Historický schematizmus slov. farností

Dolný Kubín

Zriadenie:
16.st.
Titul kostola:
Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej
Iné mená:
Dolný Kubín: okres Dolný Kubín/Žilinský kraj (Oravská stolica)
1949 pričl. o. Malý Bysterec, Medzihradné, Veľký Bysterec, Záskalie (po 1808 pričl. o. Jelšava); 1971 pričl. o. Beňova Lehota, Mokraď, Srňacie; 1971–1993 pričl. o. Bziny; 1973 pričl. o. Kňažia; 1986–1990 pričl. o. Vyšný Kubín.
1773 Inf[erior] Kubin, Alsó-Kubin, Dolny Kubin, 1786 Alschó-Kubin, 1808 Alsó-Kubin, Dolní Kubín, 1863–1913 Alsókubin, 1920– Dolný Kubín
---------------
Malý Bysterec: 1773 Min[or] Bisztericz, Kis-Bisztericz, Maly Bisterecz, 1786 Kisch-Bisztricz, 1808 Kis-Biszterecz, Malý Bysterec, 1863–1913 Kisbiszterec, 1920–1949 Malý Bysterec
Veľký Bysterec: 1773 Major Bisztericz, Nagy-Bisztericz, Welky Bisterecz, 1786 Nagy-Bisztricz, 1808 Nagy-Biszterecz, Welký Bysterec, 1863–1913 Nagybiszterec, 1920–1949 Veľký Bysterec
Medzihradné: 1773, 1786, 1863–1913 Medzihradne, 1808 Medzihradne, Mezihradne, Mezyhradné, 1920–1949 Medzihradné
Záskalie: 1773 Zaszkal, Zaskal, 1786 Zaszkal, 1808 Zaszkalja, Záskalí, Záskaljé, 1863 Zászkaly, 1873–1913 Zászkal, 1920–1949 Záskalie
Jelšava: 1808 Jelsava, Jelssawa
Beňova Lehota: 1773 Benyo-Lehotha, Benowa Lehota, 1786 Benyő-Lehota, 1808 Benyó-Lehota, Beňowá Lhota, 1863 Benólehota, 1873–1913 Benyólehota, 1920 Beňova Lehôta, 1927–1971 Beňova Lehota
Mokraď: 1773 Mokragy, Mokrad, 1786 Mokragy, Mokrad, 1808 Mokrad, 1863–1895 Mokrágy, 1898–1913 Mokragy, 1920–1971 Mokraď
Srňacie: 1773 Szrnyacze, Srnacze, 1786 Srnyacze, 1808 Szrnyacze, Srňacé, 1863–1913 Szrnace, 1920–1971 Srňacie
Kňažia: 1773 Knyaza, Knaza, 1786 Knyása, 1808 Knyazsa, Kněžá, Kňažá, 1863–1913 Knyazsa, 1920 Kňaža, 1927–1972 Kňažia
Filiálky podľa schematizmu z roku 1978:
1. Vyš. Kubín (150), k. Najsv. Troj. (15. St.), 2. Jaseňová (3), 3. Leštiny (4), 4. Osádka (3).
Diecéza podľa schematizmu z roku 1978: Spišská
Stručné dejiny:
Kresťanstvo sa na Oravu začalo šíriť už v čase Veľkomoravskej ríše a v 10. stor. sa tu ujalo natrvalo. Územie bolo najskôr pod správou nitrianskeho biskupstva, neskôr bolo včlenené do ostrihomského arcibiskupstva. Prvé fary boli zakladané začiatkom 14. stor. Prvá zmienka pochádza z r. 1334 a hovorí o fare na Oravskom hrade. V polovici 14. stor. dochádza k zmene správneho systému tohto územia, čo ovplyvnilo aj cirkevnú organizáciu. V r. 1397 sa v dokumentoch spomína už päť fár: vo Veličnej, Kubíne, Sedliackej Dubovej, Tvrdošíne a Trstenej.
S menom kubínskej fary sa po prvýkrát stretávame v r. 1380. Mala pod správou celé podchočianske územie až po hrad. O jej osude v období stredoveku nenachádzame žiadne správy. V r. 1559 a 1560 bola na Orave vykonaná prvá historicky známa kánonická vizitácia. O kubínskej fare je vo vizitácii z r. 1559 poznačené toto: Kubín má kostol zasvätený sv. Kataríne, farár sa volá Ladislav.
Do konca 16. stor. celá Orava prešla do správy evanjelicko-luteránskej cirkvi v duchu zásady „Cuius regio eius religio“ (čie panstvo toho náboženstvo). Juraj Thurzo, pán Oravského hradu, podporoval šírenie reformácie na Orave všetkými silami. Do evanjelickej správy prešli všetky fary a kostoly a boli budované nové, na novoosídlených územiach.
V pol. 17. stor. sa začína obnovovať katolícky život na Orave. Prvý farár pre všetkých katolíkov celej Oravy prišiel v r. 1645. Bol ním Ján Sczechovich de Ratulov, prepošt de Valkov, Vice Archidiakon. Usadil sa najskôr v Čimhovej, neskôr sa presťahoval do Oravky. V jeho práci mu pomáhali poľskí rehoľníci a licenciáti, ktorí pôsobili vo väčších obciach.
R. 1672 katolíci prevzali späť kostol v Dolnom Kubíne. Po mnohých rokoch tu prišiel aj katolícky kňaz. Bol ním archidiakonom Oravy Martin Pongrácz, ktorý predtým pôsobil v Trstenej. Účinkoval tu do marca r. 1680. Potom správu farnosti prevzal na niekoľko mesiacov licenciát Jonáš Pretrozséni. Koncom r. 1680 nastúpil Ján Mariássy a ten tu účinkoval do júla r. 1682, kedy odišiel na Oravský hrad. Bolo to obdobie protihabsburských povstaní a sprisahaní a neustále boje sa odrazili aj na živote veriacich na Orave. Povstaleckí vojaci sa dopúšťali mnohých násilností najmä na katolíckych kňazoch. Jedným z nich bol aj dolnokubínsky farár Ján Tranoscius. Bol synom evanjelického farára Samuela Tranoscia, ktorý pôsobil v Liptovskom Mikuláši. Ján prestúpil na katolícku vieru a po štúdiách teológie na viedenskom Pázmaneu bol v apríli r. 1680 vysvätený na kňaza. Po krátkom pôsobení na Liptove bol r. 1682 poslaný do Kubína. Snažil sa o navrátenie protestantov na katolícku vieru a podľa dobových záznamov, mával s nimi časté hádky. Jeho horlivej činnosti urobili koniec vojaci Štefana Thökölyho, ktorí ho najskôr kruto mučili a nakoniec ho sťali.
Po uzavretí mieru medzi cisárom a povstalcami sa situácia upokojila. Katolícke kostoly boli vrátené katolíkom. Evanjelikom bolo povolené postaviť si za určitých podmienok vlastné tzv. artikulárne kostoly. Od zač. 18. stor. sa Orava postupne stávala znovu katolíckou. Rekatolizácia postupovala rýchlo a pokojne. V Kubíne sa na mieste farára vystriedalo niekoľko kňazov, ktorí pozdvihli náboženský aj sociálny život veriacich oživením úcty k Eucharistii a Panne Márii, ako to dokazujú združenia ku cti Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej. V r. 1725 kubínski veriaci prestavali svoj kostol v barokovom štýle.
Ďalšiu veľkú prestavbu uskutočnili v r. 1880 – 1887 pod vedením farára Jozefa Kohúta a za podpory župana Edmunda Zichyiho v slohu, ktorý imituje gotiku.V decembri 1938 prebral správu farnosti Viktor Trstenský.
V r. 1948 sa náboženský život v meste, tak ako na celom Slovensku, radikálne obmedzil. Boli zrušené všetky cirkevné spolky a cirkevný majetok bol zoštátnený. Sestry saleziánky boli z mesta odvlečené a farár Viktor Trstenský bol uväznený a poslaný do pracovného tábora. Situácia sa znovu radikálne zmenila po r. 1989. Mnohé spoločenstvá, ktoré dovtedy vykonávali svoju činnosť len tajne, sa mohli slobodne prejaviť na verejnosti.
V r. 1989 sa začalo uvažovať o výstavbe nového kostola. Farský kostol už kapacitne nepostačoval. Základný kameň pre nový kostol posvätil Sv. Otec Ján Pavol II. počas svojej prvej návštevy Slovenska 22. apríla 1990 v Bratislave. 13. septembra 1997 kostol slávnostne vysvätil biskup František Tondra. Je zasvätený Povýšeniu sv. kríža. Vo februári 1992 bola po predchádzajúcich prípravách slávnostne otvorená Cirkevná základná škola Andreja Radlinského. Svojím zameraním nadviazala na tradíciu cirkevného školstva v meste, ktorá bola násilne prerušená po r. 1948.
Pramene:
nem1894, http://rkcdolnykubin.sk/ [20.4.2020]

Zobrazenie citátov k farnosti
Zobrazenie farárov, administrátorov a kaplánov

Schematické zobrazenie kňazov pôsobiacich vo farnosti (farári a administrátori):

Od:	Do:	Meno:	Funkcia:	Poznámka:
1500 ? -	- - -	Faky, Jozef	farár
1559 a 1560	- sp. -	Ladislav (Dolný Kubín, 1560)	farár
1672 sp. -	1680 - -	Pongrác, Martin (Nová Dedina, 1659)	farár
1680 mar. 8.	1680 - -	Petrozsini, Jonáš	farár
1680 dec. 10.	1689 - -	Máriássy, Ján	farár
1689 apr. -	1692 apr. 2.	Czabaffy, Martin	farár
1692 apr. 2.	1694 - -	Podsklanský, Stanislav Ján	farár
1694 feb. 15.	1703 máj -	Nagy, Ondrej (Veselé, 1661)	farár
1703 máj 13.	1711 aug. -	Koron, Martin (1698)	farár
1711 okt. 1.	1713 feb. -	Herczegh, Pavol Dionýz	farár
1713 feb. 14.	1719 - -	Ludáni, Peter Pavel	farár
1719 júl 2.	1733 - -	Trsztyánszky, Andrej	farár
1733 nov. 25.	1755 - -	Domanický, Mikuláš	farár
1755 nov. 3.	1756 - -	Dávid, Pavol	farár
1761 dec. 16.	1780 - -	Kronner, Ján	farár
1780 - -	1795 - -	Seliga Jacobus	farár
1795 - -	1824 - -	Rosinszky Adamus	farár
1824 - -	1856 - -	Rukovanszky Carolus	farár
1856 - -	1900 - -	Kohuth Josephus	farár
1900 - -	1915 - -	Wiecha, Peter	farár
1915 - -	1925 - -	Haluška, Štefan (1857-1925)	farár
1925 - -	1938 - -	Maxián, Jozef	farár
1938 - -	1949 - -	Trstenský, Viktor	farár
1958 - -	1965 - -	Garaj, Štefan (1915-1998)	správca farnosti
1965 - -	1966 - -	Sárený, Jozef	správca farnosti
1972 - -	1973 - -	Garaj, Štefan (1915-1998)	správca farnosti
1973 - -	1974 - -	Tomaľa, Jozef	správca farnosti
1974 - -	- - -	Letanovský, Alfonz	správca farnosti