logo
Dominikánsky knižný inštitút
bannermaria

Historický schematizmus slov. farností


Citáty k tejto farnosti:
Číslo záznamu : 9176
Meno farnosti : Krupina
Pcmeno farnosti : krupina
Názov knihy : Némethy, Ľ., Series parochiarum et parochorum archidioecesis Strigoniensis ab antiquissimis temporibus usque annum 1894, Ostrihom 1894.
Skratka knihy : nem1894
Strany : 359-360
Poradie : 113630
Citát : Korpona.
(Corpona, Karpfen, Krupina.)
Olim in ADioecesi in ADtu Zoliensi, VADnali districtu inferiori. Nunc in Dioecesi Neosoliensi, ADtu Cathedrali, VADtu Corponensi. Antiqua parochia.1) quae jam 1263. occurrit inter exemptas. Ecclesia ad Nativ. B. M. V. Matricae ab 1614.

1332. inter et 1337. occ. - Theodoricus, plebanus de Gropona.
1358. occ. - - - - Joannes.
1400. circa - + 1415. - - Jacobus.
1415. - - - - - Joannes, Can. Quinqueeccl. et Albareg. reginae vice-cancellarius.
1431. et - 1437. occ. - Mathias.
1449. occ. - - - - Joannes.
1497. occ. - - - - Stephanus.
1518. - - 1518. - - Paulus.
1518. - - 1665. - - Ministri Augustanae Confessionis.
1665. Oct. 6. 1665. - - Stephanóczy Andreas.
1665. Oct. 25. - - - Keniczky Casparus.
1678. - - 1678. Jul. 19. Viszocsányi Martinus, Ord. Sti Pauli.
1678. - - + 1678. - - Belussy Franciscus, Ord. S. Pauli in arce Bozók.
1678. Sept. 5. 1680. - - Sveteney Nicolaus, Ord. S. Pauli.
1680. Oct. 12. 1687. - - Hergovics Andreas.
1687. - - 1690. - - Kárász Emericus.
1690. Sept. 18. 1691. - - Kneserius Daniel, Joannes Bapt.
1691. Jan. 30. 1693. Apr. 29. Ungváry Michael.
1693. Apr. 29. 1695. - - Bartovics Mathias.
1695. Apr. 11. 1696. - - Mattyasovszky Emericus.
1696. Iun. 24. 1711. - - Olasz Paulus.
1711. Apr. 16. 1725. - - Gajan Joannes, e Scholis Piis.
1725. Jun. 5. 1725. - - Jancsovics Joannes.
1725. - - 1726. - - Administrabant Clerici reg. e. Scholis Piis.
1726. - - + 1758. Jan. 20. Podlusányi Sigismundus.
1758. Apr. 11. + 1760. Apr. 11. Gyurovszky Georgius.
1760. Maji 26. - - - Gruber Franciscus.

1) Civitatis antiqua privilegia, quae 1244. confirmata sunt, habent, quod civitas habeat jus sibi eligendi parochum. Schema Pázmáni recenset inter parochias exemtas. Péterffy, l. c. Exemptio haec a rege Bela IV. originem habet, qui 1260. connivente AEppo Strig. ecclesiam libera decima donavit, et solum jurisdictioni AEppi subjecit. Fejér, C. D. IV. III. 11. - Saec. XV. Hussitae circum ecclesiam erexerunt cum quatuor propugnaculis solidum castellum. Protestantismus huc mature importatus est. Primus instaurator Nicolaus Lansmann nominatur, qui 1535. cultum divinum publice peragebat, cui successerunt 1538. Joannes, 1541. Joannes Klein, 1656. Izaias Pilarik, 1661. Joannes Mosóczi, 1665. Casparus Krniczky, 1666. Andreas Stephanóczy. Ecclesia, in stylo transennali, ex romanensi nimirum in gothicum transeuntis aedificata est. Descriptionem vide in Archaeolog. Közlemények 1864. IV. 20. - Historia parochiae habetur in Schemat. hist. Dioec. Neosol. 1867. 180. - Historiam vero civitatis Korponae publicavit Josephus Csery, Tudományos Értekező. I. 125. 221. II. 399.

Číslo záznamu : 9661
Meno farnosti : Krupina
Pcmeno farnosti : krupina
Názov knihy : Némethy, Ľ., Series parochiarum et parochorum archidioecesis Strigoniensis ab antiquissimis temporibus usque annum 1894, Ostrihom 1894.
Skratka knihy : nem1894supp
Strany : 1056
Poradie : 234510
Citát : Karpona.
A 16. Apr. 1711.-1720. Bellay Joannes, abhinc usque 1725. Gajon Lucas.

Číslo záznamu : 27411
Meno farnosti : Krupina
Pcmeno farnosti : krupina
Číslo knihy : 1044033
Názov knihy : Zarevúcky, A.: Katalóg farností a kostolov banskobystrického biskupstva. Samizdat, 1976
Skratka knihy : Zar1
Strany : 130-135
Poradie : 440
Citát : Krupina
Krupina patrí medzi najstaršie slovenské mestá. O jej slovenskom pôvode neni pochybností. Za Gejzu II. sa však sem nasťahovali pôvodne Sasi v nádeji, že sa v horách nájdu rudy kovov. Oni zriadili mestskú správu a vymohli u panovníkov privilégiá. Týkali sa slobodnej voľby richtára a farára, vlastného súdnictva, oslobodenie od mýtnych poplatkov. Za vpádu Tatárov bolo mesto zničené, ale Belo IV. rozkázal mesto obnoviť a bulou z r. 1244 obnovil privilégiá. Po tatárskom plene príliv Nemcov ešte vzrástol. Privilégiá, ktoré mešťania dostali, prešli do histórie ako Krupinské právo. Podľa neho dostali privilégiá aj iné mestá v neskoršom čase. Právo bolo záväzné v krajinskom rozsahu. Nemci, keď nenašli rudy, niektorí sa odsťahovali a iní sa venovali poľnohospodárstvu. Časom sa asimilovali a okrem miestnych názvov po nich niet pamiatky.
Na obranu nástupníckych práv Ladislava Pohrobka prijala kráľovná Alžbeta do služieb Jána Jiskru z Brandýsa, ktorý s vojskom bratríkov slúžil obrane mladého kráľa. Usídlil sa vo Zvolene a odtiaľ riadil obranu. Opevňoval kostoly. Tak chcel opevniť aj krupinský kostol. Mešťania ho však nielen neprijali, ale proti nemu bojovali, preto vojsko mesto spustošilo a kostol zajalo násilím. Opevnili ho ako pevnôstku múrami a baštami. Jedna ešte teraz stojí a volá sa husitská. Za kapitánov ustanovili Júliusa Järiga a Ladislava Balassu. /4/. Mesto držali za 20 rokov a boli mu na obtiaž. Po vyrovnaní s Matejom Korvínom Jiskra mesto opustil. Matej vyčerpanému mestu znížil poplatky na ročných 100 fl.
Po moháčskej katastrofe nastalo pre mesto 150-ročné utrpenie. Bolo ustanovené za kľúčové mesto obrany proti tureckým nájazdom, ktoré podnikali z juhu. Lákalo ich bohatstvo banských miest. Krupina bola baštou obrany. Mala stálu posádku. Opevnili ju, najprv drevenými palankami, potom múrom. Na stavbu opevnenia prispievali župy: zvolenská, liptovská, oravská a turčianska. Hoci tu bolo vojsko, Turci sa dvakrát pre neopatrnosť vojska zmocnili mesta, vyrabovali a vypálili ho. Mnohí zahynuli. Cisárske vojsko bolo mešťanom na obtiaž. Vojaci, ak nedostali žold, plienili. Utrpenie bolo znásobené ešte občianskymi nepokojmi za náboženských vojen. Mesto bol v tom čase ešte nešťastnejšie, lebo okrem Turkov ho sužovali aj kuruci a labanci, ktorí od neho žiadali, čo im sa zachcelo. Keď splnili žiadosť jednej strany, druhá ich pokutovala za nevernosť. Posledný vodca povstalcov F. Rákoczy II. sa mu odslúžil najhoršie. Keď kurucké vojsko dostalo správu, že labanci sa približujú od Sebechlieb, narýchlo vysťahovali z mesta muníciu, vyrabovali mešťanov a mesto podpálili. Ráno bol obraz skazy strašný: nárek nad rumami a zadusenými v plameňoch. Zhorel i kostol. Mešťania nemohli žiadať pomoc od cisára, ktorému boli neverní. Začali preto stavať iba núdzové domy a ráz mesta sa premenil na dedinu. Riadila sa síce ešte svojim právom, ale v 19.st. upadla do zabudnutia a ostala väčšou dedinou. V prítomnej dobe však vzrastá.
Farnosť je starobylá. Bola exemptná. Poznajú ju protokoly páp. desiatku. Bola vtedy najbohatšia fara z dnešných fár BBB. Je aj v Pazmáňovom katalógu. Lutherovo hnutie malo zo začiatku veľký ohlas v K. Údajne už r. 1520 tu čítali Lutherove spisy. V polovici 16 st. bola už totálne ev. R. 1673 ho gen. Collalto ozbrojenou mocou vrátil katolíkom. Katolícke služby božie sa už však aj predtým konali v kaplnke kúrie Michala Bóryho. Po jeho smrti dedičia kaplnku zrušili. Ale vtedy už bol kostol katolícky. Ináč bol tu náboženský konglomerát: Boli tu dvaja ev. F, jeden pre Nemcov a druhý pre Slovákov; maďarská šľachta, ktorá ušla z dolnej zeme, si tu vydržiavala kalvínskeho kazateľa. Collalto poveril duchovnou správou paulínskych rehoľníkov Viszocsányiho a Bedicza. Za tököliovcov Bedicz musel odísť. Ukryl sa na bzovíckom zámku, ktorý tököliovci dobyli a Bedicza spolu s inými ľuďmi zavraždili. R. 1676 zničil požiar mesto i kostol. Klenba sa zrútila a v kostole začalo rásť krovie. V takom stave bol za 20 r. R. 1696 sa stal F Pavol Olasz, horlivec, apoštol a reštaurátor všetkých stratených práv farnosti. Kde za 20 r. konali služby božie, neni známo. Olasz zaistil dôchodok F. Najal si K a sám chodiť konať po zemianskych rodinách v krajine zbierku na reštauráciu kostola. Udržal ho aj za Rákoczyho II. a sám ho osobne obhajoval na sneme v Sučanoch. Nepriatelia ho však obvinili, že drží s Nemcami, zajali a musel sa vykúpiť. Odvtedy farnosť je nepretržite katolícka.
Filiálky farnosť nemá, ale má hodne lazov a tým je pastoračná práca veľmi sťažená.
Patrónom bolo mesto.
Kostol Narodenia P. Márie stojí na vyvýšenou mieste. Vôkol neho bol v minulosti cintorín. Bol ohradený múrom a husiti ho premenili na pevnôstku. Časť múru a jedna bašta ešte stojí. Je trojloďový. Rozmery: d. 37,10m, š. 16,90m, v. 13m. Postavený bol v neskororománskom štýle a viackrát prestavovaný. Svätyňa je gotická, polygonálna, pristavaná v 15 st. Predsieň a veža v barokovej dobe. Hoci boli stavebné zmeny časté, predsa je románske jadro dobre viditeľné. Bočné lode sú nižšie ako stredná. Zakončené sú oválnymi apsidami. Severná strana bola pri stavbe sakrestie zbúraná a len neskoršie rekonštruovaná podľa vzhľadu južnej. Steny strednej lode stoja na štvorcových pilieroch, spojených polkruhovým oblúkom. Ich rozpätie je veľká, meria šírku strednej lode. Piliere sú teraz obložené travertínovými platňami. Hlavice nie sú pôvodné. Vo svätyni je klenba obvyklého usporiadania gotických kostolov, má rebrá. Loď má krížovú klenbu. Okná vo svätyni sú vysoké, zakončené gotickou kružbou. V strednej lodi sú kruhové, tak isto aj bočných lodí. Nie sú pôvodné, ale sú z doby barokovej prestavby. Pôvodná stavba mala drevenú povalu. Tá zhorela a keď r. 1696 kostol zaklenuli, zvonka vystavali oporné piliere, aby tlak klenby bol zvedený vertikálne. Veža je vstavaná do kostola. Najvyššie poschodie veže, ako aj helmica sú barokové. V empore prvého poschodia veže je zachovaná ťažká románska klenba a rebrami štvorcového profilu. Organový chór je postavený r. 1797 v klasickom štýle.
Hlavný oltár bol kedysi barokový. Ten r. 1935 vymenili za novogotický, ale skoro aj ten vymenili za mramorový, celkom moderného chápania. V tom čase obložili aj steny svätyne mramorovými platňami. Je tu starý oltár, pekne obnovený po druhej vojne. Je pamätný aj tým, že namiesto nadstavca má kalváriu, ktorej kríže sú zhotovené z mladých stromov, ktoré narástli v priestranstve kostola po jeho požiari, keď bola za 20 rokov v rozvalinách. Sú tam aj staré patronátne lavice.
Na južnej strane lode stojí kaplnka sv. Rozálie. Má gotickú klenbu. Pôvodne mala titul P. Márie, od 1710 sv. Rozálie. Teraz slúži pohrebným účelom.
Na veži sú hodiny a jeden veľký zvon. Ostatné zvony sú vo zvonici pred kostolom. Je to bývalá vchodová bašta pevnosti.
Pôvod kostola. Bol postavený v dobe románskeho staviteľstva. V dobe gotickej bola prestavaná svätyňa. Po požiari ostal za 20 rokov v ruinách a r. 1698 ho renovovali, zaklenuli. V barokovej dobe taktiež postavili vežu a predsieň. Viackrát ho renovovali. Posledná veľká renovácia bola r. 1935. Kostolu venovali tak F, ako aj farníci veľkú pozornosť a udržiavajú ho nielen v náležitej čistote a kráse, ale dbajú aj na to, aby bola zachovaná jeho štýlová pamiatková krása, na čo vynakladajú nemalé prostriedky.
V údolí potoka Bebravy stál františkánsky kláštorík s kostolíkom sv. Petra. V listinách sa spomína r. 1509. Pri rekatolizácii účinkovali pátri v meste. Kláštor a kostol zanikol. Jeho ruiny bolo ešte možno vidieť na vŕšku, ktorý má po ňom meno „Petra“, ešte v minulom storočí.
R. 1720 prišli do K. piaristi, najprv spravovali faru. Potom sa dali na svoju výchovno-školskú prácu. Kúpili meštiansky dom, kde si otvorili školu. Zriadili kaplnku r. 1726. Keď ich škola zanikla, kaplnka ostala a pri renovácii r. 1897 dostala titul B. Srdca. F Sliačan uviedol sem rehoľné sestry, ktoré viedli materskú škôlku. Po druhej vojne dom bol prevzatý lesmi a r. 1960 bola kaplnka profanizovaná.
Kaplnka na hornom konci bola založená r. 1733 na pamiatku veľkého požiaru a zasvätená sv. Františkovi Regis. Pri renovácii r. 1857 bol zmenený titul na sv. Annu.
Tretia kaplnka je Sedembolestnej P. Márie z r. 1794.
Fara. Stará budova bola postavená pri hradobnom múre a ako súčasť mala jednu baštu. Túto budovu dal F. Sliačan zbúrať a postaviť novú, terajšiu. Tiež má vežičku na pamiatku starobylého vzhľadu predošlej budovy. Je moderne vybavená.
Farári :
Medzi 1332 - 1337 Theodorik plebán de Cropona – 1358 sp. Ján – 1400 a 1415 sp. Jakub – 1415 sp. Ján, kanonik päťkostolský stolnobelehradský, kancelár kráľovnej – 1431 a 1437 sp. Matej – 1449 sp. Ján – 1497 sp. Štefan s Pavlom kaplánom – 1518 sp. Pavel – 1518 počala éra ev. f. – 1665 Keniczký Gašpar – 1666 do 1672 Steffanóczy Andrej – 1678 Viszocsányi Martin O. S. Pauli, ktorý zomrel na mor a od 1678 pokračoval Bedicz František O. S. Pauli, vyhnaný od Tököliovcov a zabitý na bzovíckom zámku – 1678 Sveteney Mikuláš O. S. Pauli – 1680 Hergovič Andrej – 1687 Kárász Imrich – 1690-1691 Kucserius Daniel – 1693 Bartovič Matej – 1695 Mátyássovszký Imrich – 1696 Olasz Pavel – 1711 Bellay Ján – 1720 Gajon Lukáš piarista – 1725 Jančovič Ján – 1725 SF piaristi – 1726 Podluzsányi Žigmund – 1758 Ďurovský Juraj – 1760 Gruber František – 1784 Nyizsnánsky Melchior –1800 Snierer Ján – 1806 Veisz Ján – 1826 Klein František – 1846 Mikulka Juraj – 1886 Capko Ignác SF – 1886 Mechovich Izidor – 1909 Hutyán Pavol – 1935 Sliačan Leonard – 195... Dr. Chladný Ignác – 1973 Hegedüss Gašpar.

Poznámky
Pramene : Elaborát je vypracovaný väčšinou z tlačených prameňov. Fara má síce veľmi obsažnú HD, ale Dr. Chladný ju nechcel dať domov na študovanie. Takisto aj CV.
Krupinské právo, ktoré vzniklo ktoré vzniklo tu v stredoveku, bolo veľkým vyznačením pre mesto. Bolo túžbou mnohých miest. Jeho obsah bol asi tento: Slobodná voľba richtára, farára, vlastné súdy vo veciach majetkových a trestných, slobodná ťažba v lese i kameňolomoch, oslobodenie od mýtnych poplatkov s výnimkou hraničných ciel. Ani komes nesmel vstúpiť do domu mešťana a byť mu na ťarchu. Svedectvo Uhrov nestačí, musia byť svedkovia aj Nemci. Domy, ktoré sa uprázdnili vymretím rodu, nemôžu byť predané bez súhlasu magistrátu. Mešťania sú povinní platiť dane kráľovi a slúžiť vo vojsku, keď je krajina ohrozená. Toto právo dostali 1340 Martin, Slov. Ľupča, 1265 Nem. Ľupča, 1263 Nem. Ľupča a 1318 od nej Ružomberok, 1265 Hybe, 1369 Žilina, 1378 Mošovce, Prievidza, 1381 Sučany, 1387 Turany.
Citát z buly Belu IV z 1. jan. 1244 o obnovení výsad Krupiny: „ ... quod Fidelium Hospitum nostrorum de Kurpuna, suplicantium nobis, ut Privilegium ipsorum tempore Tartarorum amissum, eis iterato condi jubemus ... Quod presbyterum ipsi eligant, quem voluerint, nec ad receptionem alicujus presbyteri compellantur, dummodo hoc nulli prejudicium generetur. Item, quod judicem de Eadem Villa, quacumque voluerint, libere sibi assumant, quem confirmandum nobis praesentent et quod annuatim possint illum removere.“
Krupina bola v 16 a 17 st. najväčším mestom čo do počtu obyvateľstva na strednom Slovensku, väčšia ako BB.
R. 1238 sa urovnal spor medzi bzovíckým kláštorom a Krupinou vo veci mýta v Bracku. Fejér II,82,85.
O dobytí Krupiny husitmi píše SchH: „Tertio saec. XV. decennio Hussitae partes superiores igne ferroque vastantes, circum ecclesiam parochialem de Corpona castellum erexerunt quatuor propugnaculis solidum, totamque urbem depradati sunt, ut nihil praeter nomen antiquum habere videatur.“ – Matej Bel píše: „Tokaiense gradius illud cellarium, quo generossima vina hujus loci condi solent, templum fuisse Hussitarum subterraneum cum ex substinctionis mole tum aliis quoque judicant Nosteriam periti. /HD carpon./
R. 1662 magistrát dal upáliť šesť stríg. Poznačil to do matriky ev. F Sextius. Tak isto r. 1675 v júni a septembri boli upálené strigy. Dobrí ľudia vyprosili dvom z piatich, že ich najprv sťali. /Slávik: Dejiny zvol. seniorátu/
Hoci Krupinčania poväčšine prijali novú vieru, katolíci sa tu dobre udržali. R. 1651 bol reštaurovaný kostol. Vtedy prišiel vizitovať zvolenský AD Tomáš Pálffy, ktorého magistrát pohostinne prijal a vynaložil na jeho uctenie 4 fl a 11,5 den. /SchH/ – Keď precestoval cez Krupinu OAB Szelepcsényi r. 1869, magistrát ho tiež pohostinne prijal. Dali mu 4 hrivny striebra a jeho tajomníkovi karmazínové čižmy. Na pohostenie jeho a sprievodu vynaložila mestská kasa 24 fl a 70 den., pre kone 24 kg ovsa.
O čase prestavby by mal svedčiť nápis, zachovaný do 1778 na kostolnom pôjde: „Restauratio et dedicatio hujus templi facta est in honorem B. Virginis Mariae, idque in diem conceptionis Mariae anno 1415.“ – Iný nápis bol na stene kostola, snáď napísaný Olaszom. F Podlužáni ho zapísal do matriky: „D. M. Dicatum hoc templum, sanctificatum sub Magnae Domine B. M. fundatum a Bela IV privilegatum, 1242 cum civitate combustum.“
Gotický skriňový oltár, ktorý dal obnoviť 1696 Olasz, slúžil začas ako hlavný oltár. Potom ho umiestnili na stenu proti bočnému vchodu. Bol už teraz zašlý, na rozpadnutie. Na návrh DR Valéra Zavarského, poradcu Chrámového družstva, bol zreštaurovaný tak, že Jozef Weiss a Ľudovít Kanka v B. Štiavnici zhotovili nový oltár a naň umiestnili konzervované sochy zo starého oltára.
Piaristi. Do Krupiny ich uviedol F. Olasz. Povolal ich, aby prestíž mesta vzrástla, keď budú mládež vychovávať a vzdelávať od základných vedomostí do rétoriky, ako to vyžadovala vzdelanosť toho veku v mestách. Najprv im dal spravovať faru, kým sa zachytili, a potom pre nich založil fond. Usadili sa v meštianskom dome. Neskoršie začali stavať veľkú školu. Táto sa však pod strechu nikdy nedostala, lebo zhorela skôr, ako ju otvorili. Potom už nemali prostriedky na dokončenie stavby. Jej ruiny zvalili a na jej mieste stojí kultúrny dom.
Gymnázium prekvitalo do Jozefínskej doby. R. 1787 ho zrušili, ale 1793 znovu otvorili a začalo fungovať ako nižšie gymnázium s troma triedami. V priebehu doby rozličnými prevratmi, hospodárskymi zvratmi sa olaszovská fundácia natoľko zmenšila, že vydržiavanie piaristov sa stalo kritickým. Aj pracovníci rehole sa stále umenšovali.
Keď boli vládnym nariadením zrušené miešané školy, utvorili sa v mieste dve elementárne triedy katolíckej ľudovej školy. K týmto s veľkým úsilím F boli ešte udržané dve triedy gymnázia od 1864 do 1870.
Keď sa však finančné prekážky ukázali neprekonateľnými, piaristi sa vzdali školy a celú fundáciu aj s kolégiom rezignovali biskupovi. Veci boli usporiadané tak, že sa z fundácie otvorila nová, Industriálna škola. Jej riaditeľom bol katechéta a druhého učbára platilo mesto, tretí bol platený štátom.
O spolunažívaní Slovákov a Nemcov v Krupine napísal J. Slávik: „Nemci sa kŕčovite pridržiavali svojich privilégií v Krupine. V XVII st. ich už nebolo veľa a predsa svojím spoluobčanom a spoluvercom nechceli dovoliť užívať kostol. Slováci a Maďari sa museli uspokojiť s kaplnkou a museli mať svojho osobitného kazateľa. Kraj. zákon z r. 1563 síce článkom 62 uzavrel, že má byť rovnosť medzi národnosťami, predsa toto Nemci nechceli pripustiť. Oni vyslali vyslancov, ktorí vyslali vyslancov, ktorí v BB protestovali a vyhlasovali, že je to porušenie slobôd. Snem ich chcel pokutovať na 2000 Fl. Pre toto došlo k protinemeckej vzbure. Nemci chytili Jána Lacu, odsúdili ho na smrť a na námestí ho sťali. Druhý vodca ušiel. Slovenského kazateľa Daniela Cabana v noci na byte zaškrtili povrazom a ráno ho musel šarha voziť na káre po meste. Potom ho zahrabali za mestom. V noci však prišli vlci, vyhrabali ho a zožrali.“ /Slávik: Dejiny ev. seniorátu zvol. s. 40/

Číslo záznamu : 31553
Meno farnosti : Krupina
Pcmeno farnosti : krupina
Číslo knihy : 401119
Názov knihy : Schematizmus slovenských katolíckych diecéz, SSV Trnava, 1978
Skratka knihy : Schem78
Strany : 172
Poradie : 18430
Citát : KRUPINA 963 01, tel. 20 82, o. Zvolen (5.000), k. P. M. Národ. (13. st.), kap. P. M. Sedemb. (1794), kap. sv. Anny (1854). — Osady (lazy): 1. Brezová (20), 2. Briač (120), 3. Červená Hora (500), 4. Čierne Blato (50), 5. Fitzberg (120), 6. Gubáň (20), 7. Havran (80), 8. Holý Vrch (60), 9. Horné Kopanice (120), 10. Dolné Kopanice (280), 11. Kňazova Dolina (50), 12. Kukučka (40), 13. Líška (200), 14. Nová Hora (110), 15. Odrobinovo Pole (15), 16. Okrúhla Hora (40) 17. Poloma (35), 18. Stará Hora (120), 19. Starý Háj (100), 20. Široké Lúky (90), 21. Šváb (30), 22. Vlčok (45). — K 136, p 60, s 41.
Duchovný správca: Gašpar Hegedüš.
Kňaz bývajúci vo farnosti: František Lepp.

Číslo záznamu : 50637
Meno kňaza : Teodorik(1332, Krupina)
Pcmeno kňaza : teodorik1332krupina
Meno farnosti : Krupina
Pcmeno farnosti : krupina
Číslo knihy : 1063781
Názov knihy : Mon. Vat. hist. regni Hungariae. S.I.T.I.,Budapest, 1887
Skratka knihy : mvsiti
Strany : 226
Poradie : 55120
Citát : Item Theodricus plebanus de Gropona (Corpona) iuratus dixit, suum beneficium non credere valere ultra XXV. marcas, et si plus valere appareret, iuravit se restituturum [bona fide, et est immediate subiectus
domino archiepiscopo, et est comitatus Vntensis], solvit.
Preklad : Theodoricus, kňaz z Krupiny, prisahal že jeho benefícium nie je viac ako 25 mariek, ak by sa ukázalo viac, prisahal to doplatiť, je priamo podriadený arcibiskupovi, je to Hontianska župa.