logo
Dominikánsky knižný inštitút
bannermaria

Historický schematizmus slov. farností


Citáty k tejto farnosti:
Číslo záznamu : 27390
Meno farnosti : Podkonice
Pcmeno farnosti : podkonice
Číslo knihy : 1044033
Názov knihy : Zarevúcky, A.: Katalóg farností a kostolov banskobystrického biskupstva. Samizdat, 1976
Skratka knihy : Zar1
Strany : 64-65
Poradie : 230
Citát : Podkonice.
Chotár celej podkonickej farnosti patril za feudalizmu ľupčianskemu panstvu. Prvý raz ani v listinách spomína r. 1340 ako „possessio Koknicze“ a „villa Podgonicz“. /1/ V urbáre r. 1663 sa volá Podkonicz. Vtedy mala na 11 sesiách 53 poddaných roľníkov, na jednej sesii 6 slobodníkov, a na šiestich 15 železiarov. /2/ Obyvatelia sa živili roľníctvom, salašníctvom a prácou v lesoch. Mnoho obyvateľov sa vysťahovalo do Kanady a štátov Latinsko-Ameriky, lebo chudobná zem nestačila vyživiť početné obyvateľstvo. Teraz majú ľudia prácu na JRD a v rozličných podnikoch v meste.
Farnosť bola založená r. 1787. Do tedy patrila ku ľupčianskej farnosti. R. 1821 bola zriadená kaplánska stanica. /3/
Patronát vykonávala lesná Komora, potom čsl. štát.
Kostol sv. Martina stojí nad obcou na vyvýšenom mieste. Rozmery: d. 29m, š. 13m, v. 8m. Štýl kostola pripomína klasicistické stavby kostolov. Svätyňa je loď starého kostolíka, loď je obdialníková, zaklenutá pruskou klenbou s dvoma zrkadlami, rozdelená stredným pásom, ktorý stojí na objemných vnútorných pilastroch. Vo fasádnom priečelí stojí veža, ktorá je zamurovaná do kostola. Vzadu je organový chór, má aj postranné diely. Vo veži sú tri zvony. Hlavný oltár z r. 1928 v neorenesačnom štýle není dobre riešený, lebo expozitórium zakrýva viac ako polovicu obrazu sv. Martina.
Pôvod kostola. V renesančnej dobe tu postavili kostolík sv. Martina. CV spomína v ňom starobylý oltár P. Márie. /4/ Tento kostolík použili, keď r. 1813 – 1818 stavali terajší kostol. Loď premenili na svätyňu a zo svätyne sa stala sakrestia. Organový chór zväčšovali r. 1921. Celkové riešenie stavby neni najšťastnejšie. Pôsobí dojmom ťažkopádnosti. Architekt viacej hľadel na zhotovenie veľkého priestoru a úspornosť, ako na pekný dojem zvnútra.
Kostol v Priechode. Zasvätený Sedembolestnej Matke Božej stojí na vyvýšenom mieste vedľa cesty vedúcej do Seliec. Je to pomocná stavba obdialníkového pôdorysu, ktorá sa rozširuje do trojlodia. Vedľajšie lode sú nízke, stredná vysoká, jej murivo nesú železobetónové piliere. Povala je rovná. Okná sú vysoko umiestnené. Vzadu je organový chór, ktorý sa stupňovite zvyšuje. V strede chóru, arkire vytvorenom piliermi, na ktorých stojí veža, je umiestnený organ. Veža stojí v priečelnej fasáde, vstavaná je do kostola. Poschodie, v ktorom sú umiestnené zvony, má otvorené a je zakrytá rovnou strieškou s krížom. Kostol je zvnútra zariadený podľa novej liturgie, oltár má tvárou k ľudu, tabernákul v stene.
Pôvod kostola. Priechoďania si tento kostol postavili z vlastnej iniciatívy a vlastným nákladom z milodarov. Sami si stavbu previedli. Vrchnosť im nechcela dať povolenie na užívanie kostola pre kultové ciele. Museli si to vynútiť pri príležitosti volieb. Kostol tak vo vonkajšom, ako aj vnútornom vzhľade je krásna, príjemná aj dôstojná stavba. Aj moderné chápanie stavby, ak sa prevedie v duchu súladu, vyznie dobre.
Kaplnka v Balážoch. R. 1935 si občania sami postavili malú kaplnku sv. Jozefa, v ktorej sa konajú príležitostné služby Božie.

Fara. Miestny kaplán býval v súkromnom dome. R. 1792 začal patrón stavať budovu. Na rok ju zastavili, lebo vypukla francúzska revolúcia. Dokončili ju len r. 1797. Teraz je renovovaná a zmodernizovaná.
Farári:
1787 Szopényi Michal - 1795 Veselý Adam - 1797 Neuwirth Andrej - 1803 Kontoš Ján - 1831 Žídek Gašpar - 1833 Halabuk Ján SF - 1833 Jakubík Jozef - 1834 Mayer Andrej SF - 1834 Mátyás Ján - 1837 Riššák Ján SF - 1837 Lacko Štefan - 1848 Čellár Ján SF - 1848 Herban Michal - 1859 Šujanský František SF - 1859 Jakubík František - 1894 Klózik Ignác, ktorý mal na konci života pre nemoc administrátorov: - Tvrdý Ján, Kacina Július, Bojsa Jozef - 1919 Gregor Ján - 1924 Málik Rudolf - 1928 Hudec Jozef - 1939 Szójózsef Vojtech, menovaný, ale nenastúpil - 1939 Huťka Jozef - 1959 Fekete Vojtech SF

Poznámky: Maď. Patkósz.
Pramene: CV 1822, HD.
1./ SchH
2./ Marsina : Urbáre feudálnych panstiev na Slovensku.
3./ Ročný salár farára činil 390 fl., kaplána 150 fl.
4./ SchH
5./ Po zriadení farnosti nevyhovoval kostolík, preto cirk. vrchnosť žiadala, aby bol postavený zodpovedný kostol. Žiadosť opakovali trikrát. Konečne patronát r. 1813 prikročil ku realizácii stavby. Nebolo to ľahko, lebo farníci boli ku práci neteční, museli ich administratívnymi zásahmi donucovať, aby vykonali predpísané ručné a povozné práce. Preto stavba trvala šesť rokov.
6./ Priechoďania dávno túžili mať svoj kostol. Do Podkoníc vedie len poľná cesta, schodná v lete. Len k Selciam majú tvrdú cestu. R. 1935 robili akciu na postavenie kostola. Nazbierali vtedy 20.000 Kčs. Akcia však zaspala. Po druhej vojne urobili novú akciu a mali zaistenú aj úhradu na stavbu, ale pre pomalosť prešiel čas, kedy sa kostol dal ešte stavať. Keď začali robiť základy, prišli zákony r. 1949 a stavba musela zastať. Až r. 1969 mohli sa do stavby pustiť a – nech im je chvála – s velikými obeťami ju uskutočnili.
Projektoval Ing. G. Stadtrucker.
Z kroniky:
R. 1834 bol otvorený nový cintorín. Do vtedy sa pochovávalo pri kostole.
1871 bola postavená škola.
1897 bol založený konzum. Židia sa potom odsťahovali.
1902 bol postavený ohradový múr pri kostole.
1921 kostol vymaľoval Peter Kern.
1927 kostol bol vydláždený.
Keď prišiel 1787 kňaz našiel veľmi zanedbaných ľudí. Školy nebolo. Horko=ťažko sa mu podarilo postaviť malú drevenú drevenú školu. Lavice do nej boli zadovážené iba r. 1810.

Číslo záznamu : 31533
Meno farnosti : Podkonice
Pcmeno farnosti : podkonice
Číslo knihy : 401119
Názov knihy : Schematizmus slovenských katolíckych diecéz, SSV Trnava, 1978
Skratka knihy : Schem78
Strany : 168
Poradie : 18230
Citát : PODKONICE 976 41, tel. — , o. B. Bystrica, (2.300), k. sv. Martina b. (1787), kap. B. S. J. (1833). — Fil.: 1. Priechod (1.000), k. P. M. Sedemb. (1971), kap. sv. Michala (1833), 2. Baláže (300), kap. sv. Jozefa (1955). — K 29, p 23, s 17. Duchovný správca: Vojtech Fekete.