logo
Dominikánsky knižný inštitút
bannermaria

Historický schematizmus slov. farností


Citáty k tejto farnosti:
Číslo záznamu : 9292
Meno farnosti : Dražkovce
Pcmeno farnosti : drazkovce
Názov knihy : Némethy, Ľ., Series parochiarum et parochorum archidioecesis Strigoniensis ab antiquissimis temporibus usque annum 1894, Ostrihom 1894.
Skratka knihy : nem1894
Strany : 410
Poradie : 126580
Citát : Szent-Ilona.
(Olim Draskócz, Draskfalva, Sancta Helena.)
Olim in ADioecesi in ADtu Nitriensi, VADnali districtu unico Turóczensi. Nunc in Dioecesi Neosoliensi, ADtu Turóczensi, VADnali districtu superiori Turóczensi. Antiqua Parechia.1) Ecclesia ad Stam Helenam, quae jam 1416. stetit. Matricae ab 1729.

1559. occ. - 1659. occ. - Subka Melchior.
1597. occ. - - - - Drient A.
1673. - - 1679. - - Mituszky Joannes.
1679. Dec. 17. 1679. - - Andrassovics Joannes.
1679. Dec. 24. 1680. - - Rácsay, vel Recsányi Joannes.
1680. Febr. 29. - - - P. Laurigius Cirillus, Ord. S. Francisci.
1686. Sept. 26. 1690. Apr. 7. Hurta Joannes.
1691. Apr. 26. 1691. Jun. 16. Jacsay aut Jászay Michael.
1692. Apr. 22. 1693. Jun. 6. Paulovics Joannes.
1697. Maji 15. 1700. - - Modray Joannes.
1700. Aug. 20. 1701. Apr. 24. Kralinovics Mathias.
1701. Maji 6. 1709. Mart. 13. Hanzel Matthaeus.
1709. - - 1729. - - Rakosányi Paulus, coll. 7. Jul. 1729.
1729. - - 1733. - - Borinszky Joannes.
1733. Sept. 24. 1741. Aug. 5. Tomka Joannes.
1741. Sept. 24. 1744. Sept. 2. Vajay Paulus.
1744. Sept. 15. 1746. Aug. 31. Thólt Franciscus.
1746. Oct. 10. 1750. Sept. 16. Zilkay Lucas.
1750. Nov. 26. 1753. - - Hrizlakovics Joannes.
1753. - - 1754. - - Figuli Emericus.
1754. Apr. 6. 1755. - - Poláky Paulus.
1756. Maji 26. + 1774. Nov. 9. Hulinay Georgius.
1774. Dec. 11. - - - Ivanics Stephanus.

1) Mater consistit e curia parochiali cum ecclesia in colle sita. Murus coemeterii ecclesiam ambiens propugnaculis munitus exstitit, in porta inscriptionem 1698. exhibens. Ecclesia cum fenestris gothici styli fatiscentis habet additamenta recentiora. Verum ara principalis est scriniata valvataque. Visitatoris a. 1559. adnotationes testantur: Parochia ad S. Helenam fuit sub dominis Révay. Ecclesia - dicit ille - sstis bene exornata. Habet unum calicem argenteum deauratum cum patena. Crucem argenteam. Ornamenta duo antiqua. Plebanus totus Sacramentarius. - Ministri protestantes hic sedem fixerunt, tales fuere: 1570. Josephus, 1584. Melchior Eliae, 1599. Georgius Schmidelius, 1615. Raphael Hrabetius. Post hunc catholicis restituta est ecclesia, ast subsecuti sunt: Joannes Marklocsky, 1647. Andreas Institoris, 1657. Daniel Francisci, 1663. Andreas Fiktonides, 1666. Franciscus Zolnensis, 1667. Samuel Quetonius, 1680. Thomas Finalis, qui 1668. locum cedere debuit. Sub turbis Rakoczianis fuit pastor Emericus Ruttkay. Historiam proponit Schemat. hist. Dioec. Neosol. 1876. 235.
*)Po r. 1877 pričl. o. Svätá Helena k o. Dražkovce, teraz filiálka Martina

Číslo záznamu : 9457
Meno farnosti : Dražkovce
Pcmeno farnosti : drazkovce
Názov knihy : Némethy, Ľ., Series parochiarum et parochorum archidioecesis Strigoniensis ab antiquissimis temporibus usque annum 1894, Ostrihom 1894.
Skratka knihy : nem1894supp
Strany : 1058
Poradie : 234990
Citát : Szent-Ilona.
A 1693-1697. Drient Andreas. 1597. Drient A. deleatur.

Číslo záznamu : 27474
Meno farnosti : Dražkovce
Pcmeno farnosti : drazkovce
Číslo knihy : 1044033
Názov knihy : Zarevúcky, A.: Katalóg farností a kostolov banskobystrického biskupstva. Samizdat, 1976
Skratka knihy : Zar1
Strany : 303-305
Poradie : 1060
Citát : Dražkovce
Svätá Helena
Farnosť Svätá Helena patrí do obce Dražkovce. Za feudalizmu bola samostatná kúria, preto si zachovala svoje osobitné meno doteraz. Dražkovce boli v celku kuriálna osada, ktorú obývali viacerí zemania. Kúrie dávno zanikli, len Svätá Helena sa si zachovala z tradície osobitné pomenovanie. Tieto kúrie boli súčasťou širokého okruhu pomenovaného Jordán, alebo Jardan. Teraz si meno zachoval len potok pretekajúci územím. R. 1266 daroval Belo IV. štyri poplužia zeme Dražkovi a Mikolovi. Podľa prvého potom posesia dostala svoje meno: terra Drask /1269/. V polovici 14 st. sa volá Draskfalu, v 15. st. Draskoucz, Draskoveccz. Hrdá zemianska mentalita v minulostí ovládala celu obec.
Farnosť je starobylá. Má základ v tej fundácii, ktorú r. 1361 za prítomnosti vikára Petra Candemorenského urobili miestni zemania martinskému farárovi, aby mohli mať v D. kaplnku a vlastný cintorín. R. 1416 kostol stál. /2/ Za reformácie sa stala ev. R. 1559 bol tu farár Subka, o ktorom napísal vizitátor, že je princeps haereticorum. SchH píše, že r. 1619 bol kostol katolícky, ale 1628 sa ho znova zmocnili ev. R. 1673 bol odovzdaný kat. Za tököliovcov ev. R. 1688 prišiel kat farár. Za rákoczyovcov bol prisúdený ev. Od 1709 je v kat. správe. Pre nedostatok kňazov ju 1780-1733 administrovali františkáni, 1906-1934 bola administrovaná z Martina, čo je od r. 1939 v prítomnej dobe takisto.
Patronát. Keď zemania odpadli od katolíckej cirkvi, ostala farnosť bez patróna a bola liberae collationis.
Kostol zasvätený sv. Helene stojí na vŕšku na východnej strane obce. V minulosti bol ohradený múrom, ktorý mal bašty na spôsob pevnôstky. Na bráne bol letopočet 1698. /4/ Dnes z neho stojí len časť. Pri kostole je cintorín pre verejné pochovávanie. Rozmery d. 24m, š. 8,5m, v. cca 8m. Svätyňa má obdialníkový pôdorys. Víťazný oblúk chýba. Loď je tiež obdialníková. Klenba je krížová bez rebier, ozdobená štukovým dekórom. Stojí na polkruhových pilastroch. Zdá sa, že je postavená neskoršie. Portál do sakrestie má lomený oblúk. Bola predtým bočnou kaplnkou, snáď staršia ako kostol. Bol v nej murovaný oltár s tabernákulom. Hlavný portál je novší. Okná má len sa južnej strane s gotickou kružbou. Chór je murovaný a na ňom starobylý organ. V hlavnom priečelí stojí veža s cibuľovitou helmicou. Má renesančné dvojokná, delené stĺpikom. V nej je starobylý zvon váhy cca 700 kg. Hlavný oltár je novogotický./5/ Po druhej vojne bol kostol znútra generálne opravený, položená bola nová dlažba, lavice, okná, kostol bol elektrifikovaný a vymaľovaný.
Pôvod kostola. R. 1361 sa v Turci zdržoval Peter Candemorenský, ostrih. sufragán, kde konsekroval nové a rekoncilioval znesvätené chrámy. Vtedy sa obrátili na neho z Dražkoviec, Záboria, Malého Jasena a z Kalníkov a žiadali si zriadiť cintorín a v ňom kaplnku, v ktorej by sa konali služby Božie. Za túto službu dali farnosti v Martine mlyn na potoku Hradečnica, štyri voly a toľko zeme, čo títo obrobia, aby si mohol vydržať kaplána. Je predpoklad, že terajšia sakrestia je tá pôvodná kaplnka. Pozdejšie k nej postavili kostol. Nad hlavným portálom bol nápis: „Anno aerae christianae MDCXI templum renovatum, auctum, exornatum, fornix exstructus, turris erecta, parochianorum et M.D.D. Révay, comitum de Thúrocz studio ac impensis in honorem D. O. M.“ Nad chórom bol nápis: „Testudo continuata MDCXII.” - Neskoršie bol kostol renovovaný na náklad ostrih. kapituly. /6/
Horné Jaseno
Obec na úpätí Veľkej Fatry. Meno má od jaseňov ktoré tu hojne rástli. /Bél: Notitia Hung. s.61/ R. 1274 Ladislav Kumán daroval územie Michalovi, Petrovi a Štefanovi. Bola to dedina so zemianskou tradíciou. Cirkevne má tiež starobylú tradíciu, lebo tu bola farnosť, ktorú už páp. decimačné protokoly spomínajú /1332-1337 Mikuláš plebán/. Listina z r. 1360 spomína tiež kňaza z Nového Jasena. Za reformácie sa pridali k novej viere. /7/ Vizitátori 16. st. farnosť nespomínajú. R 1673 bol kostol vrátený katolíkom, ale hoci tu bola aj fara, kňaza nedostali, ale ju prifarili ku Sv. Helene. Drevená fara ostala ako byt kostolníkovi. R. 1360 je zmienka o plebánovi Pavlovi de Ujessen. R. 1584 bol tu už ev. farár.
Kostol sv. Margity, panny a mučenice stojí na vŕšku. Vôkol neho je cintorín ohradený múrom. Teraz je v dezolátnom stave. Strecha pokrytá šindľom r. 1904 nebola od toho času opravovaná, trčia na nej len zbytky šindľov. Sakrestia sa už zvalila. Kostol už dávno neslúži bohoslužobným cieľom. Rozmery: d. 8,5m, š. 3,80m, v. 6m. Svätyňa je polygonálna, preklenutá hviezdicovou klenbou. Jej rebrá vychádzajú v rohoch od podlahy a zbiehajú sa do veľkého svorníka, s reliéfom Baránka. Má tri uzučké okná, zakončené lomeným oblúkom. Víťazný oblúk je lomený, masívny. Loď je obdialníková. Má krížovú klenbu primitívnej práce, zhotovenú neskoršie. Pôvodná povala bola drevená. Portál do sakrestie mal lomený oblúk. Hlavný portál má tiež lomený oblúk a dvere veľmi hrubej práce. Nad portálom je letopočet 1648. Vzadu je drevený organový chór, pomaľovaný figúrami 12 apoštolov. Na severnej stene sa chór predlžuje na bočný a na zábradlí má namaľovaný výjav Kajfášovho súdu nad Ježišom. Letopočet 1653 hlása čas zhotovenia. Vežu nemá. Čelná fasáda je uzavretá vysokým štítovým múrom. Oltár má murovanú menzu. Drevená časť je rozobratá. Ukazuje na prácu z doby renesančno-barokovej. Kazateľňa je murovaná. Pod kostolom je krypta rodiny Jesenských. Podľa SchH je na platni oltárnej menzy vyrytý letopočet 1321. Z toho sa súdi, že kostol bol postavený v tomto čase. Keďže na kostole bolo behom jeho dlhej histórie málo menené, je veľmi cenným pamätníkom najstaršej éry gotického staviteľstva v Turci.

Fara. Do r 1764 bola drevená. Keď táto zhorela, postavili novú murovanú. R. 1941 ju generálne opravili a slúži doteraz.
Farári:
1559 sp. Subka Melchior – 1560 sp. Fumusianus Dymak – 1673 Mituský Ján – 1679 Andrassovics Ján – 1679 Rácsay Ján 1680 – Laurigius Cyril OSF – 1688 Hurta Ján – 1691 Jáczay Michal – 1692 Paulovský Ján – 1693 Drien Andrej – 1697 Modray Ján – 1700 Kralinovič Matej – 1701 Hanzel Matúš – 1709 Rakšáni Pavel – 1729 Borinský Ján – 1733 Tomkay Ján – 1741 Vajay Pavel – 1744 Tholt František – 1746 Hrizlakovič Ján – 1753 Figuli Imrich – 1754 Poláky Pavel – 1755 Hulinay Juraj – 1774 Ivanič Štefan – 1780 administrovali pátri OSF – 1783 Urbányi Adam – 1818 Novák Ján – 1829 Prochádzka Ján – 1854 Lulják Karol – 1890 Hiadlovský Jozef – 1906 administrovali martinskí farári – 1935 Šváral Ján SF – 1942 Sojčák Ondrej – 1945 Plško Ondrej – 1946 Horváth Jozef – 1958 itmann Anton administroval z T. Petra – 1959 administruje sa z Martina.

Poznámky.
Pramene: HD od 1854. Maď. Szent Ilona.
1. Šikura: Miestopisné dejiny Turca.
2. R. 1416 sa konala na príkaz Mikuláša de Gara obchôdzka chotára pri ktorej sa uvádza kostol a farská kúria.
3. Reformačných kazateľov pozri v dodatku.
4. SchH str. 235.
5. Oltár zhotovili J. Weiss a Ľud. Kanka.
6. Nápisy, ktoré sú uvedená v SchH, už nejestvujú. Listina biskupa Petra sa nachodí v odpise v HD Martina.
7. Mená kazateľov potri do dodatku.
Z kroniky:
Farár mal vo veľkojasenskom chotári právo slobodnej ťažby v lese. Po zrušení poddanstva prišiel s majiteľmi lesa do sporu, lebo mu nechceli uznať ťažbu, iba zbieranie na zemi ležiaceho dreva.
R. 1896 bola zrušená cirkevná a zavedená štátna škola.
R. 1900-1903 bola opravená strecha kostola a veže.

Číslo záznamu : 31618
Meno farnosti : Dražkovce
Pcmeno farnosti : drazkovce
Číslo knihy : 401119
Názov knihy : Schematizmus slovenských katolíckych diecéz, SSV Trnava, 1978
Skratka knihy : Schem78
Strany : 184
Poradie : 19080
Citát : DRAŽKOVCE 038 02, tel. — , o. Martin (404), k. sv. Heleny (1487). -Fil.: 1. Diaková (24), 2. Dolný a Horný Kalník (34), 3. Turčianske Jaseno (12), k. sv. Margity (1321),4. Sklabiňa(90),5. Sklabinský Podzámok(80), 6.Záborie (24). — K 3, p 3, s 1. Duchovný správca: Excurrendo z Martina.