logo
bannermaria

Bibliografia niektorých kňazov


Výpis článku


Názov časopisu : Katolícke noviny
Autor : Ján Ew. Čajda
Rok : 1850
Číslo : 9
Názov článku : Kresťan mi je meno,katolik príjmeňí.
Text článku : Kresťan mi je meno,
katolik príjmeňí.

(Záwírka.)

3. Jako wšeckím katolíkom známe jest, že páni odďelenci naproťí cťi swatím a obrazom jejích preukázanéj škamru, to sem aj tu očul; ja míslím to: že swatí bolí ľude stateční a Bohu werní, kterí ňelen čnostlíwí žiwot wédlí, ale ťísíce a tísíce z ňích pre Krísta, s kterím sa už wčíl na wekí radujú, s hrozními mukámi žiwot swoj položili! — kterích blahoslawená památka u nás katolíkow zostáwá až po dňes. W téjto kňížečke páňí ewangelící žalujú ta nás: že sa mi tímto klaňáme, jích cťíme, jích obrazi w príbitkoch na stenách držíme! a toto že je katolická modloslužebnosť! na toto sa mosím trošku pristawiť! - mosím si pomisleť, čo cirkew katolícká o tomto ná sňeme Tridentském ustanowíla? a to jest toto: že swatích božích sloboda cťiť, to jest w ucťíwosťi mať jako takích, kterich čnosťí sem toť wišej wipísal, a kterí před trúnom božím už osláwení za nás bojowňíkow (dal bi, Boh dobrích) sa primluwajú; mí tehdí mená tíchto statečních a Bohu milích luďí, na nás od krstu sw. nosíme, se čnosťám jejich priwíkali, mi w kalendároch naše mená na památku jejích každodenňe cťíme, a komu sa tento ďeň pritrafí, takto wínš náš običajňe zawiráme: abi sa se swatím patronom swojím mohlí wečňe radowať! —
Páňi ewangelíci, ja ňewím, prečo tíchto statečnéch potupujú? — Pocestni katolik sedlák, keď wíďí jakého swatého obrázek prí cesťe, trebárs kdiž asnáď celú noc cestowať, ňemal času sa aňi umíť, aňí pomodlíť, čo howorí? prežehná sa, we méno Otca, i Sina a tď. o Bože moj! Krisťe Ježíší! ach blah. Panna Maria! ňekatolík, keď má katolíka kočíša, zahreša mu powí: keď mňa wezeš, širáka ňeskládaj! — kteríže lepšej robí? čí ten čo na Boha hreší? či ten čo si aj na cesťe naňho spomíná? — Pánom spísowaťelom knížečkí i to pripomenuť mosím: že páňi ewangelící we swojích izbách též neňí sú bez obrázkow, a čo majú wimalowané? obíčajňe kďe jaké koňe, ptákí a t. ď. mi máme Krista, Petra, Pawla a t. ď. teda je hodňejšéj, abí na mojéj sťeňe wisel kón, pták, jato swatí člowek? — a predca i w kalendári ewangelící též swatích kladú, i na sebe swatích mená nosá, lepšej bí tehdí urobelí, abí tích, kterích potupujú, mená na sebe ňenosílí, aňi w kalendároch si jích wipísuwať ňedalí. — Keď ja mám na sťeňe wimaľowaného koňa, a wíďím ho, mislím o koňowí, keď obnaženu ženskú, o chlipnosťi, a keď mám statečného čloweka, a wiďím ho, mislím o jeho čnosťi! —
Sapienti pauca.

4. W kňížečke téjto wíhadzuje sa katolíkom na očí ňemilosrdenstwo, ukrutnosť naproťí ewangelíkom; jestlí ukrutnosť túto rozumeju w mordárstwách, a w krwi wíletú pre wíru? tich možem naprawiť ňeďaleko odtuďto do Liethawí, tam ňech idú jak chcejú, a uwíďá obraz do wčulejška w kosťele ťelesného ňemilosrdenstwa ewangelického naproťí katolíkom! jako jich ze zámku zhadzuwali, létať ale ňe sedať porádňe učelí! — hrúza jest, kdo wolačo čitá, čo sa robelo w Žilíňe, Beluší, Košeci, Púchowe a t. ď. kďe ňelen kosťelí na silu odebírali, ale aj horliwích katolíkow mučelí a zabíjali ňech je na to Boh swedeť tím mučedeľňíkom! — ale čo mi jest čítané, ukrutnosť táto i na naše časí sa wstahuje, kdíž sa tam píše: jako z rozkazu slaw. wrchnosťí swetskéj lutheranské ďeťí na Laze ku príkladu, na lukách a iních osadách roďíčom sa násilňe odebírali, a kňazom katoľickém na wiučení dáwali, a jako nálezence rozwážali; — jest toto sice prawda, ale jako? roďičé jejích bolí w stawe manželském míšaném, to jest: jeden lutheran druhí katoľík, poňewáč ale církew katolícká takéto společenstwa manželské (kdo wí Historiu) za dobré nikdí ňeuznáwala (jako aj žiďí do wčílajšku naučení bbiwše príkladom Šalamonowím) preswedčená bíwše, že prí takéjto míšaníňe horliwosť we wíri hasňe, ňebo manželstwo také, ňe z ohledu dušného spaseňá, ale z ohledu jeďíňe časného ščasťá, lebo z neskrocenéj chľipnosťí zebírané bíwá; ďítky prítom; kdiž otca ínšé, a maťer inšé príkazí církewné zachowáwať widá, do ňebespečenstwa stuďenosťí w zachowáwaňú obidwojích príkazow upadajú; slaw. Wrchnosť swetská, která práwo má dať pozor na to: abi poddaní ňelen werní a horlíwí naproťí Bohu, ale werní í naproťí wrchnosťí swetskéj bolí, za potrebné cílu tomuto uznala a dowolila, jako kedísi Mojžiš žídom pre zatwrdliwosť srdca, abí síce takíto zebrať sa mohlí, ale písební kontrakt o wíchowáwáňu ďítek we wíre zákonnéj ze seba widalí; kdiž tehdí ďítki takéto, skrz takích rodičow, od wírí zákonnéj sa odťahujú, je tu príčína cirkew katolícká? čí slaw. wrchnosť swetská? zaisťe ňe! — ale takí rodičé, z kterého dúkladňe poznať sa dá, jako jedna stránka druhú zwésť može!

5. W kňížečke téjto ze službi bozskích katolících posmech sa číňí, ponajprw síce, jako katolíci musikí; organí, trúbi, bubní, podruhé: jak dlhé nádherné šatí prí službách božích potrebujú! — Čo sa prwého dotíká, musiku katolíci w kosťele ňewímislelí; poďme len do starého zákona, čitajme sw. písmo, čí toto tam ňenajďeme? len jeden príklad tu prípomeňem; Dáwid keď sa Archa Páňe prenášala, prí téjto ňelen musikowať dal, ale i sám w sebe pred ňú od radosťí tancowal, trebárs bol král, preukázať chcel, že pred Bohom neňí níšt! -— Michol, Saulowa céra, jeho manželka, z okna to wiďíce, - jemu do bláznow nadáwala, a čo sa stalo? Dáwid bol požehnaní od Boh! ona ale tú najšpatňejšú u žídow pokutú, to jest ňeplodnosťú, potrestaná! — weď mi katolíci ňemáme musikí w kosťele na taňec, ale musiku na pohnuťi srdca k pobožnosťi! — abí sme prí službách božích ňestáli, jako stlpí okopané, anebo jako husí, keď dážď prší! — a potom zdálíž páňí ewangelící organí na mnohích místách ňepotrebujú? a čože je organ? Insstrument musikálskí; ja sem bol kedýsi we Slésku w Tešíňe, tam sem wíďel takí organ w luteránském krásňe wistaweném kosťele, že keď wšecki mutácie sa otworá, okná pootwárať sa mosá, abí pre šromot sa ňepotrískali. —
Čo sa šát nádherních dotíká a dlhích, i to katoľící ňewímislelí, poďme do starého Zákona! najwišší kňaz keď do swaťíní wkračuwal, šatí mal tak dlhé až sa za ním wléklí, ano aj zwončeki štrkot robelí, a to preto, abi swaté wecí, ňe w tích šatách sa wikonáwali, w kterích obecné a ňeswaté; ale čo jest swaté, ňech jest swaté! — podla tohoto pohoršeňá páňi miňistrí ewangelicki též prí službách bozskích swojích žádné církewné rúcho bi potrebuwať ňemalí, a predca potrebujú!
Wícej mi je prečítané neňí; ale podľa tohoto misleť mosím: že jaké jedno, také druhé, jedno za ďewatnásť, druhé bez jedného za dwacať! —

Ján Ew. Čajda,
Rječňíckí kňaz.