logo
Dominikánsky knižný inštitút
bannermaria

Historický schematizmus slov. farností


Citáty k tejto farnosti:
Číslo záznamu : 9236
Meno farnosti : Nitrianske Pravno
Pcmeno farnosti : nitrianskepravno
Názov knihy : Némethy, Ľ., Series parochiarum et parochorum archidioecesis Strigoniensis ab antiquissimis temporibus usque annum 1894, Ostrihom 1894.
Skratka knihy : nem1894
Strany : 386
Poradie : 120570
Citát : Német-Próna.
(Teutoprona, Deutsch-Proben, Nemeczke-Pravne.)
Olim in ADioecesi, in ADtu Nitriensi, VADnali districtu Bajmóczensi. Nunc in Dioecesi Neosoliensi, ADtu Nitriensi, VADnatu Bajmóczensi. Antiqua Parochia.1) quae saec. XV. a matre Bajmócz avulsa est. Ecclesía ad Stum Joannem Bapt. cujus jam 1401. mentio fit. Matricae ab 1679.

1401. occ. - - - - Renisz Andreas, sacerdos de Prona Tentonicali.
1464. occ. - - - - Petrus.
1483. occ. - - - - Joannes.
1487. occ. - - - - Nicaslus.
1559. occ. - - - - Casparus.
1560. occ. - - - - Biliczensis Gregorius.
1660. occ. - - - - P. Mechtel Joachim, S. J.
1665. Jun. 4. 1668. - - Krausz Wilibaldus.
1668. Jul. 22. 1671. Mart. 29. Vilpasz Hieronymus.
1671. Mart. 29. 1673. - - Jakucz Jacobus.
1673. Jul. 26. 1675. - - Regio Franciscus, Ignatius, in Német- et Totpróna.
1675. Maji 3. 1678. - - Zobel, alias Zobelius Mathias.
1678. Nov. 17. 1679. - - Krupicz Mathias.
1679. - - 1686. - - Gersich Joannes.
1686. Sept. 9. 1690. - - Hunger Joannes, Henricus.
1690. Febr. 26. 1691. - - Langer Joannes.
1691. Nov. 24. 1696. - - Wathoffer Paulus.
1696. Mart. 28. 1701. - - Schmidt Petrus, Josephus.
1701. Apr. 13. 1714. - - Gulden Andreas, Joannes.
1714. Mart. 21. 1716. - - Langer Michael.
1716. Dec. 18. 1729. - - Csernak Georgius.
1729. Jul. 7. 1740. - - Mertinger Josephus.
1740. Oct. 7. + 1756. Aug. 14. Koller Franciscus.
1756. Nov. 8. 1766. Oct. 12. Derer Antonius, Franciscus.
1766. Oct. 12. - - - Zsolnay Joannes.

1) Magister Georgius filius et Helena conthoralis Leustachii de Ilsva condam regni Hung. palatini, castri Bajmócz haeredes a. 1401. ecclesiam in Próna Teutonicali erexerunt et sacerdote proviserunt, qui censum filiationis plebano de Bajmôcz praestare debuit. Fejér, C. D. X. IV. 81. - Visitator a. 1559. sic rem exponit: Prona germanicorum sub arce Bajmócz ad ecclesiam decollationis S. Joannis Bapt. satis pulcherrime exornata, nulla aeget reparatione, calices habet tres de argento deauratos item pacificale. Ornatus quatuor. Ille vero a. 1560. inquit: „Prona germanicorum sub ditione arcis Bajmócz habet ecclesiam imaginibus, vexillis et aliis ornamentis decoratam. Parochus instar Lutheranorum celebrat.“ Sic visitator. Quid fuit facilius, quam talem pastorem et gregem seducere. Ministri mansionem stabilem invenerunt sequentes: 1570. Daniel Rurichius 1581. Andreas Schormann, 1605. Jacobus Spigler, 1624. Joannes Reich, 1648. Michael Schver, 1654. Daniel Necker, 1658. Joannes Graff et Philippus Köberling diaconus, qui 1660. exire jussi. Historia habetur in Schemat. hist. Neosol. 1876. 271.

Číslo záznamu : 27430
Meno farnosti : Nitrianske Pravno
Pcmeno farnosti : nitrianskepravno
Číslo knihy : 1044033
Názov knihy : Zarevúcky, A.: Katalóg farností a kostolov banskobystrického biskupstva. Samizdat, 1976
Skratka knihy : Zar1
Strany : 186-189
Poradie : 630
Citát : Nitrianske Pravno
Mestečko, ktoré za feudalizmu patrilo k bojnickému panstvu. Vzniklo kolonizáciou nemeckých baníkov, keď sa v okolí našlo nálezisko zlata. R 1318 ja doložená existencie zlatej bane v Diviakoch nad Nitricou. Keď r. 1327-1328 bolo zrušené výhradné právo panovníka na ťažbu zlata, umožnil sa rozmach kolonizácie za čo vďačí aj svojmu vzniku a rozmachu. V 14 st. sa našlo nálezisko zlata aj v Pravenci. Na jeho vyťaženie pozvali nem. baníkov. To je začiatok kolonizácie NP. Presného dáta niet, možno rátať, že sa tak stalo v 30-40tych rokoch 14. st. Nemeckí kolonisti hneď spočiatku chceli mať výhody, preto dostali právo slobodnej voľby richtára podľa krupinského práva. V listine kráľa Žigmunda r. 1430 sa už uvádza NP. ako „oppidum“. R. 1645 sa stali bojnickými zemepánmi Pálffyovci. Títo obnovili r. 1651 stratené privilégiá mestečka. Tým bolo zaručené právo výročných jarmokov, výčapu počas jarmokov a týždenný potravinový trh. /1/ Od dávna sa tu rozvíjala remeselná výroba. /2/ Remeslo chránili cechové združenia. V tomto storočí chodili mnohí obyvatelia ako murári, tesári alebo jarmočníci za prácou a zárobkom na vzdialené pracoviská, odkiaľ nedonášali len peniaze, ale aj nové názory a myšlienky, ktoré neboli vždy zdravé. Združení tkáči vyvinuli si tu malú továreň na súkno. Zachovalo sa tu zvláštne nárečie, ktoré je veľmi vzdialené od spisovnej nemčiny. Po druhej vojne boli asi dve tretiny obyvateľstva vysťahované do Nemecka a namiesto nich sa nasťahovali Slováci.
Farnosť: bola založená na konci 14 storočia /uvádza sa r.1400/. Pôvodne patrila bojn. fare. Zriadil ju magister Juraj s matkou Helenou, vdovou po palatínovi Leustachovi de Jolsva. Ustanovili tu miestneho K. Keď sa však na neho ponosoval bojnický F pre ukracovanie dôchodkov, osamostatnili NP ako nezávislú farnosť. Nič neplatili ďalšie prieky bojn. F, uplatňované aj súdnou cestou. Ku farnosti patrili Tužina a Majzel /teraz Vyšehradné/, koncom 18. stor. aj Malinová, Chvojnica a Solka. Za reformácie aj sem prišlo Lutherovo hnutie. CV 1560 píše, že sa už čiastočne ujali ev. 1570 je tu už ev. F. Zemepáni Thurzovci ju totálne poluteránčili. Keď prišli Pálffyovci, nastal rekurz ku katolíkom. Keď však bolo malo konverzií, 1660 grófka F. Khuen Pálffy vypovedala ev. F Groffa a diakona Kübölinga a 24. aug. uviedla na niekoľko mesiacov jezuitu P. Mechlera, po ktorom nastúpil F Reischl. Odvtedy ostala katolíckou. R.1678 tököliovci z pomsty vypálili mestečko. V 19. a 20. storočí sa stala farnosť zdrojom kňazských povolaní. Bolo ich toľko, že je to na malé mestečko až podivuhodné./3/
Kaplánska stanica je doložená už roku 1652. Potom zanikla. Obnovili ju r.1809. Na vydržiavanie K bolo treba zaistiť fond, ktorý sa rodil dosť ťažko. B Moyzes nariadil, aby chýbajúcich 40 zl ročne hradil F zo svojho dôchodku.
Patronát vykonávali bojnický zemepáni.
Filiálky Solka, Vyšehradné.
Kostol Umučenia sv. Jana krst. stoji na priestranstve vedľa námestia. Pri ňom bol cintorín ktorý zrušili 1778. Bol ohradený múrom, ten tiež neskoršie zbúrali. Pod kostolom je krypta, rozmery: d 34,5m, š. 10m, v priečnej lodi 20m, v. cca 12m. Štýl je novogotický upravený podľa architektoniky sadrovej klenby. Svätyňa je polygonálna. Klenbu má hviezdicovú s lunetami nad oknami. Tie sú široké, trojdielne, s kružbami a umeleckou sklomaľbou. Víťazný oblúk je lomený, nevýrazný. Trojlodie je delené železobetónovým stĺporadím. Nevysoké stĺpy majú korintské hlavice. Na nich na polkruhových arkádach stoja múry strednej lode. Okná sú umiestnené vysoko v lunetách valenej klenby, ktorá má vyvýšený vajcovitý profil. Sú trojuholníkové a zvonka prevyšujú strednú rímsu, kde sú umiestnené nad strechou v atikách. Klenba je zhotovená zo sadry /systém Rabitz/ a je zavesená na železnej konštrukcii, ktorá je súčasne krovom kostola. Bočné lode majú krížovú klenbu. Pred svätyňou sa všetky tri lode spájajú do jednej priečnej. Organový chór je klenutá konštrukcia, stojí na stĺpoch. Priečelná fasáda a veža sú ponechané z pôvodného gotického kostola. Veža bola pri stavbe štýlovo upravená. Má vysokú ihlanovitú helmicu. Vedľa veže sú dve postrannú kaplnky. Jedna Bož. hrobu, zvnútra umelecky upravená s krásnym oltárom z čierneho mramoru, v ňom je hrob. Ozdobená obrazmi na plátne. /4/ Druhá je sv. Michala arch., zariadená archaicky. V nej je socha Piety zo 16. st. Hlavný oltár je novogotický ako všetko iné zariadenie.
Pôvod kostola. Pôvodný kostol, gotický bol zo 14. st. Tento už nevyhovujúci zbúrali a ponechali z neho vežu a fasádnu stenu. Na náklad farníkov a patróna postavili nový kostol. Tento 1. sept. 1907 konsekroval B Radnai. Pri projekcii veľmi dbali na to, aby bol kostol dôstojným domom služby Božej. To sa aj podarilo, lebo na to bedlili viacerí kňazi, rodáci. Je to mohutná stavba aj podľa vonkajšieho vzhľadu, tak isto krásna aj vo svojej jednoduchosti vo vnútri. Neni ešte vymaľovaný. Pôsobí dojmom velebnosti a nabáda ku zbožnosti. R. 1928 bol tónovo vybielený.
Kalvária. Krásnou ozdobou celého okolia je kalvária, postavená na stráni pri obci Solka. Jednotlivé kaplnky a štácie spája cestička, upravená v teréne. Jej staviteľom je Anton Richter CEN. Venoval na to celoživotné úspory. Pri tom sa našli aj pomocníci a priaznivci. Zakladateľ nešetril, ale dal si záležať, aby dielo bolo umelecké. Študoval zariadenia a vzhľad mnohých jestvujúcich kalvárii doma i v zahraničí. Podľa toho si vytvoril vlastný koncept a plány dal vyhotoviť v umeleckom cirkevnom ateliéri v Mníchove. K ma spolu 27 objektov. Začína sa kostolom večere Pánovej. Je postavený ako všetky objekty v novogotickom štýle. Rozmery d. 14,40m, š. 8,40m, v. 7,85m. Má vežu zo zvonom. Oltár je z moreného dubového dreva. Má organový chór bez nástroja. Nasleduje kaplnka Olivovej hory. Rozmery: 5,70m, š. 5m, v. 7,35 m. V nej je reliéfny obraz vyrezaný z dreva a kamenné sochy evanjelistov. Štácie sú rozmiestnené po stráni, všetky jednej velikosti. V každej je reliéfny obraz z polychrómovanej masy, niektoré z kararského mramoru. Je ich obvyklých 14. Okrem nich sú ešte medzistanice. Na vrchole je kostolík Ukrižovania, rovnakej velikosti ako kostolík večere Pánovej. Oltár ma z kararského mramoru. Pozadie oltára tvorí stena obložená kameňmi lesklého kvarcitu a aragonitu, akoby zem vrchu Kalvárie. Na vrchole sú kríže, scéna kalvárie. Kalvária končí kaplnkou Božieho hrobu. Mala byť ešte jedna kaplnka vzkriesenia, ale tá sa neuskutočnila. Púť býva na Povýšenie kríža.
Kaplnky v obvode farnosti:
Kaplnka Sedembolestnej na cintoríne , postavená Ondrejom Brestenským r. 1799.
Kaplnka sv. Jána Nep. pri Solke. Dal ju postaviť r.1804 Ondrej Brestenský. Tu bol údajne už 1260 kostol.
Kaplnka sv. Vendelína, postavená r. 1816 Jánom Dankom.
Kaplnka P. Márie Karmelskej pri Vyšehradnom. Dal ju r.1816 postaviť Pavol Danko.
Kaplnku sv. Jozefa postavili zbožní murári r.1882.
Kaplnku P. Márie Lurdskej dal postaviť Jozef Richter r. 1904.
Xenodochium jestvovalo tu od nepamäti. Mali v ňom zaopatrenie 6 - 8 starci. Urbársky súpis r.1605 píše, že domínium prispievalo týždenne 50 denármi. R. 1827 vyhorelo a opravili ho na náklad mesto. Jestvovalo donedávna.
Kláštor
Na výchovu ženskej mládeže sa rozhodli otcovia mesta postaviť kláštor so školou. S dielom začali r. 1886. Náklady hradili z rôznych fondov, najviac však z milodarov. /Najštedrejším darcom bol Venanc Czeisel, miestny rodák, F z Kútov, ten venoval 12.000 zl./ R. 1890 biskup posvätil, učiteľkami sa stali sestry sv. Vincenta. Udržali sa tu do r 1945. R.1904 školu rozšírili a pristavali ľavé krídlo. V kláštore bola kaplnka prístupná pre veriacich.
Fara. CV 1755 píše, že budova bola drevená. Len kancelária a kuchyňa boli murované. Terajšiu budovu postavili r. 1804. R 1827 vyhorela a jej vzhľad upravili na dnešnú podobu. Je poschodová, kamenná stavba, upravená na moderné bývanie.
Farári:
1401 sp. Renis Andrej – 1464 sp. Peter – 1483 sp Ján – 1487 sp. Nikasius – 1559 sp Gašpar – 1560 Biliczenus Juraj – nasledujú ev. F. Po rekatolizácii: 1660 P. Mechtel Joachim SJ – 1665 Kraus Vilibald – 1668 Vilpas Hieronym – 1671 Jakucz Jakub – 1673 Regius František – 1676 Zobelius Matej – 1679 Gros Ján – 1686 Hunger Ján – 1690 Langer Ján – 1691 Watthofer Pavel – 1701 Csernak Juraj – 1729 Mertinger Jozef – 1740 Koller František – 1766 Dérer Anton – 1766 Zolnay Ján – 1812 Tománek Michal SF – 1812 Hauser Juraj – 1817 Tencer Anton – 1833 Polerecký Jozef – 1839 Forgách Alojz – 1841 Szmetanay Ján – 1843 Steinhübl Jozef – 1870 Lasab Karol – 1870 Wohland Jozef – 1911 Fegyveres Viliam – 1911 Raitsits František – 1934 Petruch Jozef – 1945 Pizerák Martin – 1959 Pöss Jozef

Poznámky:
Do r. 1946 sa volalo Nemecké Pravno. Lat. Teutoprona, nem. Deusch-Proben, maď. Németpróna.
Pramene CV a HD.
1. Horná Nitra, vlastivedný slovník
2. Thurzovci, bojnickí zemepáni nariadili, že nik nemôže byť prijatý do niektorého cechu, ak neni evanjelik, na čom dôsledne trvali. Pálffyovci zase nariadili, že žiaden cudzinec sa tu nemôže usadiť, ak neprijme kat. vieru. Nariadenie prísne dodržovali, a preto sa tu udržalo jednoliatosť viery. Na konci 18. st. sa síce prisťahovali dve inoverecké rodiny, keď využili výhody jozefínskeho patentu, ale neskoršie sa vysťahovali.
3. Knižne je vydaný Schematizmus kňazov, pochodiacich z NP.
4. Štedrým darcom zariadenia tejto kaplnky bol Anton Richter, vicerektor seminára a prof. VŠB v BB. Zaslúžil sa aj o kostol, lebo navrhnuté plány dal preskúmať odborníkom, aby stavba vynikla aj umelecky, aj prakticky dobre slúžila.
Z kroniky:
Hl. oltár postavil rezbár Seilnacht v Hlohovci, stál 6000 K. Zaplatil ho Rudolf Richter, obchodník.
Popis starého kostola pozri v SchH. Už dávno nevyhovoval. R.1870 boli hotové plány na stavbu nového, ale nemal ich kto uskutočniť. Keď 1896 spadol na veriacich kus vakovky, úradne ho zatvorili. Onedlho ho zase museli otvoriť, lebo nebolo možnosti stavať. Konečne tlačení nutnosťou r. 1904 sa chytili do stavby. Na čas stavby adaptovali kaplnku, ku ktorej pristavali drevený barak, pre bohoslužby.
Zariadenia kalvárie zhotovili najviac v umeleckej dielni v Mníchove. Ale aj domáci remeselníci sa podieľali na práci, Karol Horn, kamenár z BB , Vil. Šteffek, rezbár z B. Štiavnice.
Za Jozefa II. prišiel úradník z Chynorian a zhabal všetky paramenty konfraternity. Rozpredal ich pod rukou neskoršie v Prievidzi. Hotovosť v kase F zachránil tak, že za ne kúpil tabernákul.
R. 1953 bolo zemetrasenie, ktoré poškodilo kostol i faru.
Revolučný rok 1848 sa aj tu prejavil, keď prišli Hurbanovi gardisti do mesta. Šírili o nich povesti, že rabujú a odvedú dievčence. Mnohí ušli pred nimi do hôr. Gardisti prišli, navštívili prázdne domy, ale žiadnu škodu neurobili. V cirkevnom poriadku nastala v tom čase tá zmena, že povinné práce na far. pozemkoch boli vymenené za peniaze.
Po incidente, ktorý mal F u dvoch farníkov, ktorí zatvorili pred ním dvere, keď chodil s koledou a iní si robili nemiestne poznámky, na mieste si zobliekol šaty, ďalej nešiel a koleda zanikla.
R. 1605 valónski vojaci gen. Bastu vypálili mesto. Zhorel aj kostol a zvony sa roztavili.

Číslo záznamu : 31574
Meno farnosti : Nitrianske Pravno
Pcmeno farnosti : nitrianskepravno
Číslo knihy : 401119
Názov knihy : Schematizmus slovenských katolíckych diecéz, SSV Trnava, 1978
Skratka knihy : Schem78
Strany : 176
Poradie : 18640
Citát : NITRIANSKE PRAVNO 972 13, tel. 946 121, o. Prievidza (2.550), k. Umuč. sv. Jána Krst. (1907), na Kalv.: kap. Posl. večere (1937), kap. P. M. Ruž. (1890). - Fil.: Os. Solka (250), k. B. S. J. (1890), os-Vyšehradné (300). — K 30, p 27, s 11. Duchovný správca: Ján Slivka.