logo
bannermaria

Historický schematizmus slov. farností


Citáty k tejto farnosti:
Číslo záznamu : 27375
Meno farnosti : Čierny Balog
Pcmeno farnosti : ciernybalog
Číslo knihy : 1044033
Názov knihy : Zarevúcky, A.: Katalóg farností a kostolov banskobystrického biskupstva. Samizdat, 1976
Skratka knihy : Zar1
Strany : 32-34
Poradie : 80
Citát : Čierny Balog
Oblasť prameňov Čierneho Hrona, vyvierajúceho pod klenovským Veporom, bola v stredoveku málo obývaným pralesom. Bývali tu poľovníci a chovatelia oviec. Drevo malo cenu len v partiách prístupných plaviarskej komunikácii a slúžilo väčšinou na výrobu dreveného uhlia pre šmelcovacie pece hutníkom. Rozvojom priemyselnej výroby začalo mať cenu aj drevo, preto sa začal zaľudňovať aj tento kraj. Pôvodné obyvateľstvo bolo slovenské. Vnútornou kolonizáciou sa prisťahovali aj nemecké rodiny /1/ Títo sa však slovakizovali. Najstaršia osada je Krám. Tu bola správa lesov, sklad potravín a iných potrieb pre drevorubačov. Rozvojom ťažby dreva vznikali aj ostatné osady pri ústi bočných dolín. Celý komplex mal meno Čierny Hronec, alebo Čierny Handel. Keď preložili kostol do strednej osady, začalo sa užívať meno Balog, od r. 1887 Čierny Balog /2/. Teraz tvoria osady Dobroč, Fajtov, Jánošovka, Komov, Krám, Medveďovo, Pustô a Vydrovo.
Osadníci vo feudalizme nespadali do triedy poddaných, ale pracovali na základe výsadného pracovného pomeru. Neplatili dane, neboli povinní slúžiť vo vojsku. Pracovali za mzdu, mali naturálne pôžitky /drevo, obilie, soľ, niečo pozemkov a mohli si držať istý počet dobytka/. Všetky pozemky aj v intraviláne boli štátnym majetkom a osadníci ich len užívali. Menovalo sa to „osadnícke právo“. Zrušenia poddanstva v r. 1848 sa netýkalo osadníctva, všetko ostalo po starom. Po prvej vojne to bolo už prežitkom a volalo sa po jeho vyriešení. Ale nebolo to také jednoduché. Čiastočne to vyriešili okolo r. 1941. /Pozri Beňuš/. Po druhej vojne v socialistickom zriadení nebolo treba otázku doriešiť, lebo vyústila do socialistického hospodárstva. Po dlhej biede drevorobotníkov, zvlášť citeľnej za hosp. krízy, začala sa éra rozvoja drevárstva a lesov a tým aj drevorobotníkov./3/
Farnosť. Nejasné správy naznačujú, že územie patrilo pod valaštiansku faru. Keď zaujali piaristi správu breznianskej farnosti, pripadlo územie pod ich správu. Jeden z pátrov dochádzal vykonávať duchovnú službu. Za Jozefa II. bola tu r. 1786 založená miestna kaplánska stanica. Jej sídlo bolo pri drevenom kostolíku v Kráme. Prvým duchovným sa stal M. Grenner, extrinitár. On sa dožil aj postavenia nového kostola v Balogu. Vtedy povýšili kaplánku na faru. R. 1824 zriadili prvú kaplánsku stanicu. Druhá bola zriadená r. 1940. - Rozvojom obyvateľstva, ktoré r. 1945 dosahovalo šesťtisíc, bolo treba farnosť rozdeliť, lebo kostol nebol dostatočný pre toľkých veriacich. Stalo sa tak de facto 1. júla 1942, keď kaplán Ondrej Hrmo odišiel bývať do Dobroče. Farnosť však ostala dlho nerozdelená. Teraz je Dobroč nezávislá správna jednotka, kurácia.
Kostol Nanebovzatia P. Márie /titul bol menený; pôvodný bol Nepoškvrnené počatie; CV 1822 ho ešte uvádza, ale Schem. 1842 tu uvádza nový titul/, stojí na priestranstve nad Čiernym Hronom. Nemá ohradu. Rozmery: d. 30m, š. 14m, v. 10m.
Vo vnútri je členený opornými piliermi, na ktorých je to kópia kapitulského kostola v BB. Veža je vstavaná do kostola a na jej pilieroch stojí organový chór. Okná sú vysoké, zakončené oblúkom. Štyri majú sklomaľbu z r. 1953.
Pôvod kostola. R. 1753 postavila lesná komora drevený kostolík na Kráme. Bol dlhý 6 siah a široký 3 siahy. R. 1797 patrón začal stavať murovaný kostol. Dokončili ho r. 1804./5/
Patronát vykonávala lesná komora.
Kaplnka. Veriaci chceli postaviť kalváriu na Urbanovom vrchu. R. 1942 vystrieľali v skale dutinu, v ktorej mala byť kaplnka Božieho hrobu. Zmenené pomery po vojne nedovolili túto myšlienku uskutočniť. Do kaplnky umiestnili sochu Panny Márie Lurdskej.
Fara. Prvá fara na Kráme bola drevená, provizórna, postavená r. 1786. R. 1804 postavili murovanú budovu. Táto slúžila do r. 1944, kedy ju zvalili pre stavbu cesty. Začali stavať novú faru, ale pre vojnové nedostatky ju dokončili len r. 1946. Bola postavená na náklad patróna a farníkov.
Poznámky:
Mená: Čierny Hronec, Balog, Čierny Blh /r. 1947-1948/. Nem. Schwarzwasser, Holz-Handlung. Kaiserlich-Königliche Schwarzwasser Holz-Handlung. Maď. Fekete Balog.

Pramene: CV 1804, 1822, HD od r.1814
1. Nem. pôvodu sú priezviská : Auxt, Decret, Giertli, Pepich, Schön, Schwandtner, Stulreiter, Daxner, Turňa. Nemecké rodiny kolonizovala Komora pre svojich úradníkov, Nemcov, aby sa vedeli dohovoriť s robotníctvom.
2. HD
3. Práva a povinnosti osadníkov opísal podrobne vo farskej kronike F Petruš na základe dlhoročných skúseností a rozličných prameňov. Táto kronika je teraz prameňom poznania nielen miestneho života, ale aj právnych a spoločenských zvyklostí.
4. Oltár postavil tirolský rezbár J. Rungaldier 1904 za 2400 K.
Z kroniky:
Za SNP sa obyvatelia postavili do radov povstalcov. Bojovali aj po potlačení povstania a nepripustili nemecké jednotky do obce ani za frontových bojov.
F. Petruš sa postaral o zlepšenie učiteľovho dôchodku a zväčšenie objemu farského deputátu pozemkov.
R. 1824 Plat kaplána činil 150 zl ročne.
Postavená bola kaplnka sv. Jána Nep.
R. 1825 dali vymaľovať svätyňu. V zime bolo také teplé počasie, že ľudia na Vianoce prišli do kostola v letných šatách.
R. 1826 bola vymaľovaná loď kostola
R. 1828 birmoval BBB Belánsky
R. 1839 bol požiar vo Fajtove. Zhorelo 46 domov.
R. 1830 lesný erár dal na vežu hodiny
R. 1868 pokračovali v písaní HD, ktorá ostala zanedbaná 29 rokov. Zbierali sa na zakúpenie paramentov, ktoré boli staré.
R. 1884 bola v Balogu zriadená pošta
R. 1887 kúpili oltár sv. Imricha
R. 1888 birmoval biskup Bende. Otvorená bola nová škola. Židov bolo toľko, že si držali vlastného učiteľa.
R. 1895 birmoval biskup Rimelyi. Kúpili sochu P. Márie Lurdskej.
R. 1904 kúpili sochy B. Srdca a P. Márie.
R. 1903 zadržali ľudové misie lazaristi z Viedne J. Beránek a I. Hrebík.
R. 1904 kúpili hlavný oltár a organ.
R. 1908 birmoval biskup Radnai.
R. 1914 blesk udrel do kostola.
R. 1917 zrekvirovali dva zvony, 214kg a 19kg.
R. 1918 rabovanie u Židov a lesného správcu. Boli aj vraždy.
R. 1921 postavená bola kaplnka sv. Jána Nep.
R. 1922 kúpené boli dva zvony, 214kg a 20kg.
R. 1923 bola zadržaná trojdňová duchovná obnova. Kázali Dr. Štefan Kmeť, Ján Javorka a Št. Ďurkovič.
R. 1924 kúpené boli nové vežové hodiny, betónová dlažba v kostole
R. 1925 ľudové misie zadržali pátri CSsR Ševčík, Grígeľ, Pluhár a Šátek. Zakúpená bola krížová cesta.
R. 1927 veriaci v Jánošovke postavili kaplnku bez zvolenia F. Birmoval biskup Blaha.
R. 1929 Katastrofálna povodeň. Postavená bola nová št. škola.
R. 1930 Kostol bol vymaľovaný; maľoval Schrammek.
R. l938 bol postavená nová cesta Kriváň - Hriňová - Lom n/Rim. - Č. Balog - Brezno. Birmoval biskup Blaha.
R. 1946 Ľudové misie zadržali pátri CSsR
R. 1948 uliať dali nové dva zvony. Elektrifikácia kostola.
R. 1949 dodaný bol nový organ.
R. 1960 od blesku zhorela veža.

Číslo záznamu : 31519
Meno farnosti : Čierny Balog
Pcmeno farnosti : ciernybalog
Číslo knihy : 401119
Názov knihy : Schematizmus slovenských katolíckych diecéz, SSV Trnava, 1978
Skratka knihy : Schem78
Strany : 166
Poradie : 18090
Citát : ČIERNY BALOG 976 52, tel. 913 83, o. B. Bystrica, (4.650), k. P. M. Naneb. (1804), kap. P. M. Naneb. na Jánošovke (1927), kap. P. M. u Komov, kap. P. M. Nep. Poč. na Kráme (1753), kap. P. M Sedemb. v Medveďove (1969), kap. P. M. Lurd. Na Urb. vŕšku, kap. sv. Jána Nep. (1824). — K 95, p 43, s 40.
Duchovný správca: Jozef Hromada.