Historický schematizmus slov. farností
Citáty k tejto farnosti:
| Číslo záznamu : | 27421 |
| Meno farnosti : | Bystričany |
| Pcmeno farnosti : | bystricany |
| Číslo knihy : | 1044033 |
| Názov knihy : | Zarevúcky, A.: Katalóg farností a kostolov banskobystrického biskupstva. Samizdat, 1976 |
| Skratka knihy : | Zar1 |
| Strany : | 163-164 |
| Poradie : | 540 |
| Citát : | Bystričany Poľnohospodárska dedina. Teraz majú obyvatelia pracovné príležitosti v Nováckych baniach, v chemickej fabrike a v skladoch. Farnosť. Vznikla za jozefínskej éry regulácie farnosti. Do toho času patrila oslianskej farnosti. R. 1787 tu zriadili miestnu kaplánsku stanicu./1/ Prvým K bol P. Alojz Kraus OFM. Oslianskemu F ostali lektikálie a štóla. Kaplán bol platený z náboženského fondu. R. 1808 systematizovali ju na farnosť. V tom čase to bola malá dedina, nemala ani 700 duší. R. 1890 jej pridelil B Chalmovú z oslianskej farnosti a r. 1931 Viesku z farnosti Kamenec. Táto je v bezprostrednej blízkosti. Kostol Najsv. Trojice stojí uprostred dediny. Nebol pri ňom cintorín. Rozmery: d. 19,50m, š. 8,50m, v. cca 9m. Štýl charakterizuje staviteľa s polmesiacovými oknami, ktoré ležia na vnútornej širokej rímse tiahnúcej sa vôkol celého kostola. /2/ Vzadu je organový chór, železobetónový, postavený r. 1949. Vo fasáde stojí veža zo štíhlou ihlanovitou helmicou. V nej sú štyri menšie zvony. Hlavný oltár je kompozičného štýlu z tvrdého moreného dreva. /3/ Retabló je súčasť múru s obrazom Najsv. Trojice. Pôvod kostola. Za bohoslužobné miesto slúžila najskôr kaplnke zo 17. st. Maličká, nemala ani veže ani sakrestie. B hneď žiadal, aby sa postavil kostol, ale stavba sa uskutočnila až o 54 rokov. 1841 postavili terajší kostol. Je to pekný chrám, dnes už primalý. Teraz upravili jeho priestranstvo na pekný parčík. Patronát. Patrónom bola Náboženská základina. Kostol v Chalmovej, zasvätený sv. Anne stojí na strmom vršku a je pri ňom cintorín. Pôvodne to bol asi panský kostolík pre veriacich domínia. Mal svätyňu na spôsob rotundy, oddelenú od obdialníkovej lode polkruhovým víťazným oblúkom. Rozmery svätyne: d. 3m, š. 3,70m, loď d. 7,90m, š. 5m, v. 6,50m. Tento kostolík blízky spadnutiu bol na náklad Mikuláša Kelio de Sóvár /5/ prestavaný, a síce tak, že bola zamurovaná svätyňa a premenená na sakrestiu. Loď, ktorá mala drevenú povalu, bola zaklenutá a stala sa svätyňou. Pristavali loď a vežu. Klenba novej svätyne je krížová, v lodi pruská. Okná sú zakončené polkruhovo. Klenba v sakristii je z pozdnejšej doby. Vo veži sú dva zvony váhy cca 30 a 50 kg. Oltár a kazateľňa sú novorománske. /6/ Fara. Keď prišiel K, býval v starom vojenskom dome, ktorý slúžil na ubytovanie dôstojníkov, keď sa konalo voj. cvičenie. Bol v úbohom stave, postavený z nepálených tehál. R. 1812 postavili terajšiu faru. Farári: Miestni kapláni 1787 P. Kraus Alojz OFM – 1804 Krommer Ján – 1806 Mocsy Jozef Farári: 1808 Petrovič Ján – 1822 Šimuni Ján – 1826 Gallas Ignác – 1828 Szadlis Ján – 1831 Šteffko Juraj – 1850 Uhlárik Jozef – 1861 Dermár Karol – 1884 Demovich Bartolomej – 1887 Ujvári Matej – 1898 Hávaas Vojtech – 1905 Szécsi Štefan – 1907 Burka Karol – 1907 Judt Michal – 1911 Brezina Ján – 1943 Šimičák Jozef – 1957 Kliman Jozef – 196... Prokein Anton – 197...Dr. Mečiar Kamil Poznámky : Maďar. Besztercsény Pramene: HD od r. 1887 – CV 1805, 1821. 1. CV hovorí, že tuto kaplnku podľa miestnej tradície dal postaviť kuchár Mikuláš Kelio /MEC 1736/. 2. Staval ten staviteľ, ktorý aj detviansky a zvolenskoslatinský kostol. 3. Oltár zhotovil r.1948 Ferd. Drozd z Novák za 52.000 K. 4. V starých listinách sa vyskytuje pod menom Nitraszegh. 5. CV r. 1805 Oslany píše: Stál tu kedysi kostol sv. Ondreja, ten bol r. 1650 už v rozvalinách. Na jeho rumoch okolo r. 1730 bol postavený nový. Náklad znášal M. Kelio ostrihomský kanonik. V r.1805 bola zasklepená svätyňa. Ostatná časť ostala bez povala, lavíc i okien. Pod kostolom sú dve krypty, jedna keliovská, druhá famílie Belay. R.1871 dal osliansky F chýbajúcu časť zasklepiť. 6. Náklad na nový oltár dal Edmund Vogronič de Vép, veľkostatkár ktorý bol t. č. majiteľom veľkostatku a patrónom chalm. kostola. 7. Okolo r.1930 bola nariadená parcelácia veľkostatku. Cirk. vrchnosť sa usilovala udržať patronátny fond u nových majiteľov. Z kroniky R.1798 zriadili v Chalmovej pre evanj. nový cintorín. CV Oslany. 1821 sedecimu, ktorá patrila z bystr. chotára osl. F, pridelili bystričianskemu F. Vo zvonici starého kostola bol zvon, ktorý mal slovenský nápis: „Tento zwoneček dal sprawiť GE.J.I.M.P. Pongrác András spolu s pani susedi osady Bystričanskej 1711“. 1932 Mária Trávniková venovala krížovú cestu. |
| Číslo záznamu : | 31563 |
| Meno farnosti : | Bystričany |
| Pcmeno farnosti : | bystricany |
| Číslo knihy : | 401119 |
| Názov knihy : | Schematizmus slovenských katolíckych diecéz, SSV Trnava, 1978 |
| Skratka knihy : | Schem78 |
| Strany : | 174 |
| Poradie : | 18530 |
| Citát : | BYSTRIČANY 972 45, tel. 931 303, o. Prievidza (2.093), k. Najsv. Troj. (1808). — Fil.: Chalmová (197), k sv. Anny (1730). - K 44, p 22, s 13. Duchovný správca: Dr. Kamil Mečiár. |