logo
bannermaria

Bibliografia niektorých kňazov


Výpis článku


Názov časopisu : Smer
Autor : JUDr. Juraj Rajec
Rok : 1944
Číslo : 2
Názov článku : Smysel utrpenia
Text článku : Smysel utrpenia.
JUDr. Juraj R a j e c.

Hovoríme o utrpení. Och, koľko vzdychov, koľko sĺz a nárekov, ba koľko kliatia a bohorúhačstva vyvoláva utrpenie na tomto svete. Preč s utrpením, volá človek. Zaťaté päste a divý krik odpovedá na pozvánku utrpenia. Nik nechce trpieť: ani človek, ani rodina, ani národy a ani ľudstvo. Ba, nechcú už trpieť ani obyvatelia nadprírody tu na zemi — katolíci bojujúcej Cirkvi.
A predsa bez utrpenia niet pokroku už v poriadku prirodzenom a ešte menej v poriadku nadprirodzenom.
V prirodzenom poriadku pozrime na kryštály. Aké sú krásne, aký obdiv vyvolávajú v nás. A za akú cenu dosiahnu túto krásu? Za cenu kryštalizácie podľa zákonov svojich osí. Mohly kryštalizovať tisícorakým iným spôsobom. Ale ony počúvly svoje osi, odriekly sa iných možností — a za toto odriekanie dosiahly túto krásu. Hľa, určitý druh nevedomej askézy, určitý druh utrpenia.
Pozrime ďalej na rastliny a zvieratá. Aj ich krása farieb a tvarov nás nadchýna. A za akú cenu dosiahly túto veľkoleposť? Za cenu kryštalizácie podľa zákonov svojich osí. Mohly kryštalizovať tisícorakým iným spôsobom vo farbe a vo vzraste. Ale ony poslúchly zákony svojich osí, odriekly sa iných možností — a za toto odriekanie dosiahly túto krásu farieb a tvarov. Hľa, určitý druh nevedomej askézy, istý druh utrpenia.
Konečne ostáva nám v prirodzenom poriadku človek. Tvorí on vari výnimku? Je on bez zákonov kostry, fyziologického života, rozumu, vôle, srdca a spoločenských zákonov? Nie, aj on musí kryštalizovať podľa zákonov svojich osí, ktorých ovocím je vyrovnaná osobnosť. Ani jednu z osí nesmie podceniť, tobôž nevšimnúť si ju alebo vôbec zaprieť. To by znamenalo nekonať podľa kryštalických osí osobnosti; a predsa poslušnosť k nim zaručuje mu osobný pokrok, dokonalosť. Tá je ovocím odriekania a odriekanie je vedomou askézou u človeka. Je určitým utrpením, ktoré človek berie na seba vedome a slobodne, aby postúpil. Ked sa vzoprie zákonom kostry, zlomí ju. Nech neposlúchne zákony fyziologické, ochorie. Nech sa oklame vlastným rozumom, bude mať neúspech. Nech oslabí vôľu neposlúchnutím jej zákonov, podlomí bojovnosť. Nech zaprie srdce a jeho zákony, zhrubie. Nech konečne nerešpektuje zákony spoločenské: od slušnosti až po predpisy prirodzene-náboženské; znamená to mravnú chorobu, vývrheľa ľudskej spoločnosti. Nie, osobnosť rastie pod slnkom zákona, vývrheľ pod slnkom neviazanosti. To aj vtedy, ked to nazve šľachetnym slovom — sloboda.
V poriadku nadprirodzenom všimnime si Boha samého. Aj on je spútaný zákonitosťou dobra. Veď je Dobrom samým a najväčším. Musí konať pod vládou dobra, lebo nie je schopný zloby.
Keď ako Stvoriteľ rozhodol sa stvoriť konečné bytie a v ňom anjelov a človeka, už vtedy jeho Prozreteľnosť videla nevďačnosť anjelov a ľudí. A jednako ich stvoril, lebo hnala ho k tomu jeho láska. Hľa, utrpenie, hľa askéza lásky ...
Ale pri tomto stvoriteľskom čine videl ešte viac. Videl nevyhnutnosť obety vlastného Syna, ktorý mal sobrať na seba — on nekonečný — telo konečné. Aké poníženie nekonečna v prospech človeka. Hľa, božské utrpenie, hľa askéza lásky ...
Pri tomto stvoriteľskom čine videl ešte viac. Videl, že tvor Bohočloveka nielen vysmeje, ale ukrižuje. A predsa stvoril človeka. Hľa, božské utrpenie, hľa askéza lásky.
Pri tomto stvoritelskom čine videl aj to, že tento tvor nielen jeho Syna poráňa a zabije, ale pritom zraní čo najviac aj srdce jeho matky, vonkoncom nevinnej a z konečných tvorov nikdy nedosiahnuteľnej. Hľa, božské utrpenie, hľa askéza lásky.
Záver o smysle utrpenia ako má znieť? Je utrpenie neúspech? Je ono bremeno? Je ono príčinou kliatby? Nie, nie... Ono je vyznačením verných neba, lebo napodobňujú Boha a jeho Matku. Ak by bolo ponížením, trestom, nebral by ho na seba Boh. Nemôže byť teda ponížením, ale vyznačením. Je výsadou, je znamením znormovanosti vo spravodlivosti a v láske. Je podmienkou pokroku prirodzeného a nadprirodzeného.
Preto večne budú platiť Kristove slová; Vezmi kríž svoj a nasleduj ma ..., lebo to je znamením katolicity katolíka ako člena nadprirodzenej Cirkvi bojujúcej, či je na kríži alebo aspoň pod krížom, ale rozhodne nie bez kríža. Iba v tomto znamení zvíťazí.