Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Smer |
| Autor : | Univ. Prof. Dr. Jozef Buda |
| Rok : | 1941 |
| Číslo : | 6 |
| Názov článku : | Chlieb anjelov |
| Text článku : | Chlieb anjelov Univ. prof. Dr. Jozef Búda: Cez oktávu Božieho tela kňazi čítajú v cirkevných hodinkách dejiny malého Samuela, ktorý obsluhoval okolo starozákonného svätostánku. Keď tie dojímavo jednoduché dejiny čítam, vždy zalietam mysľou k tomuto svätostánku. Veď tam tak krásne bolo znázornené a naznačené veľké tajomstvo Božieho tela. Preto škoda by bola zanedbávať Starý zákon. Veď je on práve tak slovo božie, ako Nový zákon, a z neho vidíme, akým zázračným spôsobom Boh viedol ľudstvo cez nedokonalé síce, ale predsa len krásne tajomstvá Starého zákona k ešte krajším a dokonalým tajomstvám Nového zákona. Teraz, na prahu sviatku Božieho tela, uvediem niekoľko výrokov a obrazov, ktorými vo Starom zákone bolo predpovedané a naznačené tajomstvo Najsvätejšej Sviatosti oltárnej. Boh už vo Starom zákone chcel prebývať medzi svojím ľudom. Preto dal postaviť svätostánok na pustatine a neskoršie chrám v Jeruzaleme. V najsvätejšej čiastke domu Božieho bola postavená archa úmluvy; tá mala na vrchnáku dvoch cherubínov, obrátených tvárou k sebe. Každý z nich mal krídla pred seba vystreté tak, že tvorily trón. Na tomto tróne v podobe oblaku znázorňoval Boh svoju prítomnosť. Krídla cherubínov mu boly trónom, archa úmluvy podnožím. A v arche bol uložený chlieb nebeský, manna. Pred archou úmluvy však, za oponou, ktorá oddeľovala veľsvätyňu od svätyne, na pozlátenom stolíku bolo vo dne v noci položené dvanásť chlebov pšeničných. Tieto museli každú sobotu zameniť čerstvými, a tie, čo vzali so stola, smeli jesť len kňazi. — Ako krásne je tu znázornená prítomnosť Bohočloveka Ježiša Krista vo svätostánku na našich oltároch. Boh, aby nám pomohol, stal sa človekom. Ale stal sa zároveň aj nebeským chlebom, a to dokonalejším, ako bola manna: „Ja som chlieb života. Vaši otcovia jedli na pustatine mannu a pomreli. Toto je chlieb, ktorý sostúpil s neba, aby ten, kto z neho je, neumrel."1 A aby krehký človek skutočne mohol požívať tento nebeský chlieb, jeho presväté telo, schováva sa pod spôsoby zemského chleba, tento premieňa na svoje telo. Tri obrazy vo starozákonnom chráme: prítomnosť Božia nad archou, manna, chlieb nebeský v arche a predkladané chleby pred archou úmluvy. A čo týmito troma obrazmi bolo znázorňované vo starozákonnom chráme, to v novozákonnom chráme v skutočnosti predstavuje svätá hostia vo svätostánku. V nej je prítomný Boh, Ježiš Kristus, naša nebeská manna, náš nebeský chlieb pod spôsobmi zemského chleba. Lež Starý zákon nielen naznačoval prítomnosť Ježiša Krista vo Sviatosti oltárnej. Starozákonnými obrazmi predpovedaná bola aj eucharistická hostina, s v. prijímanie. Manna, ktorou Boh zázračne sýtil ľud na púšti, bola obrazom eucharistickej hostiny. O Sviatosti oltárnej Cirkev sv. spieva slová, ktoré Starý zákon vyslovil o manne: „Panem de coelo praestitisti eis, omne delectamentum in se habentem" — „Chlieb s neba dal si im. Pane, ktorý obsahuje v sebe všetku sladkosť,"2 a „Panem coeli dedit eis, panem angelorum manducavit homo" — „Chlieb s neba im dal, chlieb anjelov požíval človek."3 A pri niektorých druhoch starozákonných obiet boly usporiadané posvätné hostiny, na ktorých ten, čo daroval obetné zviera — ale aj pozvaní chudobní hostia — požívali z mäsa obetného zvieraťa. A keďže starozákonné obety boly obrazom novozákonných obiet, i tieto obetné hostiny boly obrazom novozákonnej obetnej hostiny, svätého prijímania. Konečne eucharistia je vo Starom zákone predpovedaná a naznačená aj ako obeta. Kristova krvavá obeta na kríži bola naznačená všetkými krvavými obetami Starého zákona, počnúc veľkonočným baránkom až po ostatnú obetu, ktorá bola v Jeruzaleme pred smrťou Krista prinesená. Ale Starý zákon mal aj obety nekrvavé, a tie naznačovaly nekrvavú obetu Nového zákona, svätú omšu. Veď hlavný obetný predmet týchto starozákonných obiet boly tiež plody obilia a hrozna. S týmito obetnými darmi sa však stretávame už dávno pred postavením svätostánku. Už Melchisedech, kráľ Salemu,4 obetoval chlieb a víno, veď „bol kňazom Najvyššieho".5 A Boh ústami Dávida, krála, hovorí o Mesiášovi Ježišovi Kristovi: „Ty si kňaz naveky podľa spôsobu Melchisedechovho."6 A v čom inom by sa srovnávalo kňažstvo Melchisedechovo s kňažstvom Ježiša Krista, ak nie v tom, že obaja obetovali chlieb a víno? Pravda, čo sa dokonalosti týka, nedajú sa obety týchto dvoch kňazov ani prirovnať. Veď Melchisedech obetoval iba obyčajný chlieb a víno. Ježiš Kristus však obetuje pod spôsobom chleba a vína seba samého. Ináč kňažstvo Ježiša Krista a Melchisedecha krásne prirovnáva sv. Pavol v liste k Židom.7 Nekrvavá obeta Nového zákona však bola aj výslovne predpovedaná vo Starom zákone posledným prorokom Malachiášom. Ústami tohto proroka vyčíta Boh Židom, že mu obetujú chybné zvieratá, a preto on zavrhuje ich obety. Potom pokračuje: „Nemám zaľúbenia vo vás, hovorí Pán zástupov, a neprijímam obetu z vašich rúk. Veď od východu slnka až k jeho západu veľké je moje meno medzi národami a na každom mieste sa mi prináša, obetuje, a to obeta čistá."8 Už teda nie jeden národ, ale aj všetky ostatné budú obetu prinášať pravému Bohu, a táto obeta nebude sa konať v jedinom chráme, ale po celej zemi „od východu slnka až po jeho západ". A nebudú už obetovať nečisté zvieratá, ale tá najčistejšia obeta sa bude vznášať do neba. Starý zákon nám teda Eucharistiu nedal, ale nám ju jasne predpovedal a naznačil. A ako si vážime obrazov, ktoré predstavujú osoby nám vzácne, tak si musíme vážiť aj predpovedí a obrazov Starého zákona, a to tým viac, že tieto proroctvá povedal a tieto obrazy nakreslil sám Boh. A je len znakom nesmiernej dobrotivosti Božej k nám, že hoci starozákonný človek požíval v manne len obraz (náznak), nám dáva Boh požívať skutočnosť, opravdivú nebeskú mannu, najsv. telo svojho jednorodeného syna Ježiša Krista. A starozákonný človek predsa s veľkou radosťou prichádzal do svojho chrámu, hoci mal v ňom len obrazy. Či sa mu smie dať zahanbiť novozákonný človek, ktorý vo svojom chráme má splnenie tých obrazov a proroctiev? 1Ján. 6, 48 nasl. 2Múdr. 16, 20. 3Ž 77, 22 – 24. 4Staré meno Jeruzalema 5Gen. 14, 18 nasl. 6Ž. 109, 4. 7Hlava 7, porov. tiež 4, 6. 8Mal. 1, 10 – 11, (preložené podľa textu hebrejského) |