logo
Dominikánsky knižný inštitút
bannermaria

Historický schematizmus slov. farností


Citáty k tejto farnosti:
Číslo záznamu : 9186
Meno farnosti : Kunešov
Pcmeno farnosti : kunesov
Názov knihy : Némethy, Ľ., Series parochiarum et parochorum archidioecesis Strigoniensis ab antiquissimis temporibus usque annum 1894, Ostrihom 1894.
Skratka knihy : nem1894
Strany : 364
Poradie : 115010
Citát : Konossó.
(Konesch-Haj, Konesov.)
Olim in ADioecesi, in ADtu Barsensi, VADtu Sctae Crucensi. Nunc in Dioecesi Neosoliensi, ADtu Barsensi, VADtu Körmöczbányensi. Antiqua Parochia.1) Ecclesia ad Stum Michaelem Arch. Matricae ab 1642. Ibidem et in conjuncto Lucska, vel in Kones-Haj et Hones-Haj simul erant parochi. Ast Joannes Gubasóczi Vicarius gen. curam animarum Ord. Sti Francisci tradidit, quos in ea Georgius Szelepcsényi confirmavit. Ex his noscuntur sequentes Administratores:

1674. - - 1675. - - Weinmann Daniel.
1675. - - 1676. - - Mayer Leopoldus.
1676. - - 1679. - - Schemann Benedictus.
1679. - - 1680. - - Nuszpacher Gottfried.
1680. - - 1681. - - Albrecht Ferdinandus.
1681. - - 1687. - - Jacobini Fulgentius.
1687. - - 1688. - - Weinmann Daniel.
1688. - - 1691. - - Mercz Christophorus.
1679. Apr. 17. 1680. - - Parochi erant: Maurer Andreas, Michael, in Konesov.
1680. jul. 16. 1680. - - Pilarik Hieronymus in utroque.
1680. Oct. 10. - - - P. Eliseus, Ord. S. Francisci.
1697. Jun. 18. 1717. Apr. 23. Somorjay Martinus.
1725. Febr. 9. 1733. Dee. 12. Hentaller Paulus.
1734. Jan. 15. 1734. Jul. 4. Han Georgius.
1734. Jul. 4. 1734. Jul. 25. Pugrics Georgius.
1734. Jul. 25. - - - Freiseisen Alexander.

1) Occurrit jam saeculo XV. sub nomine „Villa S. Michaelis,“ quam Sigismundus rex 1429. oppignoravit civitati Cremniciensi. Haec civitas jam a. 1381. permisit Hajensibus, ut sibi capellam aedificent. Ecclesia Michaeli dicata tota in stylo gothico erat, ast occasione structae turris 1713. item sanctuarii additi 1766. fare amisit primaevae structurae formam. Novatores etiam hic sedem fixerant saec. XVI. et initio sequentis. Historiam proponit: Schemat. hist. Dioec. Neosol. 1876. 318.
Poznámka DKI : Teraz filiálka farnosti Kremnické Bane

Číslo záznamu : 9664
Meno farnosti : Kunešov
Pcmeno farnosti : kunesov
Názov knihy : Némethy, Ľ., Series parochiarum et parochorum archidioecesis Strigoniensis ab antiquissimis temporibus usque annum 1894, Ostrihom 1894.
Skratka knihy : nem1894supp
Strany : 1057
Poradie : 234540
Citát : Konossó.
A 28. Oct. 1722- m. Febr. 1725. Kapray Martinus.

Číslo záznamu : 27453
Meno farnosti : Kunešov
Pcmeno farnosti : kunesov
Číslo knihy : 1044033
Názov knihy : Zarevúcky, A.: Katalóg farností a kostolov banskobystrického biskupstva. Samizdat, 1976
Skratka knihy : Zar1
Strany : 255-256
Poradie : 860
Citát : Kunešov
Obec roľníkov a baníkov, ktorí pracovali v kremnických a handlovských baniach. Z jej dejín je známo, že r. 1342 Leupuldus, kremnický komorský gróf, daroval škultéciu v dedine sv. Michala Vernerovi de Potska, ktorá ležala na ceste do Prievidze. Obec mala žilinské právo. R. 1429 ju kráľ Žigmund založil Kremnici, ktorá si ju privlastnila a v jej majetku ostala až do zrušenia feudalizmu. Mesto si sem kolonizovalo nemeckých osadníkov a nemecká národnosť sa udržala do r. 1945, kedy väčšinu obyvateľstva vyviezli do Nemecka. Potom sa sem prisťahovali Slováci a obec sa slovakizovala.
Farnosť bola založená r. 1618 mestom Kremnicou na žiadosť miestnych ľudí. /1/ Dovtedy patrila ku farnosti Kr. Baní. R. 1673 bol vypovedaný kazateľ Martin Roxer a nastúpila éra kat. F. Viedli ju zo začiatku františkáni z Kremnice. Za tököliovcov a rákoczyovcov zdieľala osudy kremnickej fary. Od r. 1709 je stále katolícka.
Patronát malo mesto Kremnica.
Kostol sv. Michala archanjela stoji uprostred obce a je ohradený múrom. Vôkol neho bol cintorín, ktorý je teraz opustený, kostol bol postavený v gotickom štýle. Stratil však svoj charakter, keď ho prestavovali. Teraz v ňom prevládajú prvky barokového staviteľstva. Rozmery: d. 21m, š. 9,5m, v. 8,5m. Svätyňa je obdialníková a má valenú klenbu. Takú má aj loď. Okná sú barokové. Organový chór je priestranný, siaha skoro do polovice lode. Hlavný oltár nemá vyhraneného štýlu. Jeho retabló tvorí reliéfny obraz sv. Michala, vytvorený z patinovanej sadry na zadnej stene kostola. /2/ Je to umelecké dielo veľkých rozmerov, bočný oltár je renesančný. /3/ Je tu stará, kamenná krstiteľnica. V lodi sú starobylé sochy sv. Otcov, prinesené sem r. 1735 z krem. františkánskeho kostola.
Pôvod kostola: Bol postavený v neskorej dobe gotickej, začiatkom 15 st. R. 1713 pristavili k nemu vežu. R. 1766 ho zväčšili pristavením svätyne. Kostol má dôstojný vzhľad a je udržiavaný v kráse, aká
patrí domu Božiemu.
Fara je veľká, poschodová, ale zničená, neobývateľná.
Farári:
Duchovnú správu spočiatku vykonávali kremnickí františkáni: 1674 P. Daniel Weinmann – 1675 P. Leopold Mayer – 1676 P. Benedikt Scheman – 1677 P. Gotfried Meszpacher – 1680 P. Fulgenc Jakobini – 1681 P. Daniel Weinmann – 1687 P. Krištof Mercz – 1688 P. Anton Kalicz.
Medzi tým boli aj svetskí farári 1679 Merer Michal – 1680 Pilarik Hieronym.
1697 Šamarjai Adam – 1700 Posmann Štefan 1704 bola fara obsadená ev. a 1709 vrátená. – 1709 Sagasser Kristián – 1720 Peverelly Hieronym – 1722 Kapray Martin – 1725 Hentaller Pavel – 1734 Han Juraj – 1734 Purgič Juraj – 1752 Freyzeysen Alexander – 1790 Hartl Jakub – 1795 Remenár Martin – 1811 Dibner Anton – 1815 Zelenák Tomáš – 1827 Ertl František – 1832 Blay Juraj – 1846 Straka Juraj. Keď ho po potlačení košútovskej revolúcie odviedli do cisárskeho väzenia, administrovali faru: Anton Kevický, Országh Ján a Kleinhans Ignác. 1852 Kleinhans Ignác – 1877 Hrabovec Alojz – 1907 Gríger Mikuláš – 1908 Janeček Karol – 1925 Damko Anton – 1945 Pös Jozef – 1945 Feďvereš Viliam z Kremnice – 1948 Dovala Jozef z Krem. Baní – 1954 Dr. Funczik Emil – 1955 Veselovský Anton z Kremnických Baní. Odvtedy sa stále administruje z tejto farnosti.

Poznámky:
Nem. Kuneschau, maď. Kunosvágása.
Pramene: Matunák: Z dejín mesta Kremnice
Matunák: Cirk. dejiny Kremnice a okolia. Strojopis.
Miestne pramene sa všetky stratili za druhej vojny.

1. O založení farnosti je známo toto: R. 1617 si Kunešovčania sťažovali pred krem. magistrátom, že ich F Šimko z Kr. Baní nedostatočne obsluhuje pre vysoký vek a zlé cesty, žiadali si aby sa im zriadila farnosť. Mesto žiadosti vyhovelo a r. 1618 ju F Henrik Pretorius. R. 1627 Pretorius oznámil, že ho Pukanec zvolili za farára. Na jeho miesto nastúpil Imrich Gürtler. R. 1652 odišiel do penzie a nastúpil Daniel Fábry. Ordinovali ho na Bzovíku. Mesto za jeho sprievod, v ktorom bolo 7 drabantov, zaplatilo 84,60 zl. Účinkoval do 1672, kedy nastúpil Martin Roxer, ktorého 1673 vypovedali.
2. Obraz vyhotovil Jozef Damko, brat F Damku, t. č. akademický sochár v Budapešti. On sám kostol aj vymaľoval. Stalo sa tak pri poslednej renovácii r. 1926.
3. Oltár zhotovil miestny stolár Pavol Prokain, r. 1928.

Číslo záznamu : 31597
Meno farnosti : Kunešov
Pcmeno farnosti : kunesov
Číslo knihy : 401119
Názov knihy : Schematizmus slovenských katolíckych diecéz, SSV Trnava, 1978
Skratka knihy : Schem78
Strany : 181
Poradie : 18870
Citát : KUNEŠOV 966 35, p. Kremn. Bane, o. Žiar n. Hr. (400), k. sv. Michala A. (1400).
Duchovný správca: Excurrendo z Kremnických Baní.