Historický schematizmus slov. farností
Citáty k tejto farnosti:
| Číslo záznamu : | 31905 |
| Meno farnosti : | Rosina |
| Pcmeno farnosti : | rosina |
| Číslo knihy : | 401119 |
| Názov knihy : | Schematizmus slovenských katolíckych diecéz, SSV Trnava, 1978 |
| Skratka knihy : | Schem78 |
| Strany : | 290 |
| Poradie : | 41080 |
| Citát : | ROSINA 013 22, tel. 83 68, o. Žilina, (4.500), k. sv. Kataríny m. (1776), kap. sv. Jozefa. — Fil.: Žilina-Trnové (2.000), k. sv. Juraja, m., drev. (1900). — K 67, p 36, s 26. Duchovný správca: Michal Gallo. |
| Číslo záznamu : | 41523 |
| Meno farnosti : | Rosina |
| Pcmeno farnosti : | rosina |
| Číslo knihy : | 1019709 |
| Názov knihy : | Schematismus Cleri Dioecesis Nitriensis Pro Anno A Christo Nato MCMXLII |
| Skratka knihy : | NS1942 |
| Strany : | 75 |
| Poradie : | 1150 |
| Citát : | 4. Rosina. Ecclesia ad S. Catharinam V. et M. Parochia anno Dist. a 1400 iam exstitit. Matricas habet ex annis 1678—1720, matre dein ab anno 1734. Im ambitu parochiae: Capella ad S. Km. Josephum Sp. B. M. V., Ecclesia ad S. Georgium M. in Trnové, Ecclesia ad S. Michaelem Archangelum in Turo. Patronus: Dominium Ballestrem et Compossessores Dominii Bytčicensis. Int. Administrator: D. Antonius Piterka. Cooperator: — Num. anim. Cath. A. C. Jud. Div. In Matre: 1540 2 - 5 - Fil.: Trnové Eccl. — Rosinky 1295 2 3 - 6 Turo Eccl. 1647 2 7 - 5-8 ____________________________________________________________ Universim: 4482 6 10 5 SS. Ros. 195, Tert. S. Franc. 50, Scap. 20, Adalb. 85, SKM 260, Prop. F. 56, Inf. J. 450. Usus linguae: Slavicae. Posta, statio telegraphica: loco, st. viae fer.: Žilina. |
| Číslo záznamu : | 42099 |
| Meno farnosti : | Rosina |
| Pcmeno farnosti : | rosina |
| Číslo knihy : | 556617 |
| Názov knihy : | Schematismus cleri dioecesis Nitriensis pro anno a Christo nato 1836 |
| Skratka knihy : | NS1836 |
| Strany : | 83 |
| Poradie : | 950 |
| Citát : | ROSZINA. Paroch, antiqua, Anno 1507. jam exstitit. | Ecclesia ad S. Oatharinam V. et M. Ibidem Capella ad S. | Joseph. Conf. | Patronus. Cels. D. Princeps Paulus Eszterházy. | Parochus. D.Lndovicus Borcsiczky de eadem. | In Matre: Cath. AC. Jud. | 575 4 6 | Dist. a Matr. Filialibus: | Hor. Brezove Allod. 5 - - | 3/4 Trnove, Ecclesia ad S. Ceorgium Mar. 592 - 2 | 1/2 Túró, Ecclesia ad S. Michaelem Archang. 260 2 20 | 1 Lingua: Slav. Summa: 2032 6 28 |
| Číslo záznamu : | 42246 |
| Meno farnosti : | Rosina |
| Pcmeno farnosti : | rosina |
| Číslo knihy : | 556617 |
| Názov knihy : | Schematismus cleri dioecesis Nitriensis pro anno a Christo nato 1836 |
| Skratka knihy : | NS1836 |
| Strany : | 149 |
| Poradie : | 2440 |
| Citát : | Roszina. Casparus Kosztka. Mathias Borza. Stephanus Ambrus. Andreas Fraterovics. Joannes Hudek. Ladislaus Bátory. Joannes Pinka. Franciscus Skrekay. Josephus Otrokóczy. Josephus Bresztyenszky. Stephanus Bachó. Ladislaus Rázgha. Joannes Janács. Ludovicus Borcsiczky. |
| Číslo záznamu : | 43105 |
| Meno farnosti : | Rosina |
| Pcmeno farnosti : | rosina |
| Číslo knihy : | 1019708 |
| Názov knihy : | Schematismus cleri dioecesis Nitriensis pro anno a Christo nato MCMXXXVII |
| Skratka knihy : | NS1937 |
| Strany : | 75 |
| Poradie : | 970 |
| Citát : | 4. Rosina. Ecclesia ad S. Catharinam V. et M. Parochia anno 1400 iam exstitit. Matricas habet ex annis 1678— 1720, dein ab anno 1734. Im ambitu parochiae: Capella ad S. Josephum Sp. B. M. V., Ecclesia ad S. Georgium M. in Trnové, Ecclesia ad S. Michaelem Archangelum in Turo. Patronus: Compossessores Dominii Bytčicensis. Int. Administrator: D. Ignatius Hrubý Janáč. Cooperator: — Num. anim. Cath. A. C. H. C. Jud. Div. In Matre: 1294 1 -- -- -- -- Fil.: Trnové Eccl. 914 1 -- 4 1 6 Turo Eccl. 1419 -- -- 3 -- 5 Praed.: Brezové et Rosinky 247 -- -- -- -- 5 Domus venatoris in valle Čistiny 9 -- -- -- -- 8 ___________________________________________________________ Universim: 3883 2 -- 7 1 Alt. 125, SS. Ros. 630, Tert. S. Franc. 54, Apost. SS. Cyr. et Meth. 19, Scap. 16, Adalb. 89. Usus linguae: Slavicae. Posta loco. Statio telegraphica: Žilina. |
| Číslo záznamu : | 43511 |
| Meno farnosti : | Rosina |
| Pcmeno farnosti : | rosina |
| Číslo knihy : | 60075 |
| Názov knihy : | Schematismus cleri dioecesis Nitriensis pro anno a Christo nato MCMXIII |
| Skratka knihy : | NS1913 |
| Strany : | 74 |
| Poradie : | 970 |
| Citát : | 4. Harmatos. Ecclesia ad S. Catharinam V. et M. Parochia Dist.a anno 1400 iam exstitit. Matricas habet ex annis matre 1678.—1720, dein ab anno 1734. In ambitu parochiae: Km. Capella ad S. Josephum Spons. B. M. V., Ecclesia ad S. Georgium Mart. in Zsolnatarnó, Ecclesia ad S Mi- Michaëlem Archangelum in Háromudvar. Patronus: Paulus Elek. Parochus: Idem, qui V.-A.-Diaconus Dist. Cooperator: — Num. anim. Cath. A. C. H. C. Jud. Div. In matre: 1076 — — 18 — -- Fil.: Zsolnatarnó Eccl. 1721 — — 4 — 3 Háromudvar Eccl. 1358 — — 8 — 5 Praed: Brezove 82 — — — — 4 ___________________________________________________________ Universim 3237 — — 30 — Usus Linguae: slav. Posta loco. Statio telegraphica: Bicscsefalu. |
| Číslo záznamu : | 62642 |
| Meno farnosti : | Rosina |
| Pcmeno farnosti : | rosina |
| Www stránka : | http://rosina.sk/index.php/obec/z-kanonickych-vizitacii [9.4.2021] |
| Skratka knihy : | www |
| Citát : | Rosina ako farnosť (20. stor. a súčasnosť) OBEC napísané 3.6.2011 , zverejnil Tomáš Kováč aktualizované 5.12.2018 básnik Pavol Gašparovič Hlbina, Matej Burlas, Štefan Laitman, Jozef Rudinský, Emil Januš, Vojtech Magnusek. Po 2. svetovej vojne tu pôsobili kapláni: Štefan Hričovský, Adam Dupkala, Jozef Mikula, Eduard Mokráš. R. 1954 bol v Rosine kaplánom prof. ThDr. Anton Bagin, ktorý bol posledným kaplánom v Rosine. Pôsobil na Cyrilo-Metodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave ako profesor cirkevných dejín a umenia. Farári a správcovia farnosti: 1939 – 1940 Štefan Hudec, zomrel v roku 1989, pochovaný je v Kysuckom Novom Meste 1940 – 1958 Anton Piterka, zomrel tu cez Veľký týždeň, pochovaný je v Hrušovanoch 1958 – 1961 Jozef Minárik, zomrel v roku 1991, pochovaný v Brodne 1961 – 1962 Ladislav Kýška, kanonik sídelnej kapituly v Nitre 1962 – 1969 Jozef Kúdela (1915 – 1992), pochovaný je vo svojom rodisku v Čajkove pri Leviciach 1969 – 1981 Michal Gallo (1916 – 1981), zomrel v Rosine po Veľkej noci, pochovaný je v Dobrej pri Trenčíne 1981 – 1987 Pavol Majtán, teraz ako duchovný na odpočinku vo Veľkej Hradnej 1987 – 1997 Emil Floriš, ThDr., PhD. (1955 - 2016), zomrel v roku 2016, pochovaný je v Rosine 1997 – 2012 Ondrej Rašovec, PaedDr. (nar. 1968), od 1. 7. 2012 farárom v Oščadnici 2012 – Stanislav Vnuk (nar. 1973) Matriky Rímskokatolíckeho farského úradu v Rosine sú uložené v štátnom archíve v Bytči, a to matrika narodených, sobášených a zomrelých od roku 1734 do roku 1866. Niektoré záznamy, odpisy a písom-nosti sa nachádzajú na Biskupskom úrade v Nitre. Do roku 2004 patrila do rosinskej farnosti aj filiálka Trnové, ktorá bola 1. júla 2003 zriadená nitrian-skym biskupstvom ako farnosť svätých Cyrila a Metoda. Počas pôsobenia dp. Emila Floriša, vynikajúceho kazateľa a dušpastiera, bol v r. 1991 postavený dom smútku v areáli cintorína, na mieste pôvodnej hrobárskej náraďovne. O niekoľko rokov neskôr bol zrekonštruovaný exteriér kostola. Vdp. Floriš sa zaslúžil o postavenie nového kostola sv. Cyrila a Metoda v Trnovom. Dr. Ondrej Rašovec, ktorý bol správcom farnosti v Rosine od r. 1997, sa pričinil o mnohé renovácie v rosinskej farnosti: v rokoch 2000 – 2003 bola postavená nová farská budova v Trnovom (vzápätí bola zriadená farnosť Trnové), zrekonštruovali sa kaplnky v Rosine, ako aj kostol (interiér, exteriér a strecha, nové hodiny na veži). V r. 2004 sa začala výstavba novej farskej budovy v Rosine, ktorá bola dokončená r. 2005. 11. mája 2006 ju posvätil nitriansky biskup Viliam Judák. Od júla 2011 reštaurátori odkrývali pôvodnú interiérovú výmaľbu kostola od známeho výtvarného umelca Jozefa Hanulu z r. 1904, ktorá bola počas takmer storočia prekrytá viacerými vrstvami náterov, pričom boli viaceré ornamenty zamaľované. Do Vianoc 2012 sa zreštaurovali nástenné maľby svätyne (počas rekonštrukcie sa konali sv. omše v dome smútku, neskôr v kultúrnom dome), do veľkonočných sviatkov už boli zreštaurované všetky nástenné maľby kostola. V máji 2012 správca farnosti vdp. O. Rašovec po pátraní spolu s archivármi biskupského úradu zistil, že rosinský farský kostol nebol nikdy konsekrovaný, len požehnaný (benedikovaný). Preto sa rozhodol pozvať žilinského biskupa Tomáš Galisa, aby náš kostol aj slávnostne posvätil (dedikoval). Pri tejto príležitosti reštaurátori namaľovali na stĺpy kostola konsekračné kríže – tie počas aktu posvätenia pomazal biskup a zároveň uložil do nového obetného oltára relikvie sv. Terézie Margity. Slávnostná konsekrácia kostola sa uskutočnila 7. júla 2012. |
| Číslo záznamu : | 62645 |
| Meno farnosti : | Rosina |
| Pcmeno farnosti : | rosina |
| Www stránka : | http://rosina.sk/index.php/obec/z-kanonickych-vizitacii [9.4.2021] |
| Skratka knihy : | www |
| Citát : | Z kanonických vizitácií R. 1684 prišiel Michal Vankovič, ktorý po desaťročnom pôsobení odišiel do Turia, kde zomrel, tam aj pochovaný. Smutné časy prichádzajú počas pôsobenia Štefana Ambruša – na faru prišiel v roku 1709. V roku 1713 totiž vypukla veľká morová epidémia, ktorá hrozila obyvateľom v širokom okolí. V tom istom roku sa uskutočnila (pravdepodobne ešte pred pohromou) kanonická vizitácia farnosti. V slovenskom prepise vizitácie sa uvádza, že vtedajší farár mal 28 rokov. K farnosti vtedy patrili obce Trnové, Višňové, Turie, Porúbka, Illové, Bytčica, Mojšová Lúčka a Stráňavy. V Rosine bolo 189 katolíkov, 11 luteránov, 100 detí, čo ešte nepristúpili na sv. spoveď a dojčiat. V celej farnosti vtedy žilo 1642 ľudí. Vo vizitácii sa nachádza aj opis starého kostola, ako aj opis obcí, ktoré patrili farnosti. Zaujímavý je dodatočný záznam o kaplnke nad Turím. Existujú totiž dve podoby podania o jej vzniku. Hodnovernejšia je tá, ktorú podáva kanonická vizitácia: „Na kopčeku popri ceste, čo vedie do Rosiny, postavili ju miestni obyvatelia príčinlivosťou terajšieho pána farára Ambruša a je zasvätená sv. Rochusovi na znak vďakovčinenia Pánu Bohu, že vo svojom milosrdenstve a dobrotivosti zachovať ráčil väčšinu miestneho obyvateľstva, ako i terajšieho pána farára, keď po vypuknutí moru upadli do krajného nebezpečenstva." Táto verzia spochybňuje povesť uvedenú v kronike DHZ o oslobodení grófa Vešeléniho, pána strečnianskeho hradu z moci Turkov – to vraj malo byť podnetom na postavenie tejto kaplnky. Ešte predtým mohla stáť niekde v okolí iná kaplnka, zvlášť keď zoberieme do úvahy rok smrti grófa Františka Vešeléniho (1667). V tom období však po okolí plienili kuruci. R. 1738 prevzal farnosť Ladislav Bátory, ktorý bol veľmi horlivým kazateľom. Hlásal slovo Božie aj vtedy, keď cítil, že ho už opúšťajú sily. R. 1760 bol v Rosine farárom František Škrekay, ktorý sem prišiel z Čadce. Práve on sa pričinil o to, aby sa postavila socha sv. Jána Nepomuckého – dal na vlastné náklady doviezť kameň, zhotoviť a postaviť sochu. Socha stojí na rokokovo zdobenom pilieri. Neznámy autor ju zhotovil z pieskovca. Neskoršie bola natretá ochrannou vrstvou olejovej farby proti poveternostným vplyvom. R. 1774 prišiel Jozef Otrokóci, rodák z Púchova, ktorý r. 1776 začal stavať nový kostol, ktorý bol dokončený r. 1779. Kostol postavili na náklady Mikuláša Esterháziho. Zapísané je: „Kráľ v tom čase (okolo roku 1780) nariadil uvedenému panstvu postaviť 12 kostolov. Medzi ne patrí i náš. Ďalšie dva sú pri Košiciach, jeden v Lutile, 3 v Sudetoch a ostatné na území terajšieho Maďarska.“ R. 1796 bola postavená nová farská budova, ktorá slúžila až do r. 2005. Farár Štefan Bacho Bánovský, ktorý nastúpil r. 1797, zadovážil hodiny, ktoré boli umiestnené na farskej chodbe. Z tých čias sa zachoval veľmi zaujímavý dokument – záručná listina (kvitancia). Je opísaná presne podľa originálu v kronike DHZ. R. 1805 bol rosinským farárom Ladislav Rázga. R. 1822 nastúpil Ján Janáč, za pôsobenia ktorého vykonal nitriansky biskup Jozef Vurum kanonickú vizitáciu farnosti (r. 1828). Jej zápis sa nachádza vo farskej knižnici. Do tohto obdobia máme zaznačený zoznam duchovných správcov, ako boli uvedenými do farskej služby a priblížení svojou činnosťou. Z pôsobenia ďalších kňazov zaznamenávame: „Pred farou rástli dve veľké hrušky, ktoré toho času (okolo roku 1860) farár Adamovič nechal vyrúbať. Do roka potom zomrel, je tu pochovaný, ale jeho hrob je neznámy." Mnoho sa hovorilo o dobrosrdečnosti farára Ľudovíta Borčického, ktorý bol rodákom z Poruby. Bol vraj veľmi dobrým kazateľom a podporoval chudobných. Iste tu účinkoval v roku 1866, keď sa zúčastnil vo Frívalde na posviacke nového kostola, do ktorého spolu s ďalšími kňazmi v dalmatikách prenášali milostivú sochu Panny Márie zo starého chrámu (publikácia Frívald). R. 1869 bol ešte v Rosine. Spomínaný je v dodatku kanonickej vizitácie, zaznačenom v roku 1885. Počas jeho pôsobenia bol opravený starý organ a zvon sv. Kataríny, ktorý praskol – opravili ho v Trnave. V Rosine bolo aj zemetrasenie, pri ktorom čiastočne praskla klenba kostola tak, že boli obavy zo zrútenia. V 18. a 19. storočí používala obec Rosina pečať s patrónkou kostola – svätou Katarínou. Zachovali sa pečate z rokov 1850 a 1856. V prvom prípade pri pečatení použili typárium z r. 1761, v druhom prípade použili mladšie typárium. Na obidvoch pečatiach je svätica zobrazená so svätožiarou a korunou na hlave a s ratolesťou, palmou v ruke, teda nie s kolesom, ako ju najčastejšie vyobrazuje cirkevné umenie a ako je vyobrazená na hlavnom oltári nášho kostola. Koncom 19. stor. prišiel do Rosiny farár Karol Ševčík. Podľa dodatku ku kanonickej vizitácii tu bol už v roku 1881. Miesto neho nastúpil kaplán Jozef Budaj, ktorý sa dobre poznal s maliarom Jozefom Hanulom. Keď J. Hanula maľoval kostol vo Višňovom, dohodol s ním maľovanie interiéru rosinského kostola, ktoré bolo dokončené r. 1902. V maliarových spomienkach uverejnil náčrtok Dr. Budaja, ktorý dobre poznal Andreja Hlinku, kňaza a národovca. Neskoršie sa stal kanonikom v Nitre, kde bol poslancom Slovenského snemu. Zomrel r. 1939 v Nitre. V roku 1895 bol založený Dobrovoľný hasičský zbor. Zakladateľom bol Romuald Zvarík. Zbor sa v roku 1904 pri cvičení zaskvel v novej rovnošate. Po cvičení sa išiel predstaviť pánu farárovi Karolovi Ševčíkovi, ktorý bol akýmsi protektorom zboru. „12. apríla 1903 na veľkonočné sviatky prvý raz vystúpila hasičská muzika verejne v kostole za spoluúčinkovania organistu pána Schurmanna. Od tých čias sa ľudia stretávali častejšie s touto hudbou na púťach, tancovačkách, pri voľbách i kortešačkách.“ Táto hudba sa zúčastňovala aj na cirkevných slávnostiach. Počas pôsobenia dekana Ľudovíta Blažeka, ktorý prišiel do Rosiny r. 1907 po smrti K. Ševčíka, hrala na privítanie biskupa Karola Kmeťka (bolo to po r. 1921, po vysviacke za biskupa). Hudba r. 1925 pre nezhody zanikla, obnovená bola až r. 1952 (v súčasnosti už neúčinkuje). Dp. Karol Ševčík je pochovaný na rosinskom cintoríne pod gaštanmi naľavo od veľkého kríža. „Pán dekan Blažek bol vždy ľudský, necítil nikdy horkosť v žlči.“ Tak to napísal básnik Pavol Gašparovič Hlbina, kňaz, vo svojej básni Prvá kaplánka. Iste nebol ďaleko od pravdy, veď biskup Kmeťka si ho v roku 1936 povolal z Rosiny do Nitry za kanonika. Dobre poznal pána dekana ešte z čias svojho pôsobenia v Tepličke nad Váhom v rokoch 1910 – 1921. Ocenil tak nielen osobu dekana Blažeka a jeho úsilie, ale aj našu farnosť, o ktorej rast sa horlivo staral. Svedčí o tom záznam v kronike DHZ o zadovážení vlastného prápora: „Miestny farár pán dekan Blažek sa s ochotou pripojil k prácam a zbor vo všetkom podporoval.“ On vykonal aj posviacku hasičského útvaru. Vo svojej reči spomenul povinnosti hasičstva a vyzval ho, aby zostalo verné svojej zástave, aby podľa jej symbolu vždy chránilo so šľachetnou obetavosťou na to odkázaných, a tým zabraňovalo katastrofám, ktoré z každej strany číhajú na obyvateľstvo. Po ukončení posviacky bol na miestnej fare slávnostný banket a po ňom ľudová veselica. Heslom hasičstva je: „Bohu na česť, blížnemu na pomoc!“ Keď boli r. 1916 odvlečené zvony (pre potreby vojska v l. svetovej vojne), občania veľmi ťažko znášali ticho, ktoré nastalo. Romuald Zvarík na vlastnú zodpovednosť priniesol na chrbte zvonček sv. Jozefa z kaplnky na Lipovci, ktorý potom hlásal slávu Božiu až do tých čias, kým neboli zadovážené nové zvony; do roku 1926. Po r. 1928 sa v obci začala vzmáhať osvetová činnosť zásluhou učiteľa a organistu Valéra Marschalku. Časopis Slovenská krajina uverejnil r. 1932 článok o postavení stáleho javiska v Rosine. Ochotnícky krúžok zahral na ňom. úspešnú veselohru Čertov mlyn. R. 1933 sa v Nitre uskutočnili Pribinove slávnosti. Práve v tom čase bola birmovka vo Višňovom. Dekan Blažek pozval biskupa Kmeťka na divadelnú hru. Ten po predstavení udelil všetkým prítomným požehnanie. Divadelný krúžok bol združením katolíckej mládeže. V knižnici farského úradu sa ešte nachádza jeho kronika. Posledná hra starých ochotníkov sa hrala v roku 1964. Dekan Blažek v roku 1936 vykonal posviacku motorovej striekačky. Keďže bol veľkým priateľom hasičstva, zbor sa s ním pred odchodom do Nitry pekne rozlúčil. Tam v službách biskupského úradu v roku 1938 aj zomrel. Roku 1936 prišiel do Rosiny dp. Ignác Hrubý Janáč, ktorý tu pôsobil do roku 1939. Vtedy mala obec 266 domov a 1547 obyvateľov, z toho 1530 rímskokatolíckeho vierovyznania. (Podľa brožúry: Ďuroška, P.: 650. výročie založenia obce Rosina (1341 - 1991). 25 s. + 7 obr.) |
| Číslo záznamu : | 62761 |
| Meno farnosti : | Rosina |
| Pcmeno farnosti : | rosina |
| Číslo knihy : | 1066145 |
| Názov knihy : | Schematizmus Žilinskej diecézy 2018. Vydal Biskupský úrad v Žiline 2018 |
| Skratka knihy : | Schem2018 |
| Strany : | 115-116 |
| Poradie : | 510 |
| Citát : | Kedy presne vznikla farnosť nie je známe, ale v prvej polovici 15. storočia už jestvovala, pôsobili v nej farári, administrátori: Ondrej Milé, Ján Beluši, Pavol Osláni, Tomáš Kubica, Juraj Švach, Michal Vankovič, Gašpar Kôstka, Matej Borza, Štefan Ambruš, Andrej Fraterovič, Ján Hudek, Ladislav Bátory, Ján Pinka, František Škrekaj, Jozef Otrokóci, Jozef Bresťanský, Štefan Bacho Bánovský, Ladislav Rázga, Ján Janáč, Ľudovít Borčický, Pavol Adamovič, Karol Šefčík, Ľudovít Blažek, Štefan Hudec, Anton Piterka, Jozef Minárik, Ladislav Kiška, Jozef Kúdela, Michal Gallo, Pavol Majtán, Emil Floriš, Ondrej Rašovec. Matriky sú vedené od roku 1678, zachované od roku 1734. |
| Poznámka DKI : | Zoznam kňazov v Schematizme vypracoval Drahomír Velička. |
| Číslo záznamu : | 66733 |
| Meno farnosti : | Rosina |
| Pcmeno farnosti : | rosina |
| Názov knihy : | Velička, Drahomír: Zoznam kňazov farností Žilinskej a Nitrianskej diecézy, el. text. Žilina 2021. |
| Skratka knihy : | DH |
| Poradie : | 90 |
| Citát : | ROSINA Andrej 1420 Ján Beluši 1657 Pavol Osláni 1668-? Tomáš Kubica 1674-? Juraj Švach 1683-1684 Michal Vankovič 1684-1694 Gašpar Štefan Kostka 1694-1703 Matej Borza 1703-1709 Štefan Ambruš 1709-1714 Andrej Jozef Milo inak Fratreovič 1714-1736 Ján Hudek 1736-1738 Ladislav Bátory 1738-1750 Ján Pinka 1750-1760 František Serafín Škrekaj 1760-1774 Jozef Otrokóci 1774-1790 Jozef Bresťanský 1790-1797 Štefan Bacho Bánovský 1797-1805 Ladislav Rázga 1805-1822 Ján Janáč 1822-1835 Ľudovít Borčický 1835-1878 Pavol Adamovič 1878-1879 Karol Šefčík 1879-1907 Ľudovít Blažek 1907-1939 Štefan Hudec 1939-1940 Anton Piterka 1940-1958 Jozef Minárik 1958-1961 Ladislav Kýška 1961-1962 Jozef Kúdela 1962-1969 Michal Gallo 1969-1981 Pavol Majtán 1981-1987 Emil Floriš 1987-1997 Ondrej Rašovec 1997-2012 Stanislav Vnuk 2012- |