Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Katolícke noviny |
| Autor : | ThLic. DANIEL DIAN, šéfredaktor Duchovného pastiera, revue pre teológiu a duchovný život |
| Rok : | 2003 |
| Číslo : | 15 |
| Názov článku : | Ako je to so starokatolíkmi? |
| Text článku : | Vážená redakcia, v našom Levickom okrese začala pôsobiť Starokatolícka cirkev a spozorovala som, že spoluobčania venujú pozornosť informáciám, ktoré s ňou súvisia. Žiaľ, na Pohroní bol kňaz, ktorý sa oženil, obec „rozbil“ na dva tábory, čo je priam trestuhodné, a podľa môjho názoru cirkevná vrchnosť tento problém akoby nechcela vidieť. Pre dobro veriacich a pre množstvo skreslených informácií prosím o vysvetlenie existencie Starokatolíckej cirkvi na Slovensku a postoj Katolíckej cirkvi k nej. Mariana, NemčičanyMilá pani Mariana, vyjadrujete znepokojenie nad skutočne vážnou situáciou. Prv však, než odpoviem na otázku, chcel by som Vás uistiť, že názor o tom, že cirkevná vrchnosť nekoná, nie je správny. Upozorňujem Vás na vyhlásenie Teologickej komisie Konferencie biskupov Slovenska (TK KBS), zverejnené 26. mája 2002 v KN 21/2002. Vo vyhlásení sa píše: „Na rôznych ekumenických modlitbových zhromaždeniach vystupujú medzi inými aj predstavitelia Starokatolíckej cirkvi. Naši veriaci zväčša nepoznajú pôvod, vznik, učenie a štruktúru tejto cirkvi. Sú pomýlení, najmä ak vidia, že na jej čele vystupuje kňaz, ktorý patril do Rímskokatolíckej cirkvi, v nej aj pôsobil, a potom z nej vystúpil. Na nemalé pohoršenie niekoľkí rímskokatolícki kňazi, ktorí prešli ku starokatolíkom, pôsobia tam, kde predtým pôsobili ako rímskokatolícki kňazi. Veriaci sú v pomykove a oprávnene sa pýtajú, o akú cirkev ide.” Aspoň v krátkosti uvediem, že Starokatolícka cirkev vznikla po odchode malej skupiny teológov na protest proti záverom Prvého vatikánskeho koncilu. Išlo o otázku neomylnosti pápeža vo veciach viery a mravov. Rovnako zásadne odmietajú aj primát rímskeho biskupa, hovoria, že pápež je len prvý medzi seberovnými — teda má iba čestné prvenstvo medzi biskupmi. Neskôr k tomu pridali aj odmietnutie dogmy z roku 1854 o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie. Starokatolíkov podporovali zvlášť v Nemecku, kde „do štátom protežovanej cirkvi vstupovali predovšetkým liberálne a nacionalisticky orientovaní kresťania. Starokatolíci odmietli okrem vyššie uvedených dogiem aj kňazský celibát, ušnú spoveď, odpustky a úctu k relikviám. Z koncilov uznali len tie, ktoré sa uskutočnili do roku 1054. Z náuky koncilov v druhom tisícročí prijímajú len to, čo je v súlade s ich učením. Čo sa týka vzniku Starokatolíckej cirkvi na Slovensku, doc. Ľubomír Stanček CM vo svojom diele Cirkvi na Slovensku a ekumenizmus (Spišská Kapitula 2002) píše: „Starokatolícka cirkev na Slovensku tvorila jeden zväzok so Starokatolíckou cirkvou v Čechách. Jej členská základňa sa začala formovať predovšetkým z nemeckého obyvateľstva, čomu nasvedčuje i štatistický údaj: na Spiši sa hlásilo k Starokatolíckej cirkvi okolo 200 veriacich.” Tak v predvojnovom čase, ako aj v období totality môžeme vidieť, že nebola početná. Na Slovensku sa začína šíriť až po roku 1991, keď synoda Starokatolíckej cirkvi v Českej a Slovenskej federatívnej republike určila pre Slovensko Augustína Bačinského. On bol pôvodne rímskokatolíckym kňazom vysväteným roku 1977. Ešte počas štúdií roku 1975 ho biskup Ján Pásztor prepustil zo seminára, pretože ho listom požiadal o uvoľnenie zo zväzku Nitrianskej diecézy a chcel vstúpiť do gréckokatolíckej Prešovskej eparchie. Dôvod bol zrejmý: otázka celibátu (autor tohto príspevku bol o celej záležitosti informovaný biskupom a videl aj list A. Bačinského, pozn. red.). Napriek tomu ho však po ukončení štúdií na CMBF v Bratislave vysvätili za kňaza pre Nitriansku diecézu, ale ešte v tom istom roku ho biskup pre porušenie sľubu celibátu suspendoval. Dňa 16. 12. 1995 sa uskutočnilo synodálne zhromaždenie samostatnej Starokatolíckej cirkvi na Slovensku a do jej čela bol ustanovený ako biskup elektus (za biskupa zvolený, nie vysvätený) Augustín Bačinský. On sám hovorí, že „Starokatolícka cirkev hlása, že má korene už v dobe svätého Cyrila a Metoda, v dobe svätého Gorazda sú duchovné počiatky našej Starokatolíckej cirkvi na Slovensku, respektíve Slovenskej katolíckej cirkvi, ku ktorej sa hlásime.” Z uvedeného vidieť, že to, čo sa dialo po Prvom vatikánskom koncile v Nemecku, uskutočňuje sa teraz na Slovensku — úsilie o vytvorenie národnej cirkvi. Drvivá väčšina duchovných Starokatolíckej cirkvi na Slovensku sú kňazi, ktorých museli katolícki biskupi jednotlivých diecéz suspendovať pre porušenie sľubu celibátu. Samozrejme, že to našich biskupov trápi, lebo z hľadiska náuky Katolíckej cirkvi práve tí, ktorí mali byť budovateľmi jednoty v láske, stali sa tými, čo trhajú tajomné telo Kristovo — Cirkev vytváraním schizmatického spoločenstva (schizma — cirkevný rozkol). Práve v tejto súvislosti je dôležité uvedomiť si to, čo v spomínanom vyhlásení TK KBS silno rezonuje: „Druhý vatikánsky koncil (1962 — 1965) jasne rozlišuje medzi tými, ktorí sa oddeľujú od Cirkvi (aktuálni schizmatici) a tými, ktorí sa narodili v odlúčenej spoločnosti (porov. Unitatis redintegratio 3). Aktuálni schizmatici sa vážne prehrešujú proti jednote Kristovej Cirkvi. Veľký cirkevný učiteľ sv. Augustín (�30) ich prísne varuje: „Ktokoľvek sa odtrhne od Katolíckej cirkvi, nech by sa akokoľvek domnieval, že zbožnejšie žije, už pre to jediné previnenie, že sa odštiepil od cirkevnej jednoty, nebude mať večný život” (Epistula, 152). V ich prípade je takmer nemožné domnievať sa, že chcú úprimne budovať ekumenizmus, keďže sa vedome oddelili od Cirkvi, v ktorej sa zrodili. Iná situácia je v prípade tých, ktorí sa narodili v oddelených spoločenstvách, sú pokrstení a poučení vo viere v Krista. Týchto nemožno obviniť z hriechu oddelenia (zo schizmy) a Katolícka cirkev ich objíma s bratskou úctou a uznáva ich za bratov v Kristovi (porov. Katechizmus Katolíckej cirkvi č. 818). Svoj postoj dal najavo v úplnej zhode s týmto vyhlásením aj niekdajší pomocný nitriansky biskup Mons. František Rábek, keď odmietol na ekumenické stretnutie pozvať predstaviteľa Starokatolíckej cirkvi a akceptovať jeho prítomnosť. Mnohí veriaci vtedy nechápali, o čo v podstate išlo. Chcel by som aj Vám, milá pisateľka, dokázať, že predstaviteľov Katolíckej cirkvi ťaží stav, ktorý na Slovensku vznikol. Bolestne sa ich dotýka situácia, ktorá je dôsledkom toho, že suspendovaný kňaz po vstupe do Starokatolíckej cirkvi často ostáva pôsobiť na mieste svojho predošlého pôsobiska a mätie veriacich. Zavádza ich svojím vystupovaním, aby ich zlákal na svoju stranu aj tým, že hlása, že našiel odvahu vystúpiť proti celibátu, ktorý je vraj neznesiteľným bremenom vedúcim k rôznym deformáciám, škandálom a pod. Tým, že starokatolícki duchovní navonok vystupujú v takom istom oblečení, slúžia v liturgických rúchach, ktoré sa azda len v detailoch odlišujú od tých, ktoré sú znakom Katolíckej cirkvi, vnášajú naozaj zmätok do radov veriacich. Ak sa stane, že rímskokatolícky kňaz z veľmi vážnych dôvodov odmietne alebo odloží vyslúženie tej ktorej sviatosti alebo sväteniny, oni to urobia. Viaceré sviatosti vysluhujú akoby navonok príťažlivejšie pre moderného človeka (napr. ten kto nechce sviatosť zmierenia prijímať tradičným ušným spôsobom, má u nich možnosť prijať ju všeobecnou formou, manželstvo neuznávajú za nerozlučiteľné, v prípade stroskotania manželstva možno uzavrieť nové a pristupovať k sviatostiam a pod.). Preto platí stanovisko KBS: „V roku 2001 bolo na Slovensku 1 733 starokatolíkov, na ktorých čele stojí biskup elektus, ktorý nemá biskupskú vysviacku ani apoštolskú postupnosť. Keďže veľká časť príslušníkov Starokatolíckej cirkvi na Slovensku do nej vstúpila len prednedávnom, je, žiaľ, potrebné považovať ich za aktuálnych schizmatikov a nemožno s nimi budovať ekumenizmus. Môžeme sa však modliť za spásu ich duší.” |