. Leonardus Zimbel, 1599. Joannes Jacobaeus secuti sunt, et alii, a quibus Jesuitae Neosolienses asseclas ad avitam fidem reduxerunt. Per Rakóczianos circa 1700. Michael Keviczky intrusus, qui subin ejectus. Historiam exponit Schemat. hist. Dioec. Nenosol. 1876. 201.

Číslo záznamu : 27396
Meno farnosti : Selce
Pcmeno farnosti : selce
Číslo knihy : 1044033
Názov knihy : Zarevúcky, A.: Katalóg farností a kostolov banskobystrického biskupstva. Samizdat, 1976
Skratka knihy : Zar1
Strany : 80-82
Poradie : 290
Citát : Osídlenie je tu starobylé. Na Hrádku pri Selciach sa našli predmety z doby bronzovej. Hrádok bol obývaný už aspoň storočie pred Kristom. /1/ Za feudalizmu patrila obec k ľupčianskému panstvu, ako roľnícka a salašnícka dedina. V prítomnej doba vyrástli tu dobrí murárski a tesárski remeselníci. V listinách sa spomína prvý raz r. 1340 ako Szelcze /SchH/ a r. 1414 „villa Zelche“ /SchH/. Michal Cserenay F sa na synode v Trnave r. 1562 zapísal „in Szelnisz“ /2/
Farnosť je v obci starobylá. Spomína sa v páp. decimačných protokoloch ako „Omnium Sanctorum in Solio“ /3/ Uvádza ju Pazmáňov katalóg. /4/ Za reformácie prešla na novú vieru. R. 1673 bola vrátená katolíkom. Z počiatku ju spravovali jezuiti. 1674 prišli svetskí kňazi. Za tököliovcov bola ev. Za rákoczyovcov komisár ju prisúdil ev. R. 1710 sa vrátila katolíkom. R. 1863 sa tu konala tisícročnica Sv. Cyrila a Metoda.
Patronát, bol právom ľupčianskeho panstva, vykonávala ho lesná komora, od 1918 čsl. štát.
Kostol zasvätený pôvodne Všetkým svätým, od r. 1863 sv. Cyrilovi a Metodovi stojí uprostred obce na vyvýšenom mieste /5 /. Vôkol neho bol cintorín, do ktorého sa pochovávalo do 1779. Teraz je na jeho mieste zriadený park. Rozmery: d. 22m, š. 8,80m, v. 9m. Svätyňa je polygonálna, preklenutá gotickou klenbou, rebrá sa jej pretínajú do dvoch svorníkoch. Na stenách stoja rebrá na okrúhlych stĺpoch do polovice zamurovaných v stene, ako príporách. Na severnej stene je pastofórium. Víťazný oblúk je lomený. Zárubňa dverí do sakrestie je lomená a žliabkovaná. Loď mala pôvodne drevenú povalu. R.1806 je zaklenuli. R. 1894 dokončili zväčšenia kostola a stavbu veže. Dovtedy mal kostol len drevenú zvonicu. /6/. Zárubňu hlavného vchodu zachovali a umiestnili do vonkajšieho portálu sakrestie. Zárubňa je neskorogotická bez lomeného oblúku. Na hornej časti je vykresaná figúra jeleňa. Pri kostole je bočná kaplnka P. Márie. Stojí na južnej strane kostola a je s ním spojená dvoma otvormi v stene, ktoré majú oválny oblúk. /7 / Má krásnu sieťovú gotickú klenbu s jemnými rebrami. Oltáre v kostole sú novogotické, postavené po r. 1894.
Pôvod kostola. Za pôvodný kostolík je považovaná terajšia sakrestia. Je zakončená polkruhovou apsidou. Má valenú klenbu, dva úzke oblôčky zakončené lomeným oblúkom. V nej je murovaná menza oltára, piscina a maličké pastofórium. CV 1804... na drevených chóroch, ktoré boli v tom čase na troch stenách, bol letopočet r.1494. Ďalší zápis: bol na hlavnom oltári, že kostol bol opravovaný r. 1494. Štýl kostola aj tieto letopočty by potvrdzovali, že kostol bol postavený v 15. st.

Šalková
Miestni veriaci si na vlastný náklad r. 1897 postavili kostolík sv. Rodiny za 3000 zl. Občas sa v ňom odbavujú služby Božie.

Fara. Pôvodne bola drevená. R. 1778 postavili murovanú. R. 1883 postavili na ňu poschodie. R. 1966 ju na náklad veriacich generálne opravili a zmodernizovali.
Farári:
Medzi 1332 - 1337 sp. Imrich, plebán Všechsvätých de Solio - 1406 sp. Demetrius plebanus de Zelcze – 1560 - 1561 sp. Andrej - 1630 - 1634 Cherennus Michal - 1639 Báhoni Juraj - 1673 administrovali pátri jezuiti - 1674 Šumický Ján - 1677 Lubenský Juraj - 1679 Miskay Michal - 1684 - 1685 Szerdahelyi Ján – 1687 Pereszlényi Imrich - 1689 Szerdahelyi Ján po druhý raz – 1690 - 1692 Paulovský Ján - 1693 Boboth Ján - 1696 Rumov Ján - 1699 Oszvaldószy Pavel - 1700 Dávid Ján, 1706 vypovedaný - 1709 - 1711 Varíni Ján – 1712-1718 Janovič Juraj - 1732 Dr. Lacko Matej - 1735 Zilkay Ján - 1739 Stanek Ján - 1744 Mialtro Juraj - 1762 Boledovič Juraj - 1788 Urami Michal - 1791 Javorník Štefan - 1797 Veselý Adam – 1819 Janík Ján SF - 1819 Simonyi Ján - 1831 Thot Štefan SF - 1831 Čillík Jozef - 1834 Simonyi Ján po druhý raz - 1845 Lepényi Martin - 1854 Peťko Andrej SF - 1854 Bartaky Jozef SF - 1854 Plošic Július - 1864 Ivichich Karol - 1868 Boršický Adolf SF - 1868 Straka Juraj - 1881 Brešťanský Jozef SF - 1881 Šujánsky František - 1907 Ludvik Gejza - 1907 Žembery Jozef - 1935 Kapitáň Anzelm - 1965 Hríbik Štefan - 1970 Lepp František
Poznámky:
Maď. Szelcse. Pramene : CV 1783, 1804, 1822 HD od 1797.
1. Balassa: Praveké osídlenie Slov.
2. Péterffy: Concilia.
3. Theiner: Monumenta Vaticana Hungarica. I. 573
4. Péterffy : Concilia II. 271.
5. Titul kostola žiadal zmeniť F J. Plošic, ako horlivý národovec. Nepodarilo sa mu to naraz. Najprv chcel uctiť tisíc-ročnicu príchodu Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu iba obrazom vierozvestov. Potom mu biskup povolil zmeniť aj titul kostola. Mal s tým nemalé ťažkosti nielen v mieste, ale s bb maďarónmi, ktorí hanebným spôsobom ponižovali pamiatku svätcov, ba vyhrážali sa aj násilnosťami na obci, že Selce podpália. Selčania to brali vážne, preto postavili stráže pri slávnosti posviacky kostola po jeho obnovení, ktorú vykonal sám biskup Moyzes. Obraz maľoval bystrický maliar. Maďaróni sa vyhrážali, že obraz zničia a tých čo prídu poň, zabijú. Keď nosiči meškali, zhlukli sa ženy na faru s nárekom, že sú už iste zabití. Farár mal čo robiť, aby ich utíšil. Pri slávnosti však všetko prebehlo ticho a dôstojne. Potrebný opis udalostí je zapísaný v HD.
6. Náklad na renováciu dosahoval 13.987 zl. Znášali ho: patronát 29%, fundácia Caban 35% a farníci 44%. Nový oltár postavil J. Rungaldier za 1.987 zl. Na ňom bol ponechaný pôvodný obraz sv. Cyrila a Metoda. Zhotovené boli lavice zväčšený orgán. Nový zvon váhy 1.169 kg venovali rodiny: Mesík, Vajda, Rusko a Mária Caban.
7. Zdá sa že kaplnka bola pôvodne spojená s kostolom len dverami. Dva veľké otvory prebúrali len neskoršie.
8 Pri kostole bol karner, ktorý zbúrali okolo r. 1822.
Z kroniky:
Selce bola fara, kde F bral decimu zo selčianskeho a nemčianského chotára, ako svoj dôchodok. Zemianska rodina Seleckých decimu vykupovala v peniazoch. Keď bola zrušená r. 1848, prišiel F do pomykova, lebo mu hlavná časť dôchodku zmizla.
R. 1856. Hlavný oltár o ktorom bolo poznamenaní, že r. 1496 ho opravili, bol už taký zašlý, že ho maliar bb nevedel opraviť, preto kúpili nový. Starý odsunuli ku dverám kostola. Neskoršie ho predali Mikulášovi Fritšovi, provizorovi ľup. panstva. Ten za to dal opraviť zvonicu. Na chrbte oltára bol nápis: Altare ac 1494 arectum, ARD Joanne Boboth, Plebano loci cum P. D. Joan. Szeleczký, bonorum Liptsensium Provisorem et P. D. Joanne Ferdinando Planer Schafero Tajovensi Anno in Honorem Omnium Sanctorum renovavit.
R. 1851 požiar zničil faru, hosp. budovy a mnoho domov. R. 1879 zúril nový požiar. Zhorel kostol a zvonica. Zvony sa roztavili. Nové zvony dali uliať v Hronci, na čo vyčerpali z cabanovského fondu 600 zl. a z fondu na nový organ 20 zl. Vtedy zhorela aj fara.
1856 Plošic sa snažil do kostola postaviť nové bočné oltáre. Nedarilo sa mu pre nedostatok peňazí. Obrátil sa na patróna, ale márne. Obrátil sa napokon na biskupa, ktorý ho tiež odhováral, že nemusí mať parádu. Nech postaví múr na spôsob rakve a bude mať oltár hotový. To Plošica nepotešilo, ale myšlienky sa nevzdal. R. 1859 mu prišiel na pomoc Ondrej Caban, komjatický F, rodák zo Seliec. Na postavenie oltárov dal 400 zl., ktoré splácal a zvyšok dostal kostol z jeho pozostalosti.
1859 zriadili miestnosť Božieho Hrobu tak, že premurovali sakrestiu.
1884 bola obnovená kaplnka kostola.
1895 Pátri CSsR z Moravy Červenka, Tomášek, Bláha a Kameníček zadržali prvé misie v S. Založené boli bratstvá sv. ruženca, B. Srdca a Oltárne.
1908 inštalovali vežové hodiny.
1917 objednali oceľový zvon, ktorý zlievareň dodala r. 1918.
1918 ukradol akýsi obchodník so starožitnosťami cennú gotickú monštranciu a odniesol ju do Maďarska. R.1922 kúpili novú.

Číslo záznamu : 31538
Meno farnosti : Selce
Pcmeno farnosti : selce
Číslo knihy : 401119
Názov knihy : Schematizmus slovenských katolíckych diecéz, SSV Trnava, 1978
Skratka knihy : Schem78
Strany : 169
Poradie : 18280
Citát : SELCE 976 11 tel. 811 09, o. B. Bystrica (2.500), k. sv. Cyrila a Metoda (1222). — Fil.: Šalková (700), k. sv. Rodiny (1897). - K 35, p 25, s 15.
Duchovný správca: Dr. Pavol Kandera.

Číslo záznamu : 50633
Meno kňaza : Stanislav(1332,Selce)
Pcmeno kňaza : stanislav1332selce
Meno farnosti : Selce
Pcmeno farnosti : selce
Číslo knihy : 1063781
Názov knihy : Mon. Vat. hist. regni Hungariae. S.I.T.I.,Budapest, 1887
Skratka knihy : mvsiti
Strany : 226
Poradie : 55080
Citát : Item Stanislaus de Sascac (Selsac) dixit iuratus ultra V. marcas suum beneficium, est dyocesis (sic) de Solio, solvit mediam marcam.
Preklad : Stanislav zo Seliec, prisahal, že jeho benefícium (nemá) väčšiu hodnotu ako 5 mariek, zaplatil pol marky, je to Zvolenský archidiakonát.