Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Katolícke noviny |
| Autor : | DANIEL DIAN Snímka: archív SSV |
| Rok : | 2003 |
| Číslo : | 15 |
| Názov článku : | Cesta k dobrému kňazstvu |
| Text článku : | Je 20. marca ráno. Začína sa deň ako ktorýkoľvek iný. V sakristii blumentálskeho kostola sa pripravujem na svätú omšu. Odrazu sa ozval mobil. Spolubrat Ivan na druhom konci linky mi oznamuje: „V noci zomrel pán veľprepošt. Zatiaľ viac neviem. Neskôr Ti zavolám, čo a ako ďalej...” Do začiatku svätej omše ostávalo desať minút. Veľa? Málo? Dosť na to, aby som si zvážil, že úvod do svätej omše i príhovor po evanjeliu bude iný, ako som si pripravil. Veď Mons. ThDr. Jozef Vrablec, pápežský prelát a veľprepošt sídelnej kapituly v Nitre, bol dobre známy aj v Bratislave. Dlhé roky pôsobil na tunajšej bohosloveckej fakulte — dnes Rímskokatolíckej cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského (RK CMBF UK). Bol obľúbeným kazateľom i spisovateľom. Minúty však boli krátke na to, aby som mohol v myšlienkach prebehnúť a rozobrať všetky spomienky na zosnulého pána profesora. Mnohí veriaci na svätej omši, ktorú som odslúžil za tohto vzácneho kňaza, spoločne so mnou prosili i ďakovali. Bolo mi naozaj ľúto, že sa pozemský život pána profesora uzatvoril. No na druhej strane som nebol schopný povedať to, čo hovoríme pri smrti našich blížnych — úprimnú sústrasť. Akosi mi to nešlo z môjho vnútra, nevedel či nemohol som to povedať. Azda po prvý raz v živote som pocítil s akýmsi vnútorným chvením nutnosť z hĺbky srdca povedať Bohu — Te Deum laudamus — Teba, Bože, chválime. Významné životné míľniky Mons. prof. ThDr. Jozef Vrablec bol v rokoch 1959 — 1994 najznámejším profesorom RK CMBF UK. Jeho školou prešli kňazi viacerých generácií, ktorí pôsobili a dodnes pôsobia v pastorácii. Ovplyvnil ich životy a tým veľmi hlboko zasiahol do praktickej formácie katolíkov na Slovensku. Pochádzal z rodiny, kde duchovné povolanie bolo vo veľkej úcte, veď okrem neho aj mladší brat Štefan vstúpil do duchovného stavu (od roku 1998 pomocný biskup Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy) a dve sestry si zvolili rehoľné povolanie (dnes už zosnulá sestra Restitúta a ešte žijúca sestra Galla). Po maturite vstúpil do kňazského seminára v Nitre a teologické štúdiá absolvoval v Olomouci, kde bol 5. júla 1937 vysvätený za kňaza. Jeho prvou kaplánskou stanicou bola Trenčianska Teplá; nasledovali Bošany, Skačany a Dubnica. Od roku 1943 bol kaplánom v Močenku, kde sa zároveň stal riaditeľom meštianskej školy. V ďalšom roku bol promovaný na doktora teológie, od nasledujúceho bol kaplánom v Nitre-Dolnom meste, profesorom náboženstva na Obchodnej akadémii a zároveň prednášal cirkevné dejiny na Vysokej škole bohosloveckej v Nitre. Roku 1951 sa stal obhajcom manželského zväzku v diecéznom cirkevnom súde. V rokoch 1952 — 1973 bol správcom farnosti Klátova Nová Ves. Potom si ho novovysvätený diecézny biskup Mons. Ján Pásztor zvolil za generálneho vikára. V tejto funkcii pôsobil až do smrti Dr. Pásztora (1988). Roku 1955 sa Mons. Vrablec stal okresným dekanom, potom sudcom-inštruktorom cirkevného súdu a advokátom Arcibiskupského súdu tretej inštancie v Olomouci. Od roku 1959 plnil veľkú pedagogickú úlohu ako docent kresťanskej filozofie na RK CMBF UK. Veľmi rýchlo však musel odísť; komunistická mašinéria nestrpela jeho obľúbenosť u študentov. Za katedru na tej istej fakulte sa mohol vrátiť ako docent pastorálnej teológie až roku 1968. O dva roky bol vymenovaný za profesora a vedúceho katedry praktických teologických vied. Bol predsedom Slovenskej katechetickej komisie, sídelným kanonikom nitrianskej kapituly, od roku 1979 veľprepoštom, v rokoch 1980 — 1983 prodekanom, 1991 — 1994 dekanom RK CMBF UK. Roku 1990 bol vymenovaný za pápežského preláta. Do roku 1998 prednášal na Teologickom inštitúte v Nitre. Mons. Vrablec je nositeľom viacerých cirkevných i spoločenských ocenení. Jeho bibliografia je nesmierne bohatá. Knižne vyšlo viac ako šesť desiatok diel. Množstvo článkov publikoval v časopisoch Naše hlasy, Katolícke noviny, v Pútniku svätovojtešskom a inde. Brat kňazom, kňaz bratom V ten pamätný dátum mi večer po návrate domov telefónny odkazovač zachytil hlas otca biskupa Štefana Vrableca, ktorý odo mňa chcel, aby som v nedeľu popoludní v Závode kázal na pohrebe jeho brata Jozefa. Bola to pre mňa veľká česť, ale zároveň sa vynorila otázka: čo mám povedať? Vyhľadal som si text, ktorý som uverejnil vlani v Duchovnom pastieri. „Jozef Vrablec vstúpil do povedomia širokej verejnosti ako výrazný a veľmi sugestívny kazateľ. Kdekoľvek pôsobil, kládol veľký dôraz na homíliu ako základný evanjelizačný program, čo mu získalo množstvo obdivovateľov i vzácnych a trvalých priateľstiev. To, čo dostal ako talenty, vedel využiť pre dobro mnohých. Nikdy nevystúpil nepripravený na kazateľnicu alebo nepristúpil k ambone. Príprava na homíliu, ako často zdôrazňoval svojim poslucháčom, je základom úspešného evanjelizačného diela každého kňaza...” Pri tejto príležitosti som si spomenul na náš posledný rozhovor: Druhého marca vo večerných hodinách som zavolal veľprepoštovi Vrablecovi: „Pán profesor, blíži sa deň vašich narodenín. Chcem vám popriať veľa zdravia, síl a Božieho požehnania...” A on nato: „A stále byť dobrým kňazom. Nezabudli ste?” Zakaždým mi pripomenul epizódu z čias, keď som bol novokňazom u františkánov v Nitre pod Hradom. Vtedy mi povedal: „Vždy vás vyprevádzam so želaním — buďte dobrý kňaz! A viete vôbec, čo tá veta znamená?” Díval som sa na neho, čakajúc vysvetlenie. „Otvorme si Evanjelium podľa Jána. Sadnime si tak duchovne k Jakubovej studni a meditujme.” A začal rozvíjať meditáciu. „Byť dobrým kňazom znamená vzbudzovať v srdciach tých, ku ktorým je kňaz poslaný, túžbu po živej vode. Zapamätajte si — byť dobrým kňazom znamená byť Ježišom, vzbudzujúcim túžbu po večnom živote. A túžba sa musí vzbudzovať cez lásku. Byť dobrým kňazom — to je byť človekom, ktorý je vždy milosrdný ako sám Ježiš Kristus. Byť dobrým kňazom znamená byť človekom, ktorý dokáže prijať aj toho najväčšieho hriešnika. Veď sa len pozrite, ako Ježiš prijíma Samaritánku. Ženu spoločenstva, ktorým Židia pohŕdali. Ženu tvrdiacu, že nemá muža, ale Ježiš jej pripomína päť mužov i toho, s ktorým teraz žije a nie je jej muž... ženu žijúcu v hriechu. A on s ňou vedie dialóg, ktorý ústi do ženinho zvolania: ,Pane, daj mi takej vody! Vidím, že si prorok!�#148; A pán profesor pokračuje: „Byť dobrým kňazom znamená byť vedrom naplneným až po okraj živou vodou, kňazom svätého života. Milosti, ktoré kňaz načerpá, musí rozdávať tým, čo sú k nemu poslaní. Dobrý kňaz je vyvolená nádoba Ducha Svätého, ktorá sa napĺňa jeho milosťami.” Vedel, čo hovorí, veď roky pracoval v hnutí Obnovy v Duchu Svätom. Napokon uzavrel: „Keď máte načerpanú živú vodu, keď ste ňou naplnený po okraj, máte si byť vedomý, že nie každý príde... Vy sa musíte stať evanjelizátorom chodiacim pomedzí ľudí! Až vtedy, keď vám mnohí povedia: ,Už neveríme len pre tvoje slovo, ale sami sme počuli, sami sme prijali a vieme, že Ježiš je Spasiteľ,�môžete si byť istý, že ste na správnej ceste — ste dobrý kňaz!” Rozlúčka s pánom profesorom Posilnený slovami spomienky som našiel odvahu zavolať do Trnavy, že prosbu otca biskupa splním. Kázal som o tom, že „viera v toho, ktorého profesor Vrablec celý život hlásal, viera v toho, ktorého približoval aj cez svoju vysokoškolskú pedagogickú prax, tá škola lásky, ktorú uplatňoval, nás vedie k tomu, aby sme naozaj s vďačným srdcom Bohu spievali chválospev sv. Ambróza — Te Deum laudamus.” Pán profesor mal vždy srdce na správnom mieste. Srdce, ktoré sa usilovalo nielen formovať iných, ale nechalo sa i samo formovať. A preto, pán profesor, pre nás, vašich žiakov, ostanete navždy naším skvelým profesorom. Nech vám Pán odplatí za všetko večným životom! |