Historický schematizmus slov. farností
Citáty k tejto farnosti:
| Číslo záznamu : | 27428 |
| Meno farnosti : | Lazany |
| Pcmeno farnosti : | lazany |
| Číslo knihy : | 1044033 |
| Názov knihy : | Zarevúcky, A.: Katalóg farností a kostolov banskobystrického biskupstva. Samizdat, 1976 |
| Skratka knihy : | Zar1 |
| Strany : | 182-183 |
| Poradie : | 610 |
| Citát : | Lazany Dedina, v ktorej chotáre bol majetok bojnickej altárie. R. 1930 – 1931 bol majetok rozparcelovaný medzi miestnych roľníkov. Farnosť bola zriadená r. 1788. Jozef II prinútil všetkých cirkevných feudálov, aby zriadili na svojom území nové farnosti, kde to vyžadovala potreba. Tak aj rektor bojnickej altárie musel zriadiť laziansku farnosť. /1/ Sídlo farnosti bolo pôvodne určené do Poruby, aby sa vzkriesila farnosť, ktorá tu kedysi údajne jestvovala. Tu sa ubytoval K Lányi, ale keď sa mu za byt ušla iba izbička, vrátil sa do Žarnovice za K. Uprázdnenie využili Lazanci, našli byt v miestnom vojenskom dome a tak získali súhlas prepošta Váradyho, aby bolo sídlo farnosti v Lazanoch. Ako fond na výživu miestneho K dal jednu roľnícku usadlosť, ktorú mali farníci obrábať. /2/ Neskoršie na zákrok biskupa vzal pozemky späť a určil plat 300 fl. ročne. /3/ 1806 bola miestna kapl. stanica systemizovaná na farnosť. Filiálky: Poruba, Kanianka. Patronát. Patrónom bol rektor altárie v Bojniciach. Patrónom porubského kostola boli bojnickí zemepáni. Kostol Panny Márie Snežnej stojí uprostred obce. Postavený je v tirolskom štýle. Rozmery: d. 35m, š. 12m, v. 12m. Svätyňa je zakončená polkruhovou stenou, víťazný oblúk je vysoký, polkruhový. Svätyňa je zasklepená. Loď má drevenú doskovú povalu, lomenú, ktorá využíva priestor v krove. Vzadu je organový chór. V priečelí stojí veža a v nej tri zvony. Pôvod kostola. Pred terajším kostolom tu stál iný, z doby gotickej, zasvätený sv. Barbore. Tento nevyhovujúci zbúrali a terajší postavili r. 1872 – 1875. Stavali svojpomocne. Čiastku nákladu hradil patrón. Vnútro kostola je priestranné a pôsobí dojmom veľkosti. Poruba Tu bola v dávnej minulosti farnosť. Pazmáňov katalóg ju pozná pod menom „Szelnicza“ /juxta fluvium Szielnicze/. Ján a Mikuláš, synovia Golotu, kedysi komesa z Bojníc dali Porubčanom niektoré výsady podľa nem. práva. Medzi nimi bola „slobodná usadlosť pre kostol, alebo kňaza a jeden sapón plodín z každého lánu.“ 1473 to potvrdili aj Noffryovci. Pri metácii 1485 sa spomína kostol sv. Mikuláša. Ev. historici píšu, že za reformácie patrila Poruba k Brezanom. /5/ R. 1635 bol zbavený fary v Bojniciach ev. superintendent Vranka. V tom čase Poruba patrila k Bojniciam. Keď nebolo žiadnych konverzií, grófka vypovedala všetkých ev. F zo všetkých fár na bojn. panstve. /6/ Po tomto sa konverzie množili a Poruba ako aj iné dediny stali sa katolíckymi. Kostol sv. Mikuláša bisk. Stojí na vršku nad obcou. Je ohradený múrom a bol pri ňom cintorín. Svätyňa je štvorcová, loď obdialníková. Má drevenú povalu, ktorej dosky sú pomaľované ornamentálnou plastikou. Vzadu je drevený chór z r. 1637. Veža s gotickými oknami má drevenú nadstavbu. V nej sú tri zvony. Hlavný portál je gotický. Okná sú zväčšované. Zariadenie je barokové. Kostol je slávny svojimi starobylými freskami, ktoré sú považované za jedny z najstarších na Slovensku. V dobe protestantizmu ich zalíčili vápnom. R. 1902 ich odkryl a konzervoval prof. Groh a maliari Kloska a Šuslík. Pôvod kostola. O jeho pôvode sa nič nevie, ale je to iste najstarší kostol v hornonitrianskej doline. /8/ Kaplnka. V Porube r. 1902 postavili veriaci. Kanianka R. 1902 si veriaci postavili kostolík Nepoškvrneného srdca P. Márie. Stojí na vršku uprostred obce, ohradený plotom. Je 15m dlhý. Svätyňa je polygonálna, zasklepená hviezdicovou klenbou. Loď má valenú klenbu z dreva. Vzadu je drevený chór s harmóniom. Vežička stojí v priečelí a má jeden zvon. Fara. Niet záznamov o tom, kedy sa F presťahoval z voj. domu. R. 1837 sa spomína úbohá farská budova pokrytá zhnitou slamou. R. 1925 predali starú farskú budovu a postavili novú. Patrón na ňu poskytol hektárový pozemok. Farári: Miestni kapláni: 1788 Lányi Jozef v Porube – 1789 Kyseľ Martin – 1789 administrovali z Bojníc – 1790 Polóni Alojz, piarista – 1791 Pintér Michal. Farári: 1812 Janík Ján – 1817 Pátek František SF – 1818 Sadliš Ján – 1828 Etthofer Ján – 1835 Jakubík Jozef – 1851 Grellneth Alojz SF – 1852 Laťák Daniel – 1879 Kluch František – 1887 Lukáč Ignác – 1890 Bartaky Juraj – 1898 Kačka Jozef – 1904 Murgaš Ján – 1924 Briška Peter – 1937 Minárik Michal SF – 1937 Záhora Ján – 1943 Straka Jozef SF – 1944 Minárik Michal – 1948 Petruch Jozef – 1950 Szenási Ľudovít. – 1958 Bella Ondrej. Poznámky . Maď. Bajmóczlazán. Pramene: HD, CV 1821. 1. Svetských zemepánov nemohol donútiť na zakladanie fár, preto tam ich zriaďoval na ťarchu Náb. základiny. 2. Porubčania odpierali obrábať pole, preto boli niektorí aj v žalári. Zastal sa ich Pálffy, ktorý prehlásil, že jeho poddaní nie sú povinní pracovať F, ktorého nechce mať na území panstvo. 3. R. 1837 pokúsil sa Jakubík o zlepšenie hmotného postavenia. Prepošt však o tom nechcel ani o tom počuť a muselo musela zasiahnuť vrchnosť. Ako červená niť sa tiahnu v HD ponosy na biedu F. 1876 však Holéczy vzhliadol na to a dal /F16 k. j. pozemkov, čo bolo zlepšenie. 4. Kostol v r. 1815 vyhorel od blesku, 1862 ho zničila povíchrica. Potom ho neopravovali, ale nový postavili. 5. SchH. 6. Regestum animarum dominii Bajmócz, rukopis z r.1675. 6. O kostole poznamenal v CV F Sadliš, že bol veľmi vážený. Do cint. pochovávali ľudí až z Rajca. Pocestní pred ním pokľakli. Z kroniky: 1822 zhorel s dedinou aj kostol. 1836 bol otvorený v L. nový cintorín. 1882 z interkalárnych dôchodkov alt. boli opravené hosp. budovy. 1903 v porubskom kostole položili dlažbu. |
| Číslo záznamu : | 31571 |
| Meno farnosti : | Lazany |
| Pcmeno farnosti : | lazany |
| Číslo knihy : | 401119 |
| Názov knihy : | Schematizmus slovenských katolíckych diecéz, SSV Trnava, 1978 |
| Skratka knihy : | Schem78 |
| Strany : | 175 |
| Poradie : | 18610 |
| Citát : | LAZANY 972 11, tel. — , o. Prievidza (3.214), k. P. M. Snež. (1875), - Fil.: 1. Poruba (1.295), k. sv. Mikuláša (1485), kap. P. M. Nep. Poč. (1902), 2. Kanianka (579), k. P. M. Nep. Srdca (1902). — K 52, p 29, s 20. Duchovný správca: Jozef Žatko. |