logo
Dominikánsky knižný inštitút
bannermaria

Historický schematizmus slov. farností


Citáty k tejto farnosti:
Číslo záznamu : 9132
Meno farnosti : Detva
Pcmeno farnosti : detva
Názov knihy : Némethy, Ľ., Series parochiarum et parochorum archidioecesis Strigoniensis ab antiquissimis temporibus usque annum 1894, Ostrihom 1894.
Skratka knihy : nem1894
Strany : 339
Poradie : 108380
Citát : Detva.

Olim in ADioecesi, in ADtu Zoliensi, VADnali districtu inferiori. Nunc in Dioecesi Neosoliensi, ADtu Cathedrali, VADtu Zoliensi. Parochia 1644. suscitata.1) Ecclesia ad Stum Franciscum Ser. 1662-1664. aedificata, et 1689. per Blasium Jaklin eppum suff. consecrata. 1803. hodierna ecclesia aedificata. Matricae ab 1675.

1644. circa. - - - - P. Lucsics Michael, S. J.
1647. - - 1656. - - Gersich Joannes.
1656. - - 1657. - - Kopcsányi Stephanus.
1657. - - 1681. - - Kolossy Georgius, 1679. Apr. 17. coll. dein VADnus.
1681. Apr. 14. 1683. Jan. 30. Lelkes Georgius.
1684. Maji 1. 1688. - - Kolossy Joannes.
1688. - - 1690. Apr. 12. Szerdahelyi Joannes.
1694. Jan. 14. 1697. Sept. 4. Györy Adamus.
1698. - - 1698. - - Rankay Stephanus.
1698. Jun. 18. 1723. - - Majnó Georgius.
1723. Mart. 20. + 1748. Apr. - Szentkeraszty Josephus.
1748. Jun. 21. + 1748. Dec. 19. Huszár Emericus.
1749. Mart. 3. + 1758. Dec. 6. Jonás Martinus.
1759. Jan. 9. + 1774. Febr. - Mednyánszky Emericus.
1774. - - - - - Okolicsányi Antonius.

1) Ad exstirpandas vastas dominii Végles silvas colonia hic plantata est circa a. 1638. per Ladislaum Csáky, cujus spiritualem curam patres e Societate Jesu opere missionario agebant, donec donata per Franciscum Péchy pro aedibus parochi curia a. 1644. parochia suscitaretur. Primo in eadem curia capella adaptata est, 1662. eccl. aedificari coepta. Historiam hujus publicavit Arnoldus Ipolyi in Schem. hist. Dioec. Neosol. 1876. 209.

Číslo záznamu : 27407
Meno farnosti : Detva
Pcmeno farnosti : detva
Číslo knihy : 1044033
Názov knihy : Zarevúcky, A.: Katalóg farností a kostolov banskobystrického biskupstva. Samizdat, 1976
Skratka knihy : Zar1
Strany : 119-121
Poradie : 400
Citát : Detva
Detva sa považovala sa írečité a rázovité slovenské mestečko a Detvan za najtypickejšieho Slováka. Detvanov ospieval básnik Sládkovič. Osídlenie bolo tu dávne, ale riedke. Je to podivné, že taký široký kraj začal sa intenzívne kolonizovať iba v 17.st. Kolonisti po kuse urvali „starej, divokej Poľane“ jej prales a na úpätí začali zakladať usadlosť, lazy. Tak sa vytvorilo laznícke osídlenie, ktoré sa tiahne od Očovej až po hranice gemerskej župy. K tomuto osídleniu bolo treba vytvoriť centrum, ktorým sa stala Detva. Ako obec bola založená r. 1688 Ladislavom Csákym, novým zemepánom, keď dostal od panovníka vígľašské panstvo. Keďže pusté kraje podpolianske pre poľnohospodárstvo málo znamenali, začal ich zaľudňovať. Zaľudňovanie sa konalo jednak lazníkmi z okolia, jednak osadníkmi a ďalších krajov. /1/ Detva sa stala centrum. – Od Zvolena po Lučenec nebolo mesta, preto si Detva začala robiť nároky, aby sa stala mestečkom. Podarilo sa jej to r. 1811, keď dostala štatút mestečka s právom štyroch výročných jarmokov a týždenných trhov. Obyvateľstvo sa populáciou veľmi rozrastalo a administratívna organizácia ho už nevládala zvládnuť na širokom kraji, preto sa začala deliť. Na začiatku 19. st. sa oddelila Detvianska Huta. Na konci storočia Hriňová. Obe sa stali samostatnými obcami. Boli tam súčasne založené fary. Ale aj tak zvyšok, ktorý ostal v Detve, bol veľký, že sa populačne vždy vyrovnala menšiemu mestu.
Tvárnosť poľnohospodárskej Detvy sa premenila po druhej vojne. Založené boli továrne ťažkého strojárenského priemyslu, „Podpolianske strojárne“. Miestni obyvatelia našli tu nové zamestnanie, mladí sa vyučili za odborníkov a veľa ľudí sa prisťahovalo. Pre nich boli postavené nové obytné sídliská na priestranstve medzi Železničnou stanicou a starým mestečkom. Preľudnený kraj dostal novú obživu.
Farnosť. V dávnej minulosti patrilo územie pod správu očovskej a slatinskej farnosti, dokiaľ tu nebola zriadená farnosť. /2/ V 16. st. si tu jezuiti založili stálu misiu, ktorá sa stala základom zriadenia fary. Michal Luczicz SJ bol prvým misionárom a farárom. Krátko na to r. 1644 František Péchy daroval svoju kúriu na ciele zriaďujúcej sa farnosti. To potvrdil aj zemepán Csáky. Tým bola nová farnosť zaistená. Keďže farnosť vznikla v dobe protireformácie, sem sa Lutherova viera nedostala.
Kaplánske stanice má štyri. Prvý kaplán presídlil do Hriňovej a stal sa tamojším farárom. /3/
Patronát. Patrónmi boli do 1918 vígľašskí zemepáni. Od 1918 čsl. štát.
Kostol zasvätený sv. Františkovi Assiskému, stojí uprostred mestečka v lipovom parku. Voľakedy bol pri starom kostole na tomto miesto cintorín. Štýl kostola je klasický. Má pôdorys kríža. Rozmery: d. 40m, šírka v priečnej lodi 19 m. Svätyňa je štvorcová, víťazný oblúk výrazný. Pred svätyňou je priečna loď. Nad priestorom pozdĺžnej a priečnej lode je plytká kupola. Po stranách svätyne sú empory. Vzadu je murovaný organový chór. Okná kostola sú polmesiacové, umiestnené vysoko, svetlo padá rozptýlené do vnútorných priestorov. V priečelnej fasáde stojí veža, ktorá je pozostatok starého kostola. Hlavný oltár nemá retabló. Na zadnej stene je stĺpová klasicistická architektúra, v ktorej je obraz sv. Františka. Pod chórom v rohoch sú dve kaplnôčky.
Pôvod kostola. V počiatočných časoch farnosti sa služby božie objavovali v kaplnke, ktorá bola zriadená v kúrii. Dosť dlho sa udržala v prevádzke, lebo iba v r. 1662 – 1664 postavili kostol. /4/ R. 1669 ho posvätil biskup Blažej Jaklin. Hoci kostol postavili dosť veľký, celý zaklenutý tehlovom klenbou, slúžil len 150 rokov. Pre populačný prírastok na začiatku 19. st. bol už taký nedostatočný, že nestačil pre početných veriacich, ani keď zriadili farnosť v Detvianskej Hute. Preto ho zbúrali a na jeho mieste r. 1825 postavili terajší kostol. Starý kostol bol chránený múrom, ktorý mal na rohoch ozdobné bašty. Múr tiež zbúrali a materiál použili na stavbu. Zo starého kostola zostala veža. Kostol bol postavený na náklad patróna a farníkov, ktorí dali ručné a povozné práce.
Fara. Má to byť bývalá zemianska kúria. Či je to pôvodná budova, je otázne. Súpis z r. 1733 píše, že je fara poschodová. Teraz je to reprezentačná budova.
Farári:
1644 P. Luczicz Michal SJ - 1647 Gersich Ján - 1656 Kopčáni Štefan – 1681 Kolossy Juraj – 1681 –Lelkes Juraj – 1684 Kolossy Ján – 1688-1690 Szerdahelyi Ján – 1694 Györy Adam – 1698 Raukay Štefan – 1698 Majno Juraj – 1723 Szentkereszty Jozef – 1748 Husár Imrich – 1749 Jonáš Martin –1759 Mednyánszky Imrich – 1774 Okoličáni Anton – 1784 Demeter František – 1790 Peťko Andrej adm – 1790 Špačinský Juraj – 1793 Dlholucký Ján – 1811 Móczay Anton – 1829 Štrba Ján – 1862 Čapek Ján – 1864 Trost Jozef – 1888 Matyssovicz Ján SF – 1888 Pitroff Štefan – 1909 Kúdelka Anton –1921 Štrbáň Ján – 1950 Hromádka Ladislav – 1952 Schrott Ladislav – 1961 Laclavík Martin.

Poznámky:
1. O pôvode Detvancov bolo hodne napísané. Niektorí demografovia kládli ich pôvod do Juhoslávie, skade ich sem mal presídliť kráľ Matej Korvín. Ale asi sú to len Slováci presídlení z iných slovenských krajov.
2. Niektorí historici sa domnievajú, že pri vígľašskom zámku bol fara, ako parochia castrensis. To je však ťažká otázka, lebo ani pri zámku, ani v podhradí nebolo kostola. Len na zámku bola veľká kaplnka, ktorá však asi neslúžila iným ako obyvateľom zámku. Vo svojich počiatkoch však zámok patril reholi križiakov /villa Crucigerorum/.
Na základe tohoto Pazmáň v dobe rekatolizácie sa snažil panstvo dostať pre cirkev, ale to sa mu nepodarilo.
3. Ev. historici spomínajú, že akýsi Kaurimský sám o sebe udával, že bol ev. farárom v Detve. Slávik : Dejiny ev. bratstva zvolenského.
4. Základný kameň kostola bol posvätený 24. mája 1662. Boli prítomný podžupan J. Ebeczký, zemiansky sudca O. Góc, správca vígľašského panstva Juraj Holec, ktorý bol organizátorom stavby. O štýle kostola niet zmienky, ale sú zachované jeho rozmery: d. 26m, š. 15m, v. 9m.

Číslo záznamu : 31549
Meno farnosti : Detva
Pcmeno farnosti : detva
Číslo knihy : 401119
Názov knihy : Schematizmus slovenských katolíckych diecéz, SSV Trnava, 1978
Skratka knihy : Schem78
Strany : 171
Poradie : 18390
Citát : DETVA 962 11, tel. 952 43, o. Zvolen (16.200), k. sv. Františka As. (1823), kap. P. M. Sedemb. (1910). — Fil.: 1. Krivec (1.450), kap. P. M. Naneb. (1954), 2. Kriváň-Korytárky (2.600), 3. Plešť (1.650), 4. Stožok (270), 5. Krnô (450), 6. Skliarovo (1.000),7. Kostolná -Stavanisko (550),8. Sliacková Poľana (85). —K 356, p112, s 99.
Duchovný správca: Martin Láclavík.
Kapláni: Róbert Andrášik, Jozef Hrtús.