logo
Dominikánsky knižný inštitút
bannermaria

Historický schematizmus slov. farností


Citáty k tejto farnosti:
Číslo záznamu : 9233
Meno farnosti : Necpaly
Pcmeno farnosti : necpaly
Názov knihy : Némethy, Ľ., Series parochiarum et parochorum archidioecesis Strigoniensis ab antiquissimis temporibus usque annum 1894, Ostrihom 1894.
Skratka knihy : nem1894
Strany : 384-385
Poradie : 120190
Citát : Neczpál.

Olim in ADioecesi in ADtu Nitriensi, in VADnali dístrictu Turóczensi unico. Nunc in Dioecesi Neosoliensi, ADtu Turóczensi, VADnali districtu Turóczensi superiori. Antiqua Parochia.1) Ecclesia ad Stum Leopoldum reg. Matricae ab 1754.

1360. occ. - - - - Petrus.
1550. occ. - - - - Petrus.
1559. occ. - - - - Nicolaus, Polonus.
1677. - - 1678. - - Vaskovics Adamus.
1678. Mart. 30. - - - Gyurcsak, vel Jurcsak Adalbertus.
1688. Nov. 9. 1697. - - Kardos Joannes.
1697. Jun. - 1697. - - Kolossy Georgius.
1697. Dec. 5. 1704. Jun. 18. Vranovics Martinus.
1704. Aug. 8. 1705. - - Golkovics Joannea.
1705. Jun. 13. 1705. - - Domaniczky Joannes.
1705. Nov. 20. 1708. - - Borinszky Joannes.
1708. Maji 8. 1710. - - Pullis Georgius.
1710. Mart. 16. 1741. Jul. 14. Balazsovics Joannes, denuo 11. Jan. 1711.
1741. Aug. 5. + 1743. Jan. 7. Tomka Joannes.
1743. Febr. 27. + 1744. Sept. 13. Kőszeghy Antonius.
1744. Oct. 1. 1749. Febr. 19. Pinka Ignatius.
1749. Mart. 30. 1750. - - Bernolák Joannes.
1750. Jun. 19. 1751. Sept. 16. Brankovics Paulus.
1751. Sept. 25. 1752. Nov. 13. Piacsek Emericus, Joannes.
1752. Dec. 16. 1755. - - Istvánffy Michael.
1755. Jun. 26. 1755. Oct. 3. Kain David.
1755. Oct. 3. 1761. Maji 17. Gábor Michael.
1761. Jun. 6. + 1768. Mart. 18. Zsambokréthy Thomas.
1768. Apr. 7. - - - Cselkó Josephus.

1) Parochia „Neszpal“ in ADtu Nitriensi occurrit in conscriptione Pázmániana. Péterffy, l. c. Saec. XVI. devenit ad possessionem Evangelicorum, quorum ministri erant: 1583. Casparus per latrones occisus, 1590. Joachimus Fabry, 1603. Mathiaa Fabry, 1616. Adamus Corrodinus, 1618. Mathias Victoris, 1629. Georgius Clementis, 1657. Joannes Felkói, 1670. Andreas Szentkereszti, 1673. catholici ecclesiam receperunt, verum illam Art. a. 1681. Evangelicis adjudicavit. Tunc ministri fuerunt: Joachim Mittuch, Joannes Burics, Jacobus Bonis, 1709. Jacobus Mokosin. Anno demum 1703. iterum possessio catholicorum evasit et ad Bellam adfiliata est, donec 1710. Parochia erigeretur.

Číslo záznamu : 27479
Meno farnosti : Necpaly
Pcmeno farnosti : necpaly
Číslo knihy : 1044033
Názov knihy : Zarevúcky, A.: Katalóg farností a kostolov banskobystrického biskupstva. Samizdat, 1976
Skratka knihy : Zar1
Strany : 323-325
Poradie : 1110
Citát : Necpaly
Necpaly sa v listinách prvý raz spomínajú r. 1282 pri reambulácii chotára, ako „populi de terra Nachpal“. V minulosti patrili viacerým zemepánom. Na konci 15. stor. ich dostal od rodiny Necpalských do zálohu Ján Jušth de Kussaw et Véghles. Po dlhých sporoch si majetok privlastnil a rodina ostala držiteľkou do prítomnej doby. /1/ R. 1913 prišiel Koloman Jušth do úpadku a musel predať lesný majetok, ktorý kúpila základina univerzity. /2/ Jušthovci boli horliví evanjelici. Ich pričinením sa stali N. sídlom artikulárneho kostola. R. 1843 postavili novy kostol, v ktorom je starobylý' oltár z oravského zámku. /3/ Jedna vetva jušthovskej rodiny ostala katolícka. /4/
Farnosť je starobylá, patrila do nitr. AD. V Pazmáňovom katalógu sa píše Neszpál. Skoro odpadla ku novej viere. R. 1673 bola vrátená katolíkom. Za tököliovcov bola ev. Po nich ostali N. filiálkou Belej. Za rákoczyovcov taktiež boli prisúdené ev. R. 1709 sa kostol vrátil katolíkom a F Balažovič sa natrvalo presťahoval do Necpál z Belej, ktorá ostala filiálkou. V tom čase bola aj svätoondrejská fara pripojená za filiálku. Tento stav sa udržal do prítomnej doby. Od r. 195.. je spravovaná zo Sv. Petra.
Patronát. Jušthovci, hoci boli zemepáni, nechceli vykonávať patronátne povinnosti. CV 1821 píše, že boli dve katolícke a dve ev. rodiny. Aby sa nemuseli starať o údržbu kostola, nedali sa ani v krypte pochovávať. Farnosť ostala liberae collationis. Keď sa stal Juraj Jušth turč. županom, vzal na seba povinnosti a panovník mu vrátil patronátne právo. R. 1862 honosne opravil kostol. Po predaji majetku bola patrónom univerzitná základina. V Belej a Sebeslavciach vykonávali patronát Révayovci.
Kostol zasvätený sv. Ladislavovi kráľovi stojí na vysokom kopci nad obcou. Vôkol neho bol cintorín, ktorý r. 1889 rozšírili smerom k lesu. Rozmery: d. 18m, š. 7m. Svätyňa je štvorcová, preklenutá gotickou klenbou. Jej rebrá sa zbiehajú do svorníka. Loď je obdialníková. Mala pôvodne drevenú povalu, ktorú neskoršie nahradili klenbou. Kostol bol celý ozdobený freskami. Tie, ktoré ostali v kostole, sú renovované. /6/ Niektoré ich časti sú na povale. Okná boli zväčšované. Hlavný portál je gotický, má tympanon. Podobný je aj do sakrestie. Tá má tiež gotickú klenbu. Veža stojí v priečelí kostola a sú v nej tri zvony. V časti pod chórom je kaplnka sv. Anny a na druhej strane patronátne oratórium. /7/ Hl. oltár je ozdobený novým obrazom sv. Ladislava. /8/
Pôvod kostola. Patrí medzi najstaršie v Turci. CV kladú jeho postavenie na r. 1222. HD uvádza, že v okne bol tento rok napísaný. SchH považuje vežu a loď za stavbu z doby románskej. V dobe gotickej prebúrali východnú stenu a pristavali svätyňu so sakrestiou. Keďže od r. 1709 nemal kostol patróna, udržiavali ho iba s veľkou ťažkosťou. Bol by sa zachoval celkový ráz starobylosti, keby neboli pri renovácii r. 1862 vylámali okná, aby ich zväčšili. Renovácia síce dodala kostolu lesku, ale ráz starobylosti porušila. Fresková výzdoba láka umelcov a turistov k častej návšteve kostola.
Belá
V listinách sa vyskytuje prvý raz r. 1282 ako „villa regalis“. V minulosti sa delila na dve časti: Belú a Očkovu Lehotu. Od 15. st. patrila pod blatnický hrad. /10/
Farnosť bola starobylá. V najstarších dokumentoch sa nenachodí, ani Pazmáňov katalóg ju nepozná. Pri CV za Oláha r. 1559 nebolo F, r. 1560 bol Stanislav. Po tököliovských nepokojoch bolo tu sídlo farnosti obsadené. Od r. 1711 je filiálkou.
Kostol Kristovho tela stojí uprostred obce. Je ohradený múrom. Kedysi bol okolo noho cintorín. Rozmery: d. 19m, š. 9m, v. 6m. Svätyňa má jednoduchú gotickú klenbu. Jej rebrá sedia na hlaviciach a zbiehajú sa vo svorníku. Víťazný oblúk oddeľuje loď. Pôvodne mala drevenú povalu, ktorú r. 1749 nahradili klenbou, postavenou na oporných pilieroch. Esteticky je veľmi nepodarená. Má pastofórium. Okná sú čiastočne pôvodné, čiastočne prestavané. Veža stojí v priečelí kostola a bola postavená neskoršie. Je v nej jeden zvon.
Pôvod kostola. Kostol bol údajne postavený r. 1222. Tradícia, ktorá ako pôvodcov kostola uvádza templárov, ktorí mali tu mať manzériu, je vymyslená. Na starobylosť kostola poukazuje jeho štýl.
Sebeslavce
Boli niekedy samostatnou obcou, oddávna sú však spojené s Folkušovou.
Farnosť bola v dávnej minulosti samostatná. V protokole páp. desiatku je zapísané „Andreas de Sancto Andrea /de Turt plebanus/“. Výnos fary cenil na 100g, zaplatil 10gr. Pazmáňov katalóg ju pozná pod nenom Szent András. R. 1559 a 1560 bool F Stanislav Poliak, ženatý, ale sviatosti vysluhoval po katolícky. CV o kostole píše: Pod hradom Blatnica je kostol sv. Ondreja, otvorený, zruinovaný, lebo sa oň patróni nestarajú.
Kostol sv. Ondreja stál na vysokom vršku osamelý* pod hradom Blatnica. Za vojnových búrok v 17. a 18. st. ostal opustený a pobúraný. Na jeho ruinách postavili terajšiu kaplnku r. 1857 patróni Ján a Juraj de Réva. Kaplnka je len polovičná oproti kostolu. V starom kostole bola krypta, ktorá je už zasypaná. Okolo kostola bol cintorín ohradený múrom, ktorý už dávno spadol.
Pôvod kostola. Bol postavený v dobe gotickej. R. 1380 si zemania z Folkušovej vymohli, že môžu svojich mŕtvych pochovávať v kostole sv. Ondreja.

Fara. Pri spojení troch farností bola v každej drevená budova. V Sebeslavciach dokonca ešte r. 1777 postavili novu drevenú. Stará fara v Necpaloch bola postavená r. 1789. Najviac na ňu prispel BBB Berchtoldt 600 zl. Patróni dali len nepatrnú podporu a F sám 156 zl. Slúžila do r. 1944, kedy začali stavať novú faru, na náklad patróna. Pre SNP a vojnu ju dokončili iba po vojne.
Farári:
1360 sp. Peter – 1515 sp. Juraj – 1559 sp. Mikuláš – 1560 sp. Michal – 1677 Vaškovič Adam – 1678 Jurczak Vojtech – Po tomto bola farnosť spravovaná z Belej. – 1711 Balažovič Ján – 1741 Tomka Ján – 1743 Köszeghy Anton – 1744 Pinka Ignác – 1749 Bernolák Anton – 1750 Brankovič Pavel – 1751 Piaček Ján – 1752 Istvánffy Michal – 1755 Kain Dávid – 1755 Gábor Michal – 1761 Zsambokréthy Tomáš – 1768 Čelko Jozef – 1803 Fogt Jozef – 1807 Mayer Jakub – 1821 Čermák Andrej – 1833 Kisska Rudolf – 1834 Halabuk Ján – 1844 Nágel František – 1873 Riedi Alojz – 1883 Kováčik Juraj – 1895 Lábay Ferdinand SF – 1895 Komora Ján – 1903 Koleštík Pavel SF – 1903 Kianička Stanislav – 1914 Koza Jur Matejov – 1922 Koleštík Pavel – 1927 Tomeček Vincent – 1939 Szójózsej Vojtech SF – 1939 Sojčák Andrej – 1942 Laclavík Martin – 1953 Šimičák Jozef – 1957 Šimúnek Anton – 1958 Zaťko Matej – 1959 Šimúnek Anton – 1962 administruje sa zo Sv. Petra.
Farári v Belej:
1688 Kardoš Ján – 1697 Kolossy Juraj – 1697 Vranovič Martin – 1704 Golkovič Ján – 1705 Domanický Ján – 1705 Borinský Ján – 1708 Pullis Juraj – 1710 Balažovič Ján, odišiel do Necpál.
Farári v Sebeslavciach:
Medyi 1332-1337 sp. Andrej – 1360 sp. Pavel – 1559 a 1560 Stanislav – 1680-1689 Repkay Ján – 1701-1703 Skorubský Jakub – 1709-1710 Skorubský Jakub

Poznámky:
Pramene: Bucko: Ref. hnutie v arcib. ostrih., CV 1754, 1821, HD.
1. Dr. Šikura: Miestne dejiny Turca. 2. HD. 3. 4. SchH.
5. Ev. F pozri do dodatku. 6. Renovoval P. Kern.
7. R. 1882 do kaplnky sv. Anny zamurovali rakvu s telesnými ostatkami Gizely Mathényiovej, dokiaľ rodina nepostavila mauzóleum.
10. Tradíciu templárov uvádza Fuxhoffer: Monasteriológia.
11. Péterffy: Conc. II. 269.
Z kroniky:
O donácii zeme „Szobozló“ sa píše už r. 1230. Fejér CD VI, 2, 445.
R. 1285 sa vyskytuje „Zobozlo alio nomine Falkasfolua“. Fejér CD V,13,337. – Krypta v sebesl. kostole sa uvádza ako Prónayovská. R. 1779 bola fara v Blatnici predaná. – Nápis na kaplnke v Sebeslavciach: Zelo pietatis baronum Joannis et Georgii de Réva e ruderibus anno 1837 surrexi. Sint benedicti saeculi posteritatisque eorum.“

Číslo záznamu : 31624
Meno farnosti : Necpaly
Pcmeno farnosti : necpaly
Číslo knihy : 401119
Názov knihy : Schematizmus slovenských katolíckych diecéz, SSV Trnava, 1978
Skratka knihy : Schem78
Strany : 185
Poradie : 19140
Citát : NECPALY 038 12, tel. —, o. Martin (380), k. sv. Ladislava (1222). — Fil.: 1. Belá (240), k. Božieho Tela (14. st.), 2. Blatnica, Daňová, 3. Folkušová-Sebeslavice, k. sv. Ondreja (13. st.). — K 7, p 1, s 1. .
Duchovný správca: Excurrendo z Turčianskeho Petra.