logo
Dominikánsky knižný inštitút
bannermaria

Historický schematizmus slov. farností


Citáty k tejto farnosti:
Číslo záznamu : 9187
Meno farnosti : Koš
Pcmeno farnosti : kos
Názov knihy : Némethy, Ľ., Series parochiarum et parochorum archidioecesis Strigoniensis ab antiquissimis temporibus usque annum 1894, Ostrihom 1894.
Skratka knihy : nem1894
Strany : 364-365
Poradie : 115180
Citát : Koos.
(Andreasdorf.)
Olim in ADioecesi in ADnatu Nitríensi, VADtu Bajmóczensi. Nunc in Dioecesi Neosoiiensi, ADtu Nitriensi, VADtu Bajmóczensi. Antiqua Parochia quae certe jam saec. XIV. exstitit. Ecclesia Saec. XV. finita,1) ad Stum Andream Ap. Matricae ab 1698.

1558. - - 1559. - - Ignatius.
1559. - - 1560. - - Paulus, Felix.
1670. - - 1672. - - Fender Fridericus.
1672. Jan. 6. 1674. - - Krupicz Matthias.
1674. Maji 7. 1675. - - Fabry Georgius.
1675. Mart. 3. 1675. - - Novák Georgius.
1675. Aug. 9. 1678. Nov. 17. Diviacsics Michael.
1691. - - 1701. - - Gulden Andreas.
1701. Maji 19. 1709. Nov. 1. Csernak Georgius.
1709. Dec. 5. 1711. - - Millik Andreas, Ignatius.
1711. Aug. 5. 1717. - - Milberger Josephus.
1717. Apr. 26 1718. - - Harther Gottfried.
1718. - - 1719. - - P. Kárász Christinnus, Emericus.
1719. Apr. 7. 1721. - - Katona Stephanus.
1721. Sept. 12. 1723. Sept. 30. Dvoracsek Carolus.
1723. Oct. 1. 1731. - - Kubovics Georgius.
1731. Jul. 24. 1737. - - Baluch Georgius.
1737. Maji 19. 1743. Oct. 6. Hrizlakovics Joannes.
1750. Jul. 2. + 1760. Maji 1. Dulay Gabriel.
1760. Jul. 10. 1766. Nov. 27. Soos Joannes.
1767. Jan. 10. 1771. - - Krncsek Adamus.
1771. Dec. 10. - - - Tiliczky Jacobus.

2) In fornice lapis centralis a. 1409. caelatum exhibet, qui annus pro consummatione ecclesiae censeri potest. Visitator a. 1559. dicit, quod in Koos, sub arce Bajmócz, ecclesia ad Stum Andream Ap. bene extructa una cum cimeterio existat, quae calices tres ex argento deauratos et alias res argenteas possideat. Visitator a. 1560. illam sub ditione Thurzónum esse asserit. Sub his in potestatem Augustanorum venit, quorum ministri sequentes noti. 1560. Albertus Schormann, 1570. Valentinus Melczer, 1624. Casparus Fehér. 1625. Joannes Danielis, 1633. Joannes Musculus, a quo patronus ecclesiam 1641. recepit, ast jussu Dietae a. 1647. illis reddita est. Abhinc erant pastores: 1647. Jacobus Jakobaei, 1648. Michael Lachanosarius, 1649. Melchior Rotarides, 1651. Martinus Novák. Historia habetur in Schemat. hist. Dioec. Neosol. 1876. 383.

Číslo záznamu : 9665
Meno farnosti : Koš
Pcmeno farnosti : kos
Názov knihy : Némethy, Ľ., Series parochiarum et parochorum archidioecesis Strigoniensis ab antiquissimis temporibus usque annum 1894, Ostrihom 1894.
Skratka knihy : nem1894supp
Strany : 1057
Poradie : 234550
Citát : Koos.
Ab 1724-1731. Grammantik Mathias. Ab 1731. Ballus Georgius. Baluch deleatur.

Číslo záznamu : 27427
Meno farnosti : Koš
Pcmeno farnosti : kos
Číslo knihy : 1044033
Názov knihy : Zarevúcky, A.: Katalóg farností a kostolov banskobystrického biskupstva. Samizdat, 1976
Skratka knihy : Zar1
Strany : 179-181
Poradie : 600
Citát : Koš
Obec Koš bola v dávnej dobe majer bojnického panstva. Panstvo kolonizovalo sem nemeckých osadníkov. Pôvodne sa volala Andreasdorf, podľa patróna kostola. V listinách sa prvý raz spomína r. 1367. Vtedy palatín Ladislav, knieža z Apúlie, sudca Kumánov udelil Miklovi /Mikulášovi/ škultéciu v tejto posesii. Mal tu vystavať kostol. /1/ Obyvatelia boli roľníci. Pre nedostatok vlastnej pôdy chodili ako sezónni robotníci na poľné práce na maďarskú nížinu, do Rakúska, Francie i Nemecka. Teraz majú doma a na okolí dosť pracovných príležitostí. Meno Andreasdorf zaniklo a v neznámej dobe sa začalo užívať meno Koš. Nedá sa zistiť, či sú obe mená pôvodné, alebo je Koš novší názov. Nemecké rodiny sa poslovenčili. Regestum animarum dominii Bajmócz z r. 1675 nepozná ani jedno slov. priezvisko. Na začiatku 20 st. sa ku nem. národ. hlásili len ôsmi, 1944 už nik. RD uvádza, že nem. kolonisti prišli z Westfálska.
Farnosť je starobylá. Pazmáňov katalóg ju volá „Kosot“. Za zemepánov Thurzovcov sa dostala do držby ev. CV 1559 uvádza, že je tu kat. kňaz. R. 1560 je však už iný, ktorý koná všetko po novotársky. /2/ 22.8.1660 bol na príkaz F. Khuen Pálffyovej odstránený posledný ev. F Novák a odvtedy je farnosť katolícka. /3/
Kostol sv. Andreja ap. stojí uprostred obce. Starý bol ohradený múrom a bol pri ňom cintorín. /4/ Rozmery: d. 17m, š. 8m, v. 7m. Dnes ostala z neho svätyňa a veža. Loď bola zbúraná, keď sa staval nový kostol. Svätyňa, ktorá je teraz bočnou kaplnkou, má gotickú rebrovú klenbu. Je polygonálna.
Nový kostol je postavený priečne, takže dĺžka starej lode je šírka nového kostola. Rozmery: d. 41, š. 16m, v. 9m. Projektant použil prvky románskeho štýlu. Svätyňa je obdialníková, široká, uzavretá rovnou stenou. Loď má obdialníkový pôdorys, je delená stĺporadím 12 stĺpov na trojlodie. Na stĺpoch stoja konštrukčne chóry, zadný a bočné, veľmi priestranné. Klenba je krížová, železobetónová, bez rebier. Okná sú vysoké, zakončené polkruhovo so sklomaľbou. Dlažba je travertínová, benátska. Veža stojí naboku pri priečelnej fasáde. Má cibuľovitý krov. V nej sú tri zvony. Štýl oltárov a zariadenie je kompozičný. /5/ V starej svätyni je novogotický oltár. Kostol vymaľovali r. 1950.
Pôvod kostola. Pôvodná stavba bola kaplnka rotundového tvaru. Neskoršie postavili svätyňu a loď. Rotundu použili na sakrestiu. Tú zbúrali pri prestavbe kostola. Vo svätyni našli letopočet, ktorý niektorí čítali ako 1049, iní 1409. Pri búračke našli zlaté peniaze, jednoduché zlaté pliešky, 2 kusy, na nich bol nápis Ladislaus rex. Na stene našli fresku s motívom sv. Michala arch. a peklom. Túto pamiatkovej starostlivosti nehlásili, aby nemali ťažkosti, a zanikla so zbúraným kostolom. – Nový kostol bol postavený na náklad farníkov r. 1939 – 1940, 23. nov. 1941 ho konsekroval Dr Škrábik Kostol je zvnútra mohutný aj príjemný, veriaci sa v ňom dobre cíti a myseľ je v prostredí nabádajúcom k nábožnosti. Priestor je dobre využitý. Výška je primeraná, nie je príliš vysoký a tým v zime studený. Chórové priestory sú dobrá rezerva pri sviatkoch. Zvonka má kostol mohutnú fasádu s veľkými oknami a veľkým portálom, ozdobeným kresaným kameňom. /9/ Pri konsekrácii zmenili titul na Božské srdce Pána.
Patronát vykonávali bojnickí zemepáni.
Fara. R. 1789 sa zrútila stará drevená farská budova. vtedy postavili novú, ktorá slúži doteraz.
Farári:
1558 sp. Ignác – 1559 sp. Paulus Félix – 1666 sp. Forster Andrej – 1670 Fender Fridrich – 1672 Krupicz Matej – 1674 Fábry Juraj – 1675 Novák Juraj – 1675 - 1678 Diviacsics Matej – 1691 Gulden Andrej – 1701 Černák Juraj – 1709 Millik Andrej – 1711 Milberger Jozef – 1717 Katona Štefan – 1721 Dvoráček Karol – 1724 Gramantik Matej – 1731 Balluš Juraj – 1737-1743 Hrizlakovič Ján – 1750 Dulay Gabriel – 1760 Soos Ján – 1767 Krnček Adam – 1771 Tilický Jakub – 1778 Freyzeysen Ignác – 1780 Bajer Ján – 1819 Horčín Ján – 1842 Neuman Jozef SF – 1846 Lulják Karol SF – 1846 Dermár Karol – 1862 Uhliarik Jozef – 1869 Smolen Jozef SF – 1869 Lepieš Ján – 1886 Matejčík Juraj SF – 1887 Kluch František – 1914 Bob Ján SF – 1914 Dr. Gonda Juraj SF – 1917 Grígeľ Matej SF zo Sebedražia – 1919 Tvrdý Ján – 1944 Horváth Jozef SF – 1945 Málik Rudolf, menovaný farár nenastúpil, ale sa vzdal pre J. Záňa – 1946 Jozef Záň, inštalovaný farár, zriekol sa fary – 1946 Feranec Jozef SF – 1946 Slašťan Tomáš SF – 1956 Dr. Mečiar Kamil SF – 196... Šimúnek Anton SF
197... Hromádka Ladislav

Poznámky:
Pramene: HD I. II. zväzok
1. Fejér CD IX, 4,100
2. Bucko: Reformné hnutie.
3. Regestum animarum dominii Bajmócz. Rukopis z r. 1675 v archíve Ostrih. Kapit.
4. Cintorín bol už od počiatku 19. st. zaplnený, takže začali pochovávať v záhradách. Zriadili nový c., ten r. 1936 zväčšili.
5. Klenba zo železobetónu sa nehodí do kostola, lebo sa na nej zráža para a plesnivie. Izolovali ju r. 1950 sklenou vatou. Položili 4 cm vrstvu a zakryli lepenkou. Pomohlo to.
6. Oltáre vyhotovil Ferdinand Drost, rezbár v Novákoch.
7. Oltár vyhotovil J. Rungaldier r. 1891 za 600 zl.
8. Maľoval Ján Goga z Hlohovca.
9. Potreba nového kostola sa pociťovala od dávna a bola stále naliehavejšia. Priestor nebol dostatočný ani pre štvrtinu farníkov. Novostavba však narážala na mnohé, ťažko prekonateľné prekážky. Farár Tvrdý, keď vycítil, že nastala vhodná doba na stavbu, tvrdo sa veci ujal a nepopustil, kým kostol nestál. Celý náklad bol krytý z cirkevnej dane a milodarov. Ťažkosti boli na strane patrónov, rodiny Pálffych, ktorá odopierala novostavbu ako ťarchu, ktorú si nemusí vziať na seba, keď bol rozparcelovaný jej veľkostatok v Koši. Spor sa dostal pred súd, ale ten kauzu nerozriešil. Za Slovenského štátu na prímluvu niektorých vysokých činiteľov spor sa rýchlo rozriešil v prospech farnosti. /Vtedy bola patrónom fa. Baťa./ Tak sa mohlo započať s akciou stavby. F poslal výborníkov, aby od farníkov zistili, kto je koľko ochotný na stavbu dať. Výsledok bol potešiteľný, upísali viac ako sto tisíc Ks. S hotovosťou, ktorá už zo zbierok jestvovala a s inými fondmi, spolu 65.000 Ks to robilo viac ako bol predpokladaný rozpočet. Sklamanie nastalo, keď sa začali príspevky vyberať. Na prvú zbierku sa vybralo 7.825 Ks, na miesto 80.000. Farníci mali svoje príspevky splatiť vo dvoch splátkach, na jar a na jeseň r. 1939. Dielo sa začalo rúcať, lebo vo výbore boli takí, ktorí podrývali prácu. Preto F zrušil výbor a dal zvoliť nový. Tento vyrúbal daň 75 Ks na hlavu a 150 Ks na jutro pozemkov. Medzitým už začali ceny stúpať, lebo bola vojna a stavitelia r. 1940 už žiadali za prácu 410.000 Ks, na miesto pôvodných 323.000 Ks. Po prieťahoch boli pred r. 1941 na jar práce v plnom prúde a na jeseň bola stavba hotová. Náklad sa však zvýšil na 529.125 Ks, okrem vnútorného zariadenia. Povozné a ručné práce dali farníci zdarma. Horlivosť sa ukázala, veľká obetavosť tiež, ale našli sa aj takí, ktorí nielen ničím neprispeli, ale sa snažili kaziť druhých. Nakoniec sa srdce verných zaradovalo, keď kostol predsa stál a špinavé prekážky, pomsta, rúcanie a špinenie konané v nočných hodinách bolo prekonané. Nepriatelia stáli zahanbení, lebo s pomocou Božou bolo na jeseň posvätené dielo, ku ktorému sa chovali viac ako nepriateľsky. Bolo ich asi 30 rodín.
Z kroniky:
R. 1540 bolo treba zaplatiť mimoriadnu daň na obranu proti Turkom. Košovský F ju z neznámej príčiny nezaplatil.
Za vojnovej rekvirácie zvonov vzali zvony v celkovej váhe 800 kg. Ostal len umieráčik, ktorý si farníci veľmi cenili, lebo ho našiel miestny občan Juraj Perniš zakopaný pri kúpeľoch v Bojniciach r. 1795. Keďže veľa na ňom zvonili, pukol a museli ho preliať.
Vežu s pekným cibuľovitým krovom pokryli r. 1947 galvanizovaným plechom. R. 197... zhotovili nový krov a vežu pokryli kovaným plechom.

Číslo záznamu : 31570
Meno farnosti : Koš
Pcmeno farnosti : kos
Číslo knihy : 401119
Názov knihy : Schematizmus slovenských katolíckych diecéz, SSV Trnava, 1978
Skratka knihy : Schem78
Strany : 175
Poradie : 18600
Citát : KOŠ 972 41, tel. — , o. Prievidza (2.600), st. k. sv. Andreja, nového, pristavaného k starému B. S. J. (1347, 1942). — K 81, p 29, s 16.
Duchovný správca: Ladislav Hromádka.