Historický schematizmus slov. farností
Citáty k tejto farnosti:
| Číslo záznamu : | 27408 |
| Meno farnosti : | Detvianska Huta |
| Pcmeno farnosti : | detvianskahuta |
| Číslo knihy : | 1044033 |
| Názov knihy : | Zarevúcky, A.: Katalóg farností a kostolov banskobystrického biskupstva. Samizdat, 1976 |
| Skratka knihy : | Zar1 |
| Strany : | 122-123 |
| Poradie : | 410 |
| Citát : | Detvianska Huta Laznícka farnosť v plnom slova zmysle, ktorej centrum tvorí skupinka domov s kostolom a školou. Všetky ostatné udalosti sú roztratené po stráňach planiny, ktorá sa skláňa od Poľany na severe k málinským vrchom na juhu. Jej nadmorská výška je pri kostole 860m nad morom. Lazy sa rozkladajú v chotáre štyroch obcí a dvoch okresov. Do farnosti patrí len jedna celá obec Látky, z ostatých obcí patria len čiastky a ostatok je rozdelený medzi štyri farnosti. O osídlení kraja platí to, čo je napísané o Detve. Farnosť. R. 1790 bola tu zriadená miestna kaplánska stanica. Túto povýšili r. 1804 na farnosť. Patronát vykonávala Náboženská základina. Kostol Nanebovzatej P. Márie stojí na vŕšku nad hradskou. Cintorín nebol pri ňom zriadený. Rozmery: d. 26m, š. 11m, v. 9m. Svätyňa je zakončená polkruhovou stenou, oddelená od lode málo výrazným víťazným oblúkom. Je rovnej šírky s loďou. Loď má obdialníkový pôdorys. Zaklenutá je tehlovou pruskou klenbou, ktorú nesú veľmi široké pasy, zakotvené na vnútorných oporných pilieroch. Vo fasádnom priečelí stojí veža vstavaná do kostola. Jej vnútorná časť stojí na pilieroch a tvorí predsieň kostola. Na nich je konštrukčne upevnený aj organový chór. Zväčšovali ho r. 1912. Vo veži sú štyri zvony. Hlavný oltár je murárska práca. Kostol je ozdobený krásnou terakotovou krížovou cestou, akú nevidelo v žiadnom inom kostole BBB. Pôvod kostola. 21. nov. 1790 posvätil detviansky F J. Špačinský prvý drevený kostolík. Ten slúžil za 54 rokov. R. 1843 - 1844 na náklad patróna a farníkov bol postavený terajší kostol. Kaplnky. Na niektorých odľahlých miestach si lazníci veriaci sami postavili kaplnky. Nielen ako náboženské symboly, ale pre praktický úžitok, aby si sami mohli vykonávať pobožnosti a modliť sa. Také sú: Kaplnka Srdca Ježišovho na Býkove, rozmerov 13m x 6m. Postavená r. 1952. Kaplnka Bolestnej Matky Božej na Bratkovici, post. r. 1942. Kaplnka Srdca Ježišovho na Žíhlave, postavená r.1945. Fara. Prvá budova bola drevená, provizórna, ale pre nevšímavosť a pomalosť vytrvala do r. 1855, kedy postavili murovanú novú budovu. R. 1971 zbúrali aj túto a na základoch postavili novú modernú budovu. Miestni kapláni: 1790 Urbanec Martin – 1795 Ploni Ignác – 1796 Melyus Anton – 1796 Cherven Tomáš. Farári: 1804 Cherven Tomáš – 1815 Lepp František – 1828 Desmand Ján SF – 1828 Schwandtner Ján SF – 1828 Dvorský Jozef – 1857 Štanga Ján j.lSF – 1858 Prokša Ján – 1876 Farkaš Vincent – 1878 Tomkuliak Peter – 1895 Molnár Jozef – 1902 Roháč Bartolomej SF – 1902 Frommeyer Vojtech SF – 1902 Kúdelka Anton – 1909 Szirmai Ján SF - 1909 Kacina Július SF – 1909 Brezina Ján SF – 1911 Csanaky Jozef – 1917 Androvicz Vojtech – 1917 Dlhý Emil – 1918 Valentín František – 1919 Baraník Ján – 1931 Chovančák Karol – 1937 Juhaniak Ján – 1970 Macko Jozef. Poznámky: Maď. Miklósfalva, naposledy Zólyommiklós. 1. Výkon dušpastierskej činnosti bol tak v minulosti, ako aj v prítomnosti veľmi ťažký, vyčerpávajúci. Ani moderné dopravné prostriedky sa tu veľmi neuplatňujú. Treba skoro všade chodiť pešky a denne viac kilometrov. V minulosti bol tento okrsok ponechaný na seba, málokto sa oň staral. Kňaz bol preto vzácny človek, bol nielen duchovným vodcom, ale aj všelijakým iným poradcom, advokátom a pod. Ordinár posielal sen mladých mužov - kňazov a myslel pri tom, že tam budú účinkovať za nie veľmi dlhú dobu. A predsa tu leží 5 kňazov, z ktorých štyria zomreli v aktívnom veku. O sociálnom položení kňazov tejto farnosti napísal trefnú poznámku v HD Chrenovca ako spomienku na svoju mladosť Ján Štanga. Píše: „Vrabce majú hniezda, líšky brlohy, len hutiansky kaplán nemá, kde by hlavu sklonil. Moje položenie bolo žalostné. Fara bolo drevená, mala dve izby, jednu pre farára, druhú pre domácich. Ja som sa už tam nevmestil. Tým menej som tam mohol bývať, lebo farár bol chorý a všetky fyziologické potreby robil v izbe. Aby som bol osožný aj staručkému farárovi dôstojnému mužovi, aj veriacim, bolo mi treba veru mnoho trpezlivosti. Uplatňovali sa na mne slová povedané Abrahámovi: Pán sa postará. Dostal som byt v dome panstva, kde som býval do r. 1855, kedy dostavali novú faru, do ktorej som sa nasťahoval. Nesťahoval sa tam aj F, ale tomu novostavba narobila dobre, skoro zomrel. Hutianskí kňazi žili v ťažkých podmienkach.“ 2. V dávnej minulosti, ktorá sa už len v tradícii spomína, bola tu sklárska huta. Je tu nálezisko kremeňa. Od nej má obec svoje meno. Teraz sa obyvateľstvo živí prevažne poľnohospodárstvom, ktoré nebolo kolektivizované pre organizačné ťažkosti. Lazy však postupne sa rušia a polia sa zalesňujú. Mladí odchádzajú za prácou, najviac do Podpolianskych strojární, do zvolenskej Bučiny a inde a tam si hľadajú bývanie, aby nemuseli strácať čas cestovaním. Farnosť sa pomaly vyľudňuje. 3. Za feudalizmu územie patrilo vígľašskému panstvu, ktoré malo tu salaše. Poľnohospodári sa živili najviac z chovu dobytka. |
| Číslo záznamu : | 31550 |
| Meno farnosti : | Detvianska Huta |
| Pcmeno farnosti : | detvianskahuta |
| Číslo knihy : | 401119 |
| Názov knihy : | Schematizmus slovenských katolíckych diecéz, SSV Trnava, 1978 |
| Skratka knihy : | Schem78 |
| Strany : | 171 |
| Poradie : | 18400 |
| Citát : | DETVIANSKA HUTA 962 06, tel. 96 66, o. Zvolen (2.500), k. P. M. Naneb. (1843), kap. P. M. Pomoc. Kresť. (st.). — Osady (lazy): 1- Bratkovica, kap. P. M. Sedemb. (1943), 2. Paseky, 3. Podbýkovo, kap. P. M. Ust. Pom. (1952), 4. Nový Svet, 5. Čechánky kap. P. M. Sedemb. (st.), 6. Táňovo, 7. Žihľava, kap. B. S. J. (1940), 8. Mangútovo, 9. Štoliansko, 10. Chocholná, 11. Jasienka, 12. Dobročské Vrchy, kap. P. M. Nep. Srdca, 13. Látky, 14. Komárno, 15. Žabica — K 47, p 38, s 30. Duchovný správca: Jozef Macko. |