logo
bannermaria

Bibliografia niektorých kňazov


Výpis článku


Názov časopisu : Kráľovná svätého ruženca
Autor : Štrbáň.
Rok : 1930
Číslo : 4
Názov článku : Matička Bolestná, Patrónka Slovenska.
Text článku : (Piata bolesť Matky Božej.)
O bolestiach tej Najbolestnejšej Matky Božej Márie písať je ťažko. Veď keď je už ťažko ukázať tie bolesti a rany Jej materinského Srdca, ktorými bolo preplnené ešte pred smrťou Jej Syna Ježiša Krista, o čo ťažšie je potom ukázať tú najukrutnejšiu bolesť, tú najhlbšiu ranu Jej Srdca, tú piatu Jej bolesť, ktorú cítila vtedy, keď videla Ježiša na kríži zomierať.
Keď už i samému sv. Jánovi apoštolovi, tomu prvému veľkému ctiteľovi Matky Bolestnej, ktorý pri Nej stál a díval sa na ňu pod krížom plačúcu, bolo ťažko opísať túto najväčšiu Jej bolesť, každý čitateľ uzná mi, že mne je to ešte ťažšie urobiť, lebo je to výjav a udalosť tak žalostná, že pri jej rozjímaní sa dá plakať, ale ona opísať sa nedá.
Nakoľko však je to možné, milí ctitelia a ctiteľky Matičky Bolestnej, chcem Vám ukázať i túto najhroznejšiu a najväčšiu bolesť najbolestnejšej Matky Ježišovej a našej matky bl. Panny Márie. Moje presvedčenie je, že keby som si mohol predstaviť piatu bolesť Panny Márie, od spoluútrpnosti nad Ňou, srdce by mi puklo.
Neohrozene verím, že Panna Mária pod krížom pri smrti Ježišovej nesmierne trpela. Čo tvrdím týmto slovom: „nesmierne." To, že tá bolesť, ktorú Matka Božia pretrpela vtedy, keď videla Ježiša na kríži zomierať, je nepochopiteľná, nevysloviteľná a neopísateľná.
Pýtaj sa, m. čitateľu, tej matky, ktorá nedávno pochovala svoje jediné dieťa, že čo cítila, čo pretrpela vtedy, keď jej to dieťa zomieralo? Jej odpoveď znie: „Ani sa ma nepýtajte, lebo už i tá otázka je pre mňa hroznou, bolestnou!"
Teraz sa opýtaj tej matky, ktorá sa vzdialila od svojho dieťaťa vtedy, keď zomieralo, že prečo sa nedívala na svoje umierajúce dieťa, a ona ti povie: „Bála som sa, že ja prv zomriem, ako to dieťa. Nemala som toľko duševnej a telesnej sily, aby som pretrpela tú svoju bolesť, ktorá bola spojená so smrťou môjho dieťaťa." Po týchto výpovediach matiek aspoň zďaleka si predstavíme piatu bolesť Matky Božej Márie.

Názorný príklad tohto nájdeme i vo Sv.Písme v I.knihe Mojžišovej. Pán Boh rozkázal patriarchovi Abrahámovi, aby svoju slúžku, menom Agar, egypťanku, aj so svojím synkom Izmaelom vypovedal z domu; a to preto, žeby jeho roztopašnosťou nebol skazený jeho syn Izák. Abrahám poslúchol Pána Boha. Vypovedal slúžku zo svojho domu. Vzal chleby a nádobu s vodou, oddal Agare, aby mala pokrm a nápoj na ceste do vlasti svojej pre seba i pre synka svojho Izmaela. Agar pochybila cestu a zablúdila v púšti vodoprázdnej. Voda sa minula, nádoba bola prázdna. Izmael, trápený žížňou, nariekal a bol v nebezpečenstve života. Keď Agar videla, že synček jej od smädu zomiera, tak hroznú bolesť pocítila v srdci svojom nad ním, že si myslela, že ona prvej zomrie, ako jej dieťa. Na smrť utrápená Agar položila Izmaela do jedného kra a vzdialila sa rieknúc: „Nemôžem sa dívať na smrť svojho dieťaťa!" Vzdialila sa asi na 300 krokov, ľahla si a zaspala. Dobrotivý Boh sa však zľutoval nad Izmaelom od smädu zomierajúcim. Poslal mu anjela na pomoc, ktorý zobudil Agaru a povedal jej: „Boh počul plač dieťaťa tvojho! Vstaň a vezmi dieťa k sebe!" Agar náhle vstala a ponáhľala sa ku dieťaťu. Čo však na jej veľkú radosť zazrie? Zazrie studničku, plnú vody! Nabrala z tej vody a napojila dieťa.

Panna Mária neurobila tak pod krížom, keď videla Ježiša i žížňou trápeného a volajúceho: „Žížnim!" Ona neodišla od zomierajúcého Syna Svojho s tými slovami Agary: „Nemôžem sa dívať na smrť svojho dieťaťa!" Matka Bolestná zostala stáť vedľa kríža, na ktorom trpel Ježiš smrteľnú žížeň. Hoci horekovanie a vzdychanie Ježišové trhalo Jej materinské Srdce nesmiernymi bolesťami, Panna Mária zostala stáť pod krížom a hľadela na muky a na zomieranie Svojho najmilšieho Synáčka, Ježiša Krista.
Duševnú bolesť Matky Bolestnej pri smrti Ježišovej zväčšovalo to, že Mu nemohla pomôcť. Videla svojho najmilovanejšieho Syna na kríži pribitého a nemohla Ho oslobodiť, — videla ako prúdom tečie krv z Jeho svätého tela a nemohla ju zastaviť — videla Ho smädného a nemohla Ho napojiť. Nohy Mu bozkávala, ale hľa len slzy a krvavé kvapky padali na Jej tvár. Ani len plačom si nechcela uľaviť svoj zármutok a duševné bolesti. Tak sa premohla vo svojej bolesti, ako tá grécka kráľovná, o ktorej dejepis naznačil, že keď stála pri smrti svojho snúbenca, neplakala. Na otázku: Prečo neplače? Prečo si plačom neuľavuje svoju duševnú bolesť — odpovedala: „Neplačem, lebo si nechcem uľaviť svoju bolesť; všetok žiaľ chcem zachovať pre seba."
Hľa, tak to bolo i s Bolestnou Matkou Božou. Utláčala svoj plač len preto, aby si nezmenšila svoju piatu bolesť plačom.
Čítal som, že matka sv. Kaliopiusa, tam na mieste zomrela, kde mučili toho jej syna. Bol som svedkom, ako istá matka v tom okamžení zomrela, ako počula, že jej syna zabili. Takýchto príkladov je mnoho. Že Panna Mária pod krížom nezomrela, to bol zázrak.
Svätí Otcovia sa domnievajú, žeby bola musela Panna Mária pri kríži zomrieť, keby Ju Boh nebol zázračne zachoval.

Istý biskup rozprával, že poznal veľkého ctiteľa Bolestnej Matky Božej. A čo ho pohlo k tejto úcte? V zlosti a nenávisti naháňal s nožom svojho protivníka, ktorý utekal, aby sa pred ním voľakde skryl. Brány boli všade zatvorené. Nemal sa kde ukryť. Utekajúc, zazrel na jednom dome obraz Matky Bolestnej a vzdychnul si: „Matka nesmiernych bolestí, pomôž mi!" Pod obrazom zastal a k blížiacemu sa protivníkovi zavolal: „Či by si sa mi opovážil ublížiť pod obrazom Matky Bolestnej?" Nazlostený človek, zazrúc obraz, zahodil nôž, kľaknul si pred obraz Matky Bolestnej a s veľkým plačom zvolal: „Matička Bolestná, nikdy viac nespácham hriech!" Hľa, spomienka na bolesti Panny Márie nielenže prekazila veľký hriech, ale hriešneho človeka aj obrátila.
Keď i nás naši nepriatelia — diabol, svoje vlastné telo a svet budú naháňať, podkúšať, utiekajme sa i my pod obraz tej Najbolestnejšej Matky Božej, tojest rozpamätajme sa každý deň na Jej nesmierne bolesti a isteže nezhrešíme — čo viac, staneme sa Jej úprimnými ctiteľmi, keď budeme i my k Nej často volať: „Matka nesmiernych bolestí, pomôž mi, aby som vždy a všade plnil vôľu Božiu!"